DARGOVSKÝ priesmyk
11.3.2007
Dnes bol
mimoriadne
nádherný
deň, urobili sme si pekný výlet v okolí
Dargovského priesmyku a Bordy. Dargovský priesmyk
pretína hrebeň Slanských vrchov vo výške 473 m
nad morom. V druhej svetovej vojne tu prebiehali kruté boje
medzi Sovietskou armádou a ustupujúcou Nemeckou
armádou. Táto bitka stála mnoho tisíc
ľudských obetí. Na počesť tejto bitky tu stojí
Pamätník Sovietskej armáde. Škoda, že múzeum je zatvorené a bez oznamu
o otváracích hodinách, ak také vôbec existujú. Pamätník pôvodne stál
blízko trasy starej cesty, ale v súvislosti so stavbou
novej cesty, niekedy v sedemdesiatych rokoch, tento kolos bol
premiestnený vcelku asi o 50 m južnejšie. Pôvodná
cesta bola ešte z kociek takzvaných "mačacích
hláv".
Celkový pohľad na pamätník.
Autor súsošia ak.sochár V. Loffler.1954-1955
Múzeum tejto krutej bitky. Zatvorené. Nikde sa tu nedozviete či je to vôbec niekedy otvorené, ani kto je správcom.
Súčasťou pamätníka sú dva tanky T-34 na podstavcoch.
Pohľad od pamätníka severným smerom.
Predtým tade prechádzala turistická magistrála Eisenach-Budapešť. Teraz je zmenená na E3 ,a trasa je neskutočne dlhá, podľa tejto turistickej značky ATLANTIK-PYRENEJE-ARDÉNY-KRUŠNÉ HORY-KARPATY-ČIERNE MORE
Severne od pamätníka bol vybudovaný náučný chodník, ktorého súčasťou bol aj tento kanón.
Pozn: V súčasnosti z náučného chodníka je iba torzo, nie je tu ani ten kanón (máj 2013)
V blízkosti pamätníka je táto pamätná tabuľa vojakom, ktorí tu zahynuli v roku 1947 pri odmínovacích prácach.
Poznámka: Pôvodná tabuľa bola z mosadze. Ľudské hyeny zapracovali aj tu, ukradli tabuľu a pre pár korún zneuctili pamiatku tých čo tu položili život. V súčasnosti je tabuľa obnovená.
A ešte jedna pripomienka na vojnu. Pred Dargovom napravo od cesty zo Sečoviec je umiestnená pamätná doska na obete odmínovacích prác. Je tam tento text: 29.4.1947 Pri odmínovaní boli výbuchom míny usmrtení RUDOLF PUPÁK *10.4.1915 OSR MUDR. JOZEF CHYTRÁČEK *23.3.1915
Foto: Miki J.
Sieň bojovej slávy v Dargovskom priemyku. Tak to vyzeralo počas jednej z výstav.....
Viac obrázkov uvidíte tu.....
Nasledujúce informácie o bojoch v Dargovskom priesmyku
poskytlo o.z. Regionálne stredisko dokumentovania bojov sovietskej armády na Slovensku
BOJE V DARGOVSKOM PRIESMYKU (DECEMBER 1944 – JANUÁR 1945)
Obranné postavenia nemeckého Wehrmachtu v Dargovskom priesmyku boli súčasťou obrannej línie „Gisela-Stellung“, tiahnucej sa po západnom brehu horného toku Ondavy k Vranovu nad Topľou a odtiaľ východným okrajom Slanských vrchov až k dnešným slovensko-maďarským hraniciam. Úlohu prekonať líniu „Gisela-Stellung“ v oblasti Slanských vrchov a následne obsadiť mesto Košice, zveril Hlavný stan najvyššieho velenia Červenej armády 1. gardovej armáde a 18. armáde zo zostavy 4. ukrajinského frontu. Podľa zámeru veliteľa frontu generála Petrova mala väčšina síl 1. gardovej armády útočiť na smere Dargov – Klečenov – Bidovce – Košice, s cieľom už v prvý deň útoku zničiť protistojace nemecké jednotky, do večera prekonať masív pohoria a najneskôr večer piateho dňa dobyť severnú časť Košíc a neskôr Prešov. Úlohou 18. armády bolo viesť útok na smere Slivník – Slanec – Košice, do večera prvého dňa dosiahnuť čiaru Slanec – Slanská Huta a do večera piateho dňa dobyť Košice úderom z juhu a juhovýchodu. Na splnenie uvedeného zámeru bolo vyčlenených 15 streleckých divízií a viacero samostatných podporných útvarov rôzneho druhu. Proti tejto značnej vojenskej sile stáli v Slanských vrchoch na začiatku decembra 1944 tri divízie nemeckého XXXXIX. horského zboru, ktoré tu zaujali vopred pripravené obranné pozície po predošlých ťažkých ústupových bojoch na východnom Slovensku.
