3.7.2010 Začiatok dnešného dňa nebol príliš povzbudivý, o štvrtej ráno sa strhla búrka s dažďom a hrmením. Nakoniec za z toho vykľul nádherný horúci deň. Túto túru chystal Janko z Prešova už dlhší čas, ale pre stále nepriaznivé počasie sme ju mohli uskutočniť až dnes.

Slanské vrchy sú posiate nespočetnými skalnými útvarmi od severu až po juh. Sú to vlastne zbytky po erózii pôvodných lávových výverov. Skaly pod Pariakovou sú najexelentejšou ukážkou toho čo príroda po tejto stránke vytvorila. Ak by existoval nejaký rebríček najzaujímavejších miest v Slanských vrchoch, tak tento obrovský komplex skál by bol určite na poprednom mieste.
Pozn. Ani najlepšie fotky nedokážu sprostredkovať všetku tu krásu a atmosféru týchto skál, je potrebné to tu osobne navštíviť
Ako sa tam dostať:
 Najbližší prístup je z Herlianskeho sedla asi 4 km po červenej magistrále severným smerom. Potom pripadá do úvahy trasa z Herlian po zelenej cez Rankovské skaly a následne po červenej, čo je asi 7 km. Túto trasu si môžte pozrieť tu... .Ešte jednu túru sme absolvovali cez túto lokalitu pozrieť si ju môžte tu....

Dnes sme si zvolili východiskový bod z Juskovej Vole. Údolím Medvedieho potoka, vedie lesná cesta, (ktorú možno absolvovať viacmenej úspešne aj na bicykli) a vedie až pod Skaly pod Pariakovou v dĺžke asi 6 km. My sme si začiatočnú fázu cesty predĺžili, lebo sme použili novoznačenú žltú značku, idúcu zčasti údolím Košiarneho Potoka a tiež smeruje na Skaly pod Pariakovou, ale je to o dosť dlhšie. Trasu nám navrhol Maťo z Pavloviec, organizátor a zanietenec turistiky v tejto časti Slanských vrchov.



8:45
Jusková Voľa - malebná podhorská dedinka ležiaca v tesnej blízkosti Slanských vrchov. Víta nás drevený erb s vyobrazením vlka. Väčšia časť obce leží po pravej strane potoka Lomnica. My ideme po ľavej strane.

"Bojová" porada pri pekne vyhotovenej informačnej turistickej tabuli.

Časť náučného chodníka, predstavuje históriu lesnej železnice z Čemerného.

História lesnej železnice.

Ďalšia časť náučného chodníka - Močidlá konope. Močidlové jamy na obrázku hore.


Kam teraz? Vľavo alebo vpravo? Pokračujeme vľavo po žltej značke, ktorá nás okľukou dovedie na Skaly pod Pariakovou.

Pasca na odchyt vysokej zveri. Pozor Janko aby si tam neostal

Chvíľa oddychu pri lesníckej chate.

Nastáva chvíľka blúdenia. Snažíme sa prejsť do doliny Medvedieho potoka, pretože keby sme ďalej pokračovali okolo chaty cestou po žltej značke trvalo by nám to trochu viac.

Podarilo sa, pripájame sa znova k žltej značke a o chvíľu sa dostávame pod skaly.

12:35

Prudké stúpanie po žltej značke do "kamenného raja"

Paľo sa vyštveral na nahnutú "čiapočku" tejto skaly......

...a takto nás vidí zvrchu.

Ďalšie a ďalšie skaly nás fascinujú.




Informačná tabuľa.

Kamenný hríb, jedna z najkrajších skál, ktorú sme dnes videli.....

....takto na ňu "čumíme" z druhej strany.

  Obria skala. Nádherne obrastená zelenkavými riasami.

Je to fuška vyškriabať sa okolo nej.

Stálo to zato vyšlapať na ňu. Je tu nádherný výhľad smerom na východ.

Na vrchole Obrej skaly. Opúšťame Skaly pod Pariakovou(prešli sme iba zlomok toho čo sa tu nachádza), ak by sme  tu chceli všetko dôkladne prejsť trvalo by to aj niekoľko dní. Sľúbili sme si (už po x krát), že sa sem vrátime v jeseni, alebo na jar keď nebude lístie na stromoch, pretože celý komplex skál teraz dôkladne zakrývajú stromy. Dnes sme rozhodnutí ešte prejsť hrebeňovkou cez Makovicu popod Menší vrch zelenou značkou okolo Juskovej Jaskyne naspäť do Juskovej Vole. Krajšia časť našej výpravy aj s Rudom ostáva na skalách.(Verím, že prispejú nejakými peknými fotkami). My štyria pokračujeme ďalej (čo nebol veľmi šťastný nápad, ako sa ukázalo neskôr )

Sme na hrebeni. Cesta sem netrvá dlho.

