17.4.2011 Rankovce - Rankovské skaly - Makovica. Skalná perla strednej časti Slanských vrchov - prírodná rezervácia Rankovské skaly leží asi 3km severovýchodným smerom od obce Rankovce. Tiahne sa smerom severozápad juhovýchod. Dĺžka časti PR. kde je sústredených najviac skál je asi 700 metrov, celková dĺžka PR je väčšia. Šírka asi 250 metrov. Na tejto šírke je prevýšenie asi 170 metrov.
Pôvodne sme dnes mali v pláne navštíviť iba Rankovské skaly, ale mojim dnešným "spolucestujúcim" Marianovi a Zdenovi sa to málilo a tak sme si to predĺžili asi o 5 km až na Makovicu. Ale vyplatilo sa.
Dnes sme traja urobili vyše päťsto fotozáberov, bol problém vybrať tie najkrajšie aby sa vtesnali na stránku. Tak teda pokochajte sa v nich.

 
Asi po troch kilometroch z Rankoviec po celkom dobrej lesnej ceste sme na úpäti ľavej časti Rankovských skál, kde je veľké množstvo "porozhadzovaných" úžasných skál rôznych veľkosti a tvarov.




Prešli sme skoro celým údolím a začíname vystupovať po pravej strane hore.

Takýchto nádherných "veží" uvidíme dnes veľké množstvo.

Cesta začína byť náročná.


Dostať sa na hrebeň nie je jednoduché.

"Krásavica"

Pozeráme na tú krásu v nemom úžase.


Pred nami je "skalné okno".

Skalné okno z druhej strany.

Vrchná hrana je už neďaleko.

Asi najznámejší skalný útvar Rankovských skál so zaujímavým kamenným "klobúčikom" na vrchole aj s dvoma zákrslými briezkami.

Pohľad na Rankovce.

Vyhliadka odkiaľ je nádherný 180 stupňový výhľad.

Kamenný klobúčik z vyhliadky detailne.

Vyhliadka.

Kamenný klobúčik z iného pohľadu.

Rozhlasový vysielač Čižatice.

Tu opúšťame Rankovské skaly a smerujeme na červenú magistrálu, smerujúcu na Makovicu.

Hrebeň Slanských vrchov máme neďaleko pred sebou.

Táto značka označujúca Zajačí kameň nám už dlho zamotáva hlavu. Niekoľko krát sme sa pokúšali tu v blízkosti nájsť nejaký kameň, ale bezvýsledne. Podľa turistickej mapy vydanej VKU Harmanec by mala byť táto značka na správnom mieste. Ale podľa turistickej mapy mapy.hiking.sk  aj mapy dodávanej ku GPS prístrojom Garmin je kóta Zajačí kameň o asi 500 metrov severnejšie.

Tento nevýrazný kopec by mal byť kóta Zajačí kameň podľa posledne menovaných dvoch máp.
Odtiaľto  asi 100 metrov na juhovýchod sme objavili nádherné kamene. A tak sme si povedali, že toto budú naše Zajačie kamene  (a basta) .

Prvá asi osem metrov vysoká ozruta.

Druhý trochu nižší.


A dlhá pomerne vysoká kamenná stena budú odteraz pre nás Zajačie kamene. Ak má niekto nejaký protest nech napíše

To sme už bližšie pri Makovici. Z tohto miesta nazvaného Hladký kameň je nádherný výhľad do obrovskej Medvedej doliny.

Zdeno na Hladkom kameni.

Juskova Voľa cez teleobjektív.

Pri posledných túrach sme toto miesto nazvali Vyhliadka so stoličkou. Odvtedy tu pribudol drevený kríž a drevená lavička.

Telekomunikačný retranslačný bod Makovica (981 m.n.m.). Na obrázku je najstaršia telekomunikačná veža. 

Príjemné posedenie pod vežou.

"Civilizácia" aj sem dorazila.  

Cestou naspäť, hneď pod Makovicou nás čaká náš dnešný neočakávaný objav.

Kamenná miska s páchnucou vodou.

Cesta späť.

To je asi dnes jediné blato.

Znova na hrebeni Rankovských skál. Ideme smerom na západ a touto stranou aj schádzame z hrany.

Traverzujeme teraz priečne popod horné skaly opačným smerom.





Kamenných stĺpov je tu nekonečné množstvo. Už sa v tom prestávame orientovať.


Aj nejaký netvor sa tu nájde.


Kamenná guľa.

Kamenný previs.



Jaskyňka.

Je v nej aj viac úzkych dier, kde by sa "tenší" človek aj vtrepal. Nám sa to ale nechce.

Konečne späť. Smer Rankovce tou istou cestou, ktorou sme sem prišli.

Posledné obzretia.

Ľavá časť Rankovských skál, ktoré nakrátko osvietilo slniečko.

Záver: Rankovské skaly sú prírodnou rezerváciou, lesná ťažba tu nie je povolená. Je to tu pomerne husto zalesnené. Preto je najlepšie navštíviť Rankovské skaly v čase keď ešte nie je, alebo už nie je lístie na stromoch. Dnes to bol asi posledný víkend tejto jari keď ešte nie je vegetácia rozvinutá. My sme dnes prešli po pravej strane hlavného zhluku skál smerom hore. Potom sme pokračovali hornou hranou sprava doľava až po vyhliadku. (Odtiaľ sme si "odskočili" na Makovicu.) Po návrate pokračujeme od vyhliadky doľava a ľavou stranou schádzame pod úroveň horných skál. Odtiaľ traverzujeme popod horný rad skál doprava. Je tu náznak veľmi kľukatého chodníka vo veľmi prudkom svahu. Podložie je šmýkajúci sa humus pomiešaný s neprehnitým lístim, niekde aj šmýkajúca sa kamenná drť. Takto sme prešli zľava doprava až na miesto kde sme na začiatku stúpali hore.
Rankovské skaly sú obrovský komplex neuveriteľne nádhernej divej prírody. Za jeden deň sa to celé nedá prejsť. To, že Slanské vrchy sú tiché a málo navštevované hory sa potvrdilo aj dnes. Dnes je nádherný jarný deň ako stvorený na turistiku a my sme stretli iba dvoch cykloturistov na magistrále.

Súvisiace trasy : Rankovce - Rankovské skaly , Z Herlian na Skaly pod Pariakovou a späť, Z Kecerovského Lipovca do Juskovej Vole , Juskova Voľa - Skaly pod Pariakovou


Dĺžka  celej trasy  cca 22 km.             

Celá trasa a viac fotiek   Na Google mape tu...  

Rankovce  na turistickej mape tu......  (nemusí byť funkčné v IE)

  GPX súbor na stiahnutie tu.... (kliknite pravým tlačítkom a dajte uložiť cieľ odkazu)