Po niekoľkých dňoch bojového prieskumu začala sovietska ofenzíva ráno 9. decembra o 7.00 hod. 45 - minútovou delostreleckou prípravou. Po nej nastúpili vojská 1. gardovej armády k útoku po oboch stranách priesmykovej cesty s ťažiskom pri Bačkove a severozápadne od Trnávky. Súčasne zahájili útok aj sily 18. armády z priestoru západne od Trebišova v smere na Slanec. Útočiace jednotky narazili na všetkých smeroch na tvrdý odpor a dobre organizovanú obranu protivníka, ktorý plne využil výhody ťažko schodného horského terénu.
Nemeckú obrannú líniu sa 1. gardovej armáde podarilo preraziť severne od priesmykovej cesty v oblasti Bačkova, kde jej útvary postúpili do zalesneného priestoru smerom na západ do hĺbky troch až štyroch kilometrov. Južne od priesmykovej cesty bol výsledkom sovietskeho útoku vlom do nemeckej frontovej línie v úseku západne od Trnávky, aj tu ale ďalší postup vojsk 1. gardovej armády následne uviazol a ani pokusy o ovládnutie hlavnej cesty Dargov – Košický Klečenov nezaznamenali žiaden úspech.
Ťažké boje v lesnom masíve Slanských vrchov prebiehali bez prerušenia aj v nasledujúcich dňoch. Útvary a zväzky Červenej armády, podporované silnou delostreleckou paľbou, pokračovali v útokoch v pásme priesmykovej cesty a v ďalších oblastiach smerom na juh a na sever, ktoré ale neviedli k požadovanému výsledku. Neúspešné boli aj nemecké protiútoky smerujúce k uzavretiu medzery vo frontovej línii v oblasti západne od Trnávky ako aj v oblasti Bačkova, kam Sovieti prisúvali ďalšie sily, ktorými sa pokúšali prenikať smerom na západ. V polovici decembra už bola situácia pre nemecké jednotky v priestore Dargova neudržateľná. Nemecké velenie preto rozhodlo zaujať novú čiaru obrany, prebiehajúcu po výšinách v strednej a západnej časti pohoria. V noci z 15. na 16. decembra sa Nemci stiahli z oporného bodu Dargov a v nasledujúci deň pokračovali v ústupe aj na ďalších úsekoch frontovej línie. Až po týždni ťažkých bojov sa tak sovietskym vojskám podarilo obsadiť obec Dargov a postúpiť po priesmykovej ceste ďalej na západ.
22. decembra zahájila 1. gardová armáda ďalší veľký útok po oboch stranách priesmykovej cesty západne od Dargova. Jej vojská nepretržite útočili v nasledujúcich piatich dňoch, ale v ťažkých bojoch, s vysokými stratami na oboch stranách, dosiahli len minimálne územné zisky. Po neúspešných snahách obsadiť Dargovský priesmyk a prebiť sa ku Košiciam, zastavili predošlými bojmi vyčerpané sovietske jednotky 27. decembra útočnú činnosť a na dosiahnutej čiare prešli do obrany. Pokus 1. gardovej armády o ovládnutie priesmykovej cesty a prielom na Košice, do ktorého bolo postupne nasadených jej 8 streleckých divízií spolu s viacerými samostatnými delostreleckými, mínometnými a tankovými útvarmi, tak definitívne stroskotal a úloha vojsk 4. ukrajinského frontu zmocniť sa Košíc musela byť dočasne odložená. Boje v oblasti Dargovského priesmyku prebiehali aj v nasledujúcich decembrových a januárových dňoch, mali však už len lokálny alebo prieskumný charakter. Frontová línia sa ustálila na výšinách a svahoch v západnej časti pohoria a k jej podstatným zmenám a posunom už nedochádzalo. Po preskupení sovietskych vojsk na začiatku januára 1945 sa ťažisko bojov o prístupy ku Košiciam, v ktorých pokračovala už len 18. armáda, presunulo do oblasti južne a juhozápadne od Košíc.
