Podhorím Slanských vrchov 10

Dôvodom pre osídlenie podhoria Slanských vrchov bola hlavne ťažba dreva, chov dobytka a v severnej časti aj banská činnosť. Tieto sídla vznikali predovšetkým pozdĺž potokov a tak väčšina obcí je roztiahnutá do dĺžky po oboch stranách toku. Architektúra je poznačená dobou v ktorej vznikala. Osobitnou kapitolou sú sakrálne stavby. Staré kostoly sú nádherné svojou striedmosťou a účelnosťou. Tie ktoré vyrástli po vojne majú punc modernosti, ale niektoré sa architektom veľmi nepodarili.
Po obvode Slanských vrchov vyrástlo okolo 60 obcí rôznych veľkosti, ktoré by sme chceli postupne navštíviť. Dúfam, že sa nám to podarí.

6.4.2016 Nezvyklé teplé počasie na toto ročné obdobie nás sprevádzalo celý deň. Naše ďalšie putovanie s mojím trvalým "súputnikom" Mariánom podhorím Slanských vrchov sme začali v Košickom Klečenove, potom cez kopec Hrádok, relikt podmorskej sopky, Hradný kopec nad Svinicou, Svinicu, Ďurkov, do Ruskova.

Trasa na mape

Dĺžka celej trasy cca 20 km.

AB.

Košický Klečenov.
Počet obyvateľov asi 280. Nachádza sa západne od Dargovského priesmyku na ceste E50. Súčasťou obce Košický Klečenov je tiež osada Borda a chatova oblasť Borda-kúpele. Západne od obce sa vypína nevýrazný rozľahlý kopec Hrádok. Pomenovanie má podľa toho, že vraj na ňom bol niekedy drevený hrad. Ešte jedna zaujímavosť sa spája s týmto kopcom na jeho SZ svahu sa nachádza relikt podmorskej sopky.

Niečo z histórie obce na tomto odkaze...

Obec na mapách

Košický Klečenov. Vystupujeme z autobusu na hlavnej ceste E-50

Košický Klečenov. Tank. Spomienka na druhú svetovú vojnu.

Košický Klečenov. Zatvorený penzion Oáza. Niekedy dávno, keď dopravu z Košíc a do Košic robili iba furmani na konských povozoch bola tu vtedy známa krčma u "Liptáčky", kde sa furmani a kone zastavovali na občerstvenie.

Košický Klečenov. Budova materskej škôlky?

Košický Klečenov. Miestna fara, vpravo je budova obecného úradu.

Košický Klečenov. Greckokatolícky kostol.

Košický Klečenov. Toto je kopec Hrádok (to zelené nie tá kopa hnoja

), kde vraj niekedy stál drevený obranný hrad.....

....je tu teraz iba veľká zatrávnená lúka bez akéhokoľvek archeologického náznaku. Prednedávnom sa tu ešte pásli ovce.
Na internete sa o tejto lokalite nedajú zistiť skoro žiadne informácie.
Jedine na stránke praveorechove.com je poviedka, kde sa niečo o tom uvádza: Na Hrádku, tom malom kopčeku, či vyvýšenine čo tu máme, vraj kedysi stála pevnosť. Veľká určite nebola, veď ani hrádok nie je, ale tam vraj mali svoju posádku českí husiti. To boli takí vojaci, čo tu bojovali s Maďarmi. Nám ich reč bola bližšia ako maďarská, preto sa mohli pokojne zbudovať poblíž Klečenova. Lenže proti ním stál silný vodca, ktorý sa volal Huňády. A ten vedel riadne bojovať. No husiti tiež a určite počas vojny s pánmi nazbierali veľké bohatstvo. Ale raz, keď bolo ich vojsko kdesi preč a v pevnosti na Hrádku ostala len stráž, Huňádyho vojsko zaútočilo a pevnosť zničilo.“

Nás, ale láka na úbočí tohto kopca geologická rarita, relikt podmorskej sopky. Obchádzame celé úbočie kopca zo severnej strany.
Poznámka: Na webovej stránke obce nachádzame aj túto poznámku "Tí, ktorí by chceli obdivovať geologické fenomény môžu navštíviť jedinečnú geologickú raritu v našej republike - relikt podmorskej sopky. Nachádza sa severozápadne od obce Košický Klečenov na mytologicky výraznej vyvýšenine. Na jej severozápadnej strane sú v početných odkryvoch viditeľné vulkanické tufy, ktoré tvoria relikt podmorskej sopky. Je zachovaný aj prívodný systém sopky vyplnený andezitom"
Pred niekoľkými rokmi sa niečo o tomto mieste písalo aj na web. stránke TU Košice. Žiaľbohu táto stránka je už neprístupná......

Po severnom obvode nachádzame iba takéto skaly, akých je v Slanských vrchoch tisíce, nič zvláštneho na nich nevidíme.

Až na SZ strane objavujeme obnažený svah s takými zaujímavými vrstvami.......

