1.5.2013
Dnes sme si chceli pozrieť prírodnú pamiatku Zapikan v
domnení, že Komorským potokom ešte preteká dosť jarnej vody. Opak bol
pravdou. Ďalej sme navštívili skalné bralo
Skala (Davidovská
skala) a
našli prameň
Čiernu
studňu.
Svoju dnešnú trasu začíname v malebnej podhorskej obci Davidov.
Hrádzka na potoku Olšava nad obcou Davidov
Tabuľa "ABY SA NEZABUDLO" - sympatická aktivita mladých ľudí z
Davidova, ktorá upozorňuje návštevnikov,aby nenechávali odpadky v
prírode. Zdá sa, že niektorí návštevníci sú asi analfabeti. Hlavne
plastové fľaše "zdobia" prírodu v hojnom počte.
Povyše Davidova je viacero pekných prístreškov s ohniskom na príjemné
posedenie.
Smer Zapikan.
Z Davidova vedie žltá turistická trasa na Zapikan, ktorá pokračuje
dalej na kopec Mazolín.
Poznámka:
Pri
tejto mape č.2 by sa zišla informačná šípka vľavo, lebo správny smer
cesty na tejto križovatky je dosť nejasný.
To už sme v lese.
Na PP Zapikan je potrebné zo žltej trasy na tomto mieste odbočiť vpravo.
My sme si asi 1km "povyšli" po žltej značke, v snahe
prejsť potok aj povyše PP Zapikan.
Polovyschnutý Komorský potok.
Zaujímavo "ofačované" brvno.
Informačná tabuľa.
Roklina Zapikan.
Vodopadikom preteká iba málo vody.
Podľa hromádky bordelu aspoň vieme, že sme na Slovensku.
Toto je už spodná časť rokliny, ktorej dlžka je asi 200 metrov.
Viac o tomto mieste
nájdete aj
tu.....
Dva kopce v pozadí, ktoré nás budú dnes sprevádzať.
V
označení týchto dvoch kopcov máme trochu chaos. Vinička, Servatka,
Cham, tri názvy, dva kopce. Ten ľavý kopec nazývajú Davidovčania Servatka.
Kopec vpravo nazývajú Vinička.
Na niektorých mapách je zase ľavý kopec označený ako Cham.
Ľudia z Kamennej Poruby nazývajú prameň, ktorý leží východne (na
obrázku vpravo) od pravého kopca, Prameň pod Chamom,
alebo Čierna studňa.
My chceme ešte navštíviť Skalu, ktorá leži vľavo od dvoch
spomínaných kopcov pod masívom Múru.
Prekračujeme Komorský potok.
Chatka pri lesnej ceste.
Skalu hľadame iba podľa koordinátov, ktoré sme dostali od Miša z
Davidova a vraj sú iba orientačné. Máme obavu či podľa toho
to v
tomto hustom lese nájdeme.
Z nepoužívanej lesnej cesty odbočujem vľavo.....
... a pokračujeme takýmto hrebeňom.
Huráaaaa, tak sme to našli. Tu začína asi 150 metrov dlhý hrebeň Skala
(Davidovská skala),
ktorého východný svah tvorí kamenné bralo. Mišo označil si to presne.
Kamenné strašidlo??
Sme na hrebeni Skaly, ktorý Davidovčania nazývajú Davidovká skala. V
pozdí Servatka, Vinička, (Cham).
Kamenný hrebeň je zarastený hrubým machom.
Výhľad východným smerom na Vranov n.Topľou.
Toto je Ihlica, najzaujímavejši asi 10 metrov vysoký kameň.
Žiaľbohu pre hustú a už plne rozvinutú vegetáciu je veľa vecí dosť
"poskrývaných".
Na lepšie fotky od Miša z Davidova týchto miest, ktoré urobil
v zime
sa
pozrite tu.....
Pohľad z východnej strany.
Ihlica z iného pohľadu.
Veľké kamenné pole pod Skalou.
Prvý pohľad na potok Olšava nás potešil......
....no pri druhom pohľade sa zdvíha žalúdok. Konáre a korene stromov
doslova oblepené bordelom, plasty, handry....
Ľudia sú prasatá (poniektorí).
Po tejto ceste chceme obísť dvojicu kopcov. Pod pravým z nich z
východnej strany by mal byť prameň Čierna studňa.
Pohľad na Skalu na ktorej sme boli.
Skala z väčsej diaľky.
Pohľad na Vranov n. Topľou
Tak sme to našli. Domček neďaleko prameňa Čierna studňa.
Prameň Čierna studňa...... (prameň pod Chamom)
.... voda z neho sa vlieva do malého rybnÍčka, ktorý je celkom pokrytý
zelenými sinicami.
A teraz už len stále dole do Davidova.
Panoráma kopcov nad Davidovom.
Poznámka:
Kliknutím na obrázok sa vám tento zobrazí v plnom zobrazení.
Posledné obzretie na miesta, ktoré sme prešli.
Poľná cesta nad Davidovom, ktorý je pekne schovaný v údoli potoka
Olšava.
Konečne Davidov.
Dva kopce, tri názvy -
Servatka, Vinička, Cham.
Problém s označením týchto dvoch kopcov pomohol vyriešiť Mišo Z. z
Davidova. Podarilo sa mu nájsť na internete staré vojenské mapy z čias
CK monarchie.
Toto je mapa z druhého mapovania z roku 1819. Tu sú tieto kopce
označené ako Szervatka a Ham. Kopec Kamenna v súčasnosti fakticky
neexistuje, je z neho lom na andezit
Tretie mapovanie z roku 1876. Ľavý kopec je tu pomenovaný ako Servatka, ale pravý už Vinicka.
Davidovčania použivajú pre pravý kopec názov Vinička a Kamennoporubčania ho volajú Cham.
Poznámka: Aj "novodobé" mapovanie
ptinieslo do týchto názvov ďalší zmätok. Napr. v mape Slanské vrchy
1.vydanie VKÚ Harmanec z roku 1996 je uvedený pod menom Cham ľavý kopec.