12. januára 1945 nastúpila Červená armáda k očakávanej ofenzíve v Poľsku. Pod jej mohutným útokom sa nemecký obranný front medzi Baltským morom a Karpatmi začal rozpadávať na nesúvislé zlomky obranných úsekov, ktoré ostávali hlboko v tyle rýchlo postupujúcich sovietskych vojsk, čo výrazne ovplyvnilo aj situáciu nemeckých zväzkov brániacich sa na území východného Slovenska. V dôsledku týchto udalostí bolo nemecké velenie nútené vzdať sa horného toku Ondavy a aj celého prešovského a košického priestoru a väčšinu tam bojujúcich útvarov presunúť na územie Poľska. Tak boli nemecké sily od polovice januára 1945 postupne sťahované z línie „Gisela-Stellung“, zo Slanských vrchov ako aj z oblasti južne a juhozápadne od Košíc. To umožnilo jednotkám 18. armády 18. januára obnoviť v Slanských vrchoch útočnú činnosť a prekonať horské prechody pri Dargove aj pri Slanci a súčasne s jednotkami postupujúcimi z juhu a juhozápadu 19. januára obsadiť Košice, ktoré predtým opustili hlavné sily nemeckej a maďarskej armády. Týmto boli bojové operácie v priestore Košíc ukončené. Vojská 4. ukrajinského frontu v nich boli na sedem týždňov zastavené vo svojom postupe a zaznamenali vysoké straty, ktoré v bojoch v oblasti Dargovského priesmyku možno odhadovať na viac ako 20.000 padlých, ranených a nezvestných, z čoho počet padlých môže predstavovať približne 5.000. Straty nemeckého Wehrmachtu zatiaľ nie sú spoľahlivo zdokumentované, boli však niekoľkonásobne nižšie ako straty Červenej armády.
A ešte zopár viet z publikácie "Dargovský priesmyk december 1944- január 1945" o rozhodujúcich momentoch v bojoch o Dargovský priesmyk, som použil s dovolením Petra.
Autormi spomínanej publikácie sú Ing.Michal Jakubecaa Peter Novykmec, vydanej v roku 2007 za spolupráci SZPB, KVH a KVD v Trebišove. Záujemcom o vojnovú históriu vrelo odporúčam prečítať. Dajú sa tam nájsť zaujímavé veci vrátane autentických výpovedi sovietských veliteľov.
Je tu aj napríklad výpoveď, ktorú zachytil životopisec generála I.J.Petrova V.V.Karpov v knihe vojvodca:
22.1.2015 Spomienky z Dargovského bojiska Autor Peter Novýkmec
Publikácia je výsledkom zberateľského úsilia jej autora a vydalo ju Kultúrne centrum Abova patriace pod Košický samosprávny kraj pri príležitosti 70-tého výročia bojov o Dargovský priesmyk. Je zbierkou autentických príbehov, svedectvom priamych účastníkov.
Celkový pohľad na pamätník.
Autor súsošia ak.sochár V. Loffler.1954-1955
Múzeum tejto krutej bitky. Zatvorené. Nikde sa tu nedozviete či je to vôbec niekedy otvorené, ani kto je správcom.
Súčasťou pamätníka sú dva tanky T-34 na podstavcoch.
Pohľad od pamätníka severným smerom.
