Dôvodom pre osídlenie podhoria Slanských vrchov bola hlavne ťažba dreva, chov dobytka a v severnej časti aj banská činnosť.  Tieto sídla vznikali predovšetkým pozdĺž potokov a tak väčšina obcí je roztiahnutá do dĺžky po oboch stranách toku.  Architektúra je poznačená dobou v ktorej vznikala. Osobitnou kapitolou sú sakrálne stavby. Staré kostoly sú nádherné svojou striedmosťou a účelnosťou. Tie ktoré vyrástli po vojne majú punc modernosti, ale niektoré sa architektom veľmi nepodarili. 
Po obvode Slanských vrchov vyrástlo okolo 60 obcí rôznych veľkosti, ktoré by sme chceli postupne navštíviť. Dúfam, že sa nám to podarí.


18.9.2015 Opiná. Pred dvoma mesiacmi sme tu končili v daždi,
dnes začíname v tropickej horúčave, ktorá nás bude sprevádzať celý deň dokonca aj hore v kopcoch. Dnes by sme chceli prejsť tieto miesta. Opiná, Kecerovský Lipovec, kopec na ktorom niekedy stál hrad Lipovec, Mudrovce, Rankovské skaly, Rankovce, Herľany.

Trasa na mape                        Dĺžka celej trasy cca 22 km.
 
AB.



Opiná.
Počet obyvateľov asi 200. Prvá zmienka o obci je z roku 1418 Opyna. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Ófalú, Sárosófalu, znamená Šarišská Stará Ves. Malá obec ležiaca západným smerom pod Makovicou. Prechádza ňou cesta smerujúca cez Červenicu k Dubníckym opálovým baniam. Pri obci sa nachádza lokalita s bohatým výskytom obsidiánových a iných kremičitánových industrií, čo svedčí o pravekom osídlení

Niečo z histórie obce na tomto odkaze...

Poznámka: Všetky informácie ohľadne historických zaujímavosti sme dostali od pána Mgr. Radoslava Gregu z Opinej. Veľmi pekne ďakujeme.

Obec na mapách       


Opiná. Ulica na severnej strane obce.

Opiná. Kaštieľ z roku 1589 s neskoršími prestavbami a klasicistickou úpravou okolo roku 1840. Sídli tu farský úrad Evanjelickej cirkvi a.v.

Opiná. V areáli kaštieľa je v podzemí umiestnená Expozícia minerálov a hornín Slanských vrchov, (vchod je na obrázku vpravo). Momentálne expozícia sa dočasne nachádza v románsko-gotickom kostole vo Svinici.

Expozíciu sme navštívili minulého roku pozrite ako to tam vyzeralo ....
Informácie o možnosti návštevy expozície sa dočítate tu....

Ďalšou zaujímavosťou v areáli kaštieľa je obrovská lipa veľkolistá, skončila na druhom mieste v ankete Strom roka 2012.


Opiná. Pohľad na jej mohutný kmeň.

Opiná. Zatiaľ sme na našich potulkách podhorím Slanských vrchov nevideli tak blízko seba postavené dva kostoly. Vľavo je rímskokatolícky vpravo evanjelický.

Opiná. Evanjelický kostol tolerančný z roku 1792.

Opiná. Rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Barbore, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Bol postavený Kecerovcami a dokončený v 16. storočí. 

Opiná. Na ľavej strane vzadu vedľa rímskokatolíckeho kostola leží renesančný náhrobok A. Keczera a jeho manželky Fiory Kamper, zdobí ho erb rodiny Kecerovcov ( objavený bol v roku 2000 na tom mieste ako je teraz)  je z obdobia, keď dnešný rim.kat. kostol slúžil protestantom zhruba 150 rokov, rovnako ako červenický a kecerovský.

Opiná. Budova obecného úradu.

Opiná. Ideme touto ulicou k dvom ďalším zaujímavostiam, ktoré nám poradil pán Grega. Hľadáme vodný mlyn a židovský cintorín.

Opiná. Žiaľbohu, z vodného mlyna je už iba ruina.
Mlyn leží tesne pri riečke Olšave, hoci bol napájaný vodou z potoka Jedľovec.

Opiná. Vnútrajšok doslova vyrabovaného mlyna. Škoda, škoda, veľká škoda, že to nezostalo zachované, ako pamiatka.

Opiná.

Opiná. Mlynský kameň.

Opiná. Most ponad riečku Olšava. Je to už po druhykrát čo prekračujeme tento tok. Prvý krat to bolo pri Podhorím 6 za obcou Lesíček.
Je to najdlhší vodný tok tečúci pozdĺž pohoria Slanské vrchy. Pramení  pod vrchom Chabzdová (862) asi 2.3km JZ od Zlatej Bane a vlieva sa do Hornádu pri obci Ždaňa neďaleko hraníc s Maďarskom.

Opiná. Stádo pasúcich sa kráv.

Opiná. Dalo nám to dosť hľadania pokiaľ sme našli pod týmto kopcom v tejto húštine starý židovský cintorin.
Vraj na tomto kopčeku by mali byť pekné skalky. Toto sme už vzdali

Opiná. Židovský cintorín, ktorý bol jeden z najväčších v regióne, ale je dosť zanedbaný.
Nevieme dôvod prečo tento cintorín bol umiestnený tak veľmi ďaleko od obce.

Opiná. Pred križovatkou.