.... a trochu nižšie pri Bordianskom potoku čiastočne odkopaný svah, kde sa okrem iného nachádzajú čierne pórovité, ľahké hrudy pripomínajúce škváru či koks. Že sa jedná o zaujímavé miesto svedčí o tom to, že tu niekto niečo hľadal.

Geológovia poraďte.

Aj sedimenty takejto štruktúry sa tu ešte nachádzajú.

Bordiansky potok.

Je to biela penovitá mazľavá hmota, akoby vytekajúca zo stromu, čo to môže byť?

Na tomto mieste poniže Košického Klečenova prekračujeme cestu E-50. Hneď za cestou vidno kopec Hrádok , kde sme boli.

Potok Jastrabec.

Jazierko.

Kamene v kruhu.

Pred nami je náš dnešný cieľ. Hradný kopec nad Svinicou.

Aj nejaké huby sme našli.

Štveráme sa v horúčave na hradný kopec Svinica, kde pravdepodobne na prelome 12. a 13.storočia bol postavený hrad.
Niečo o tomto mieste sa dá nájsť na tomto odkaze........

Po celom obvode kopca sú viditeľné pomerne hlboké hradné priekopy.

Jedine na tomto mieste vidno už iba nepatrné zvyšky hradného múru.

Kóta na vrchole hradného kopca.

Schádzame dole západným svahom.

Pred nami je Svinica.

Svinica.
Počet obyvateľov asi 850.
Najvýznamnejšou pamiatkou je románsko-gotický kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi pôvodne už z polovice 12. storočia.
Osídlenie obce je veľmi staré, najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšej doby kamennej ( neolit - 4.500 rokov p.n. l.) z lokality Čontoše. Bohaté sú aj nálezy z obdobia neolitu, doby bronzovej i železnej, no najbohatšie zo stredoveku.
Viac z histórie tejto obce nájdete na stránkach obce tu....

Obec na mapách

Svinica. Pomerne frekventovaná cesta E-50.

Svinica. Rímsko-katolícky kostol Božského srdca.

Svinica. Evanjelický kostol a. v.

Svinica. Svinický potok. Tak ako cez drvivú väčšinu obcí pod Slanskými vrchmi preteká nejaký potok, je to aj tu.

Svinica. Stará zvonica.

Svinica. Veľmi dlhé schody vedú k historickej budove románsko-gotického kostola.

Svinica. Nový kostol reformovanej cirkvi aj s farou bol vybudovaný v rokoch 1990 až 1998, naľavo od schodov.

Historicky zaujímavou stavbou, ktorá čnie nad obcou je románsko-gotický kostol. Pôvodný románsky kostolík postavili v polovici 12. storočia na okraji stredovekej dediny.
Kompletnou rekonštrukciou prešiel kostol v 70. rokoch, nástenné maľby boli reštaurované v rokoch 1992 – 1993.
Od roku 1991 sa tu konajú aj koncerty a prehliadky chrámových zborov a spevokolov v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva. Viac o tejto stavbe sa dočítate tu....
V roku 1983 bol urobený archeologický prieskum v okolí kostola, ktorý potvrdil zaniknutú dedinu na sever od kostola a feudálne sídlo SV smerom.
Poznámka: Obišli sme celý areál kostola (vchod je uzamknutý, ale na požiadanie na neďalekej fare vám vyjdu v ústrety) ,ale vykopávky sa nám nepodarilo nájsť pretože okolie kostola je totálne zarastené vysokou vegetáciou.

Pred pár tokmi som tento kostol už navštívil.
Ako to nádherne vyzerá aj vo vnútri kostola pozrite si to na tomto odkaze....

Svinica. Na severnej strane kostola vidno zvyšky pôvodnej stavby kostola.

Svinica. Obecný úrad vo Svinici.

Svinica. Vedľajšia ulica.

Ufff a je tu problém. Prasačica s malými prasiatkami z neďalekej rómskej osady sa nám nebezpečne vyhráža, musíme nájsť únikovú cestu cez betónovu hrádzku povyše.

Cez poľnú cestu smerujeme si to popod kopec ležiaci nad Ďurkovom.

Spätný pohľad na Svinicu.

Na modro rozkvitnuté úbočie.

Smerujeme k miestnemu kameňolomu.

Kameňolom nad Ďurkovom je stále v prevádzke. Musíme sa mať aj tu na pozore, lebo odpočívajúci bager stráži veľký psisko na dlhočiznej reťazi.

Pod nami je Ďurkov.

Ďurkov.
Počet obyvateľov asi 1700. Obec Ďurkov sa rozprestiera vo východnej časti Košickej kotliny, v povodí riečky Olšava. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1272, kedy sa v blízkosti obce odohrala bitka pri Rozhanovciach. Z Ďurkova vedie nová žltá turistická trasa smer Farský les.
Niečo o histórií obce nájdete aj na stránkach obce.....

Obec na mapách