Predtým tade prechádzala turistická magistrála Eisenach-Budapešť. Teraz je zmenená na E3 ,a trasa je neskutočne dlhá, podľa tejto turistickej značky ATLANTIK-PYRENEJE-ARDÉNY-KRUŠNÉ HORY-KARPATY-ČIERNE MORE
Severne od pamätníka bol vybudovaný náučný chodník, ktorého súčasťou bol aj tento kanón.
Pozn: V súčasnosti z náučného chodníka je iba torzo, nie je tu ani ten kanón (máj 2013)
V blízkosti pamätníka je táto pamätná tabuľa vojakom, ktorí tu zahynuli v roku 1947 pri odmínovacích prácach.
Poznámka: Pôvodná tabuľa bola z mosadze. Ľudské hyeny zapracovali aj tu, ukradli tabuľu a pre pár korún zneuctili pamiatku tých čo tu položili život. V súčasnosti je tabuľa obnovená.
A ešte jedna pripomienka na vojnu. Pred Dargovom napravo od cesty zo Sečoviec je umiestnená pamätná doska na obete odmínovacích prác. Je tam tento text: 29.4.1947 Pri odmínovaní boli výbuchom míny usmrtení RUDOLF PUPÁK *10.4.1915 OSR MUDR. JOZEF CHYTRÁČEK *23.3.1915
Foto: Miki J.
Sieň bojovej slávy v Dargovskom priemyku. Tak to vyzeralo počas jednej z výstav.....
Viac obrázkov uvidíte tu.....
Nasledujúce informácie o bojoch v Dargovskom priesmyku
poskytlo o.z. Regionálne stredisko dokumentovania bojov sovietskej armády na Slovensku
BOJE V DARGOVSKOM PRIESMYKU (DECEMBER 1944 – JANUÁR 1945)
Obranné postavenia nemeckého Wehrmachtu v Dargovskom priesmyku boli súčasťou obrannej línie „Gisela-Stellung“, tiahnucej sa po západnom brehu horného toku Ondavy k Vranovu nad Topľou a odtiaľ východným okrajom Slanských vrchov až k dnešným slovensko-maďarským hraniciam. Úlohu prekonať líniu „Gisela-Stellung“ v oblasti Slanských vrchov a následne obsadiť mesto Košice, zveril Hlavný stan najvyššieho velenia Červenej armády 1. gardovej armáde a 18. armáde zo zostavy 4. ukrajinského frontu. Podľa zámeru veliteľa frontu generála Petrova mala väčšina síl 1. gardovej armády útočiť na smere Dargov – Klečenov – Bidovce – Košice, s cieľom už v prvý deň útoku zničiť protistojace nemecké jednotky, do večera prekonať masív pohoria a najneskôr večer piateho dňa dobyť severnú časť Košíc a neskôr Prešov. Úlohou 18. armády bolo viesť útok na smere Slivník – Slanec – Košice, do večera prvého dňa dosiahnuť čiaru Slanec – Slanská Huta a do večera piateho dňa dobyť Košice úderom z juhu a juhovýchodu. Na splnenie uvedeného zámeru bolo vyčlenených 15 streleckých divízií a viacero samostatných podporných útvarov rôzneho druhu. Proti tejto značnej vojenskej sile stáli v Slanských vrchoch na začiatku decembra 1944 tri divízie nemeckého XXXXIX. horského zboru, ktoré tu zaujali vopred pripravené obranné pozície po predošlých ťažkých ústupových bojoch na východnom Slovensku.
Po niekoľkých dňoch bojového prieskumu začala sovietska ofenzíva ráno 9. decembra o 7.00 hod. 45 - minútovou delostreleckou prípravou. Po nej nastúpili vojská 1. gardovej armády k útoku po oboch stranách priesmykovej cesty s ťažiskom pri Bačkove a severozápadne od Trnávky. Súčasne zahájili útok aj sily 18. armády z priestoru západne od Trebišova v smere na Slanec. Útočiace jednotky narazili na všetkých smeroch na tvrdý odpor a dobre organizovanú obranu protivníka, ktorý plne využil výhody ťažko schodného horského terénu.