"Skrývajúci" sa Zajačí kameň. Už po tretíkrát nachádzame iba tento smerovník a v okolí žiadny výrazný kameň.(Dokonca na mape je značený o 500 m severnejšie ako leží tento označovník). Ak vie niekto kde ten kameň leží,alebo či vôbec existuje dajte nám vedieť

Asi 50 metrov pod hrebeňom je táto Hladká skala. Poskytuje perfektný výhľad východným smerom na Vranov a Humenné.


Ďalšia vyhliadka "Stolička". Je odtiaľto pekný výhľad smerom na západ.

Na Makovici.

15:54
Ďalšia vyhliadka - pod Menšín vrchom. Stromy v okolí podrástli, takže je to už vyhliadka iba názvom. Odtiaľto ideme po zelenej (nie je na mape) smer Juskova jaskyňa, Rokytová, Jusková Voľa.

Tu začína naša odysea.

Na chodníku v prudkom svahu sú husto popadané stromy. Zdá sa, že sme to jemne povedané "prepískli". Za pol hodinu prekonávania prekážok sme sa vzdialili  od Menšieho vrchu sotva 300 metrov.

Už máme "plné zuby" aj takýchto nádherných skál.

17:05
Hurá, je tu už Juskova jaskyňa.

K tomuto miestu sa viažu mnohé povesti o zbojníkovi Juskovi. Jaskyňka má výšku necelých 2 m o rozmeroch asi 3x4m.
Pozn: Ak sa vám zažiada to tu navštíviť, nechoďte sem zo strany Menšieho vrchu ale od Juskovej Vole, je to síce omnoho dlhšia cesta ale celkom pohodlná. (cca 1,5km od Menšieho vrchu, cca 7 km z Juskovej Vole.)

Pohľad zvnútra jaskyne.

Konečne "normálna" cesta.

Už nás ani nenapadlo hľadať Zbojnícke chyže.

Výhľad z kopca Rokytová trochu poteší.


Ďalšia pekná "hrebeňovka".

18:31
"Päťhviezdičkový" poľovnícky posed.

Už len nejaký ten kilometer po lesnej asfaltovej ceste a budeme v cieli .


Dĺžka trasy necelých 25 km.   ( len po Skaly pod Pariakovou)            

Celá trasa   Na turistickej mape tu.....   Skaly pod Pariakovou  na turistickej mape tu......  
 GPX súbor na stiahnutie tu.... (kliknite pravým tlačítkom a dajte uložiť cieľ odkazu)






Poznámky:

V zásade môžme rozdeliť skalné útvary v Slanských vrchoch na dva typy. Prvým typom sú skalné odtrhy. Vznikli odtrhnutím svahu po ktorom zostala kolmá kamenná stena rôzne hlboko erodovaná podľa veku odtrhu. Typickým znakom takýchto útvarov je, že hrana odtrhu  je v smere vrstevnice svahu a v hornej časti pokračuje hore do svahu zeleným porastom. Väčšinou z hrany ani nie je vidno skalnú stenu. Ďalším znakom je veľké kamenné pole a kamenná suť, pozostatok po odtrhu. (Onderkové skaly, Lipov kameň, Rankovské skaly, Veľký Žar, Garamboš, Sokolia skala.....).

Druhým typom skalných útvarov sú samostatne stojace skaly väčšinou pretiahnuté kolmo na vrstevnicu svahu. Sú to skalné veže, mohyly rôzných veľkosti a tvarov zväčša bez prístupu na vrchol. Ďalej sú to skalné múry.(extrémne úzky múr vysoký asi 6 metrov a dlhý asi 50 metrov so zaujímavým oknom v tvare srdca sa nachádza práve na Skalách pod Pariakovou, pozrite si to tu..... Pod skalami tohto typu sa zvyčajne vôbec nenachádzajú (otvorené) kamenné polia. (Skaly pod Pariakovou, skaly pod Malým Miličom, Mohylky, Zabudnuté skaly východne od Lazov.....)
Jednotlivé typy sa v niektorých lokalitách aj navzájom prelínajú.