Opiná. Miestne potraviny.

Opiná. Ďalšia predajňa potravin na opačnom konci obce.

Opiná. Chátrajúca časť poľnohospodárskeho areálu.

Obzretie na Opinu.

Neďaleko odtiaľ nás už víta Kecerovský Lipovec.



Kecerovský Lipovec.
Počet obyvateľov asi 120  Ďalšia malinká obec  ležiaca neďaleko SV smerom od Opinej.

Niečo z histórie obce na tomto odkaze...

Obec na mapách       


Kecerovský Lipovec. Vstup do obce.

Kecerovský Lipovec.

Kecerovský Lipovec. Miestna zvonica. Je to jedna z mála obcí, kde nemajú žiadny kostol.

Kecerovský Lipovec. Obecný úrad a vpravo budova požiarnej zbrojnice.

Kecerovský Lipovec. Tu odbočujeme vpravo, tadiaľto sa dostaneme na kopec, kde niekedy stál hrad Lipovec.

Sucho, sucho, sucho. Aj tento potôčik je skoro skoro úplne bez vody.

Stále v lese.

Vpravo je začiatok stúpania na hradný kopec.

Treba prejsť cez tento potok.

Veľké stúpanie na kopec kde stál niekedy hrad postavený v 13. storočí a ktorý bol zničený v 16. storočí.
Nachádzame tu iba náznaky obrysov hradu Kecerovský Lipovec.
Niečo o histórii tohto hradu nájdete aj tu........

Asi nejaký archeológ tu niečo hľadal.


Ďalšie "kutisko".

Týmto hrebeňom schádzame západným smerom dole.

Horáreň.
Makovica.

Žeby šampiňón?

Studnička pri ceste.

Pohľad cez vyschnutý lán slnečnice na Kecerovce.



Mudrovce.
Počet obyvateľov asi 75. Jedna z najmenších obci, akú sme pri našom putovaní po obvode Slanských vrchov navštívili. Vedie odtiaľ cesta na Makovicu.

Niečo z histórie obce na tomto odkaze...

Obec na mapách       


Mudrovce. Vstupujeme touto ulicou.

Mudrovce. Budova obecného úradu.

Mudrovce. Ani tu nemajú kostol iba zvonicu.

Mudrovce. Druhý koniec obce.

Mudrovce. Konská farma povyše obce.

Mudrovce. Fíha. Vodovod tu mali už vroku 1941 ?

Náš ďalší cieľ Rankovské skaly. Vieme, že v tomto období, keď je na stromoch ešte lístie, mnoho z tých najkrajších skál je problém vidieť, ale priateľ Marián tam ešte nebol tak si pozrieme aspoň skaly pod svahom.

Ďalší potôčik.

Krásne, mladučké.  

Zatiaľ lesom.

Skalnú stenu Rankovských skál máme už na dohľad. Zdalo sa tak blízko, ale trochu sme zazmätkovali. Je tu mnoho lesných aj nepoužívaných a veľmi zarastených lesných ciest. Takže sme sa dosť potrápili

V protisvetle.

Konečne sme pri plošine pod svahom, na ktorej sa nachádzajú fantastické ba až mystické skaly. Ale tie najkrajšie "vežovité" skaly sa pred nami schovávajú za listnatou hradbou.
Pozrite sa ako to tam vyššie vyzerá skoro na jar  pri našej poslednej návšteve tu.....



A ty tu čo robíš????.

Ideme dole cestou smerom na Rankovce.

Prístrešok pre pikník.

Ešte pohľad na Rankovské skaly z miesta nad Rankovcami.

Pod nami sú Rankovce.



Rankovce.
Počet obyvateľov asi 700.Obec leží tesne pod Slanskými vrchmi, nad obcou leží PP Rankovské skaly.

Z bohatej histórie sa veľmi veľa dozviete tu......

Obec na mapách       


Rankovce. Ulica od lesa.

Rankovce. Detské ihrisko.

Rankovce. Evanjelický kostol a.v.

Rankovce. Obecný úrad v Rankovciach.

Rankovce.

Rankovce. Rankovský potok.

Rankovce. Pamätná tabuľa Jonášovi Záborskému, na budove v ktorej je predajňa potravín, Komunitné vzdelávacie centrum a elokované pracovisko Spojenej školy.

Rankovce. Vyzdobená autobusová zástavka.

Rankovce. ?????????????.............

.........ja už na tomto svete prestávam niektorým veciam rozumieť.  

Poľnohospodársky areál.

Pohľad na Makovicu ponad miestny cintorín.

U nás neobvyklá farba kráv.

Obzretie na Rankovce.

Panoramatický pohľad na hradbu Slanských vrchov z cesty medzi Rankovcami a Herľanami.
Pre zobrazenie panorámy v plnom rozlíšení kliknite na obrázok.

Herľany sú už pred nami.

Baňa na hlinu.

Herľany nás vítajú.

Bufet na parkovisku je zatvorený a tak sme sa tešili, že si spláchneme vyschnuté hrdla od horúčavy.


"Spiaci" herliansky gejzír. Podľa oznámenia ma eruptovať až večer.


Hádam natrafíme ten správny čas pri našej ďalšej túre podhorím Slanských vrchov, ktorú začneme tu.  (možno)


Pokračovanie Podhorím 9

Vśetky etapy  Podhorím Slanských vrchov