Nemeckú obrannú líniu sa 1. gardovej armáde podarilo preraziť severne od priesmykovej cesty v oblasti Bačkova, kde jej útvary postúpili do zalesneného priestoru smerom na západ do hĺbky troch až štyroch kilometrov. Južne od priesmykovej cesty bol výsledkom sovietskeho útoku vlom do nemeckej frontovej línie v úseku západne od Trnávky, aj tu ale ďalší postup vojsk 1. gardovej armády následne uviazol a ani pokusy o ovládnutie hlavnej cesty Dargov – Košický Klečenov nezaznamenali žiaden úspech.
Ťažké boje v lesnom masíve Slanských vrchov prebiehali bez prerušenia aj v nasledujúcich dňoch. Útvary a zväzky Červenej armády, podporované silnou delostreleckou paľbou, pokračovali v útokoch v pásme priesmykovej cesty a v ďalších oblastiach smerom na juh a na sever, ktoré ale neviedli k požadovanému výsledku. Neúspešné boli aj nemecké protiútoky smerujúce k uzavretiu medzery vo frontovej línii v oblasti západne od Trnávky ako aj v oblasti Bačkova, kam Sovieti prisúvali ďalšie sily, ktorými sa pokúšali prenikať smerom na západ. V polovici decembra už bola situácia pre nemecké jednotky v priestore Dargova neudržateľná. Nemecké velenie preto rozhodlo zaujať novú čiaru obrany, prebiehajúcu po výšinách v strednej a západnej časti pohoria. V noci z 15. na 16. decembra sa Nemci stiahli z oporného bodu Dargov a v nasledujúci deň pokračovali v ústupe aj na ďalších úsekoch frontovej línie. Až po týždni ťažkých bojov sa tak sovietskym vojskám podarilo obsadiť obec Dargov a postúpiť po priesmykovej ceste ďalej na západ.
22. decembra zahájila 1. gardová armáda ďalší veľký útok po oboch stranách priesmykovej cesty západne od Dargova. Jej vojská nepretržite útočili v nasledujúcich piatich dňoch, ale v ťažkých bojoch, s vysokými stratami na oboch stranách, dosiahli len minimálne územné zisky. Po neúspešných snahách obsadiť Dargovský priesmyk a prebiť sa ku Košiciam, zastavili predošlými bojmi vyčerpané sovietske jednotky 27. decembra útočnú činnosť a na dosiahnutej čiare prešli do obrany. Pokus 1. gardovej armády o ovládnutie priesmykovej cesty a prielom na Košice, do ktorého bolo postupne nasadených jej 8 streleckých divízií spolu s viacerými samostatnými delostreleckými, mínometnými a tankovými útvarmi, tak definitívne stroskotal a úloha vojsk 4. ukrajinského frontu zmocniť sa Košíc musela byť dočasne odložená. Boje v oblasti Dargovského priesmyku prebiehali aj v nasledujúcich decembrových a januárových dňoch, mali však už len lokálny alebo prieskumný charakter. Frontová línia sa ustálila na výšinách a svahoch v západnej časti pohoria a k jej podstatným zmenám a posunom už nedochádzalo. Po preskupení sovietskych vojsk na začiatku januára 1945 sa ťažisko bojov o prístupy ku Košiciam, v ktorých pokračovala už len 18. armáda, presunulo do oblasti južne a juhozápadne od Košíc.
12. januára 1945 nastúpila Červená armáda k očakávanej ofenzíve v Poľsku. Pod jej mohutným útokom sa nemecký obranný front medzi Baltským morom a Karpatmi začal rozpadávať na nesúvislé zlomky obranných úsekov, ktoré ostávali hlboko v tyle rýchlo postupujúcich sovietskych vojsk, čo výrazne ovplyvnilo aj situáciu nemeckých zväzkov brániacich sa na území východného Slovenska. V dôsledku týchto udalostí bolo nemecké velenie nútené vzdať sa horného toku Ondavy a aj celého prešovského a košického priestoru a väčšinu tam bojujúcich útvarov presunúť na územie Poľska. Tak boli nemecké sily od polovice januára 1945 postupne sťahované z línie „Gisela-Stellung“, zo Slanských vrchov ako aj z oblasti južne a juhozápadne od Košíc. To umožnilo jednotkám 18. armády 18. januára obnoviť v Slanských vrchoch útočnú činnosť a prekonať horské prechody pri Dargove aj pri Slanci a súčasne s jednotkami postupujúcimi z juhu a juhozápadu 19. januára obsadiť Košice, ktoré predtým opustili hlavné sily nemeckej a maďarskej armády. Týmto boli bojové operácie v priestore Košíc ukončené. Vojská 4. ukrajinského frontu v nich boli na sedem týždňov zastavené vo svojom postupe a zaznamenali vysoké straty, ktoré v bojoch v oblasti Dargovského priesmyku možno odhadovať na viac ako 20.000 padlých, ranených a nezvestných, z čoho počet padlých môže predstavovať približne 5.000. Straty nemeckého Wehrmachtu zatiaľ nie sú spoľahlivo zdokumentované, boli však niekoľkonásobne nižšie ako straty Červenej armády.
A ešte zopár viet z publikácie "Dargovský priesmyk december 1944- január 1945" o rozhodujúcich momentoch v bojoch o Dargovský priesmyk, som použil s dovolením Petra.
Autormi spomínanej publikácie sú Ing.Michal Jakubecaa Peter Novykmec, vydanej v roku 2007 za spolupráci SZPB, KVH a KVD v Trebišove. Záujemcom o vojnovú históriu vrelo odporúčam prečítať. Dajú sa tam nájsť zaujímavé veci vrátane autentických výpovedi sovietských veliteľov.
Je tu aj napríklad výpoveď, ktorú zachytil životopisec generála I.J.Petrova V.V.Karpov v knihe vojvodca:
...Tu
už neboli tie zablatené polia, ktoré nedávno
prekonávali naše vojská, ale kamenisté horské
chrbty umožňujúce vybudovať pevnú obranu čo aj
hitlerovci využili. Na úseku kde mala útočiť 1.
gardová armáda sa bránil 49. horský zbor protivníka. Ten istý zbor,
ktorý svojho
času útokom zdolával hlavný horský
chrbát Kaukazu. Ako je známe zbor tam svoje úlohy
nesplnil a bol z Kaukazu vyhnaný. A teraz - akoby si
protivníci vymenili úlohy Edelvaisovci sa mali teraz
ukázať .
..Petrov videl ako sa vojaci škrabú
po kamenistých svahoch prekonávajúc záveje
snehu nahromadeného medzi kríkmi a stromami. Pršalo na
nich, ale neboli mokrí len od dážďa ale aj od
topiaceho sa snehu a vlastného potu. A do toho sa ochladilo.
Dvadsaťstupňový mráz a vietor bičujúci tvár
i ruky prenikajúc pod odev ochladzovali rozhorúčené
telo. Ľadová drť znemožňovala
pohyb aj mierenú streľbu čižmy kĺzali po ľade a
kameňoch a mokré nohy odmietali poslúchať, ľudia
strácali sily ktorých mali už aj tak málo.
Veď to nebol prvý boj. Už mesiace sa takto škrabú po
skalách. Neustále nepohodlie. Nedostupný terén
voda a sneh, kone i osly sa ťažko prebíjajú a
dopravujú dopredu minimum potrebného množstva
predovšetkým streliva bez ktorého sa prosto umiera .
. A hore, kde bojovníci tak úporne lezú ich
nečaká oddych a pohoda, ale nepriateľ plný síl.
On si sedí v zákopoch a úkrytoch zabezpečený
všetkým potrebným nič nemusí privážať
a aj keď už musí odísť tak znovu do pripraveného
postavenia plného nutných zásob . .
22.1.2015 Spomienky z Dargovského bojiska Autor Peter Novýkmec
Publikácia je výsledkom zberateľského úsilia jej autora a vydalo ju Kultúrne centrum Abova patriace pod Košický samosprávny kraj pri príležitosti 70-tého výročia bojov o Dargovský priesmyk. Je zbierkou autentických príbehov, svedectvom priamych účastníkov.