Deravý kameň.
8.4.2011
Deravý kameň. (Dzeravi
kameň, Dziravi kameň). Inak pekný jarný deň
nám znepríjemňuje veľmi silný vietor. Videli sme, ako sa neďaleko
od nás s rachotom zvalil pod náporom vetra veľký strom, a na inom
mieste hneď za nami spadol zo stromu silný konár.
S Petrom sme sa už dlhšie chystali navštíviť tieto zaujímavé miesta severne od Slanského hradu. Dôležité informácie sme dostali od pani Sinčákovej z Ruskova a dvoch pánov lesníkov z horárne na Regete. Veľmi pekne ďakujeme. Pomohlo nám to. Podľa ich pokynov sme našli unikátny Deravý kameň, aký sme doteraz v Slanských vrchoch ešte nevideli a mnoho ďalších zaujímavých miest.
Našu dnešnú túru začíname pri horárni na Regete. Ideme odtiaľ severným smerom a na najbližšej križovatke odbočujeme z asfaltovej cesty na zablatenú lesnú cestu.
Na niektorých miestach je poriadne blato.
Tu odbočujeme vpravo a začíname hľadať Deravý kameň, ktorý by mal ležať niekde medzi Hlbokým potokom a kótou 450.
Asi po štvrťhodine hľadania sme nejaký zvláštny kameň zbadali. Bude to on?
Zdá sa, že áno.
Je to kameň
vysoký asi 1 meter o nepravidelných rozmeroch asi 2x2 metrov.
Prvé čo nás na ňom upútalo bola akoby vyvŕtaná diera o priemere asi 10 cm, cez ktorú je vidno naprieč kameňom.
Táto väčšia diera začína na jednej aj druhej strane pomerne dlhým žliabkom.
Na druhej strane kameňa je tenšia diera priemeru asi 4 cm, ktorá má ešte v strede jeden otvor a prechádza tiež celým kameňom. Žliabky na začiatku a konci tejto diery sú kratšie ako u tej veľkej.
Detail väčšej diery. Diera má pomerne pravidelný okrúhly tvar. Nie je to celkom priamka, do stredu sa zvažuje smerom dole z oboch strán
Žlté šipky začiatok a koniec väčšej diery, modré šípky tenšia diera s troma otvormi.
Špekulujeme ako tie zaujímavé diery mohli vzniknúť. Napadli nás dve teórie.
1, Tekutá láva obalila dva rôzne hrubé konáre nejakého stromu a tie potom vyhnili a nechali v kameni svoje otlačky.
2, Niekto si dal sizyfovskú námahu a tie diery nejakým spôsobom vyvŕtal, vysekal. K čomu mu to ale bolo?
Kameň sme síce zdokumentovali, ale jeho tajomstvo asi ostane navždy neodhalené.
Deravý kameň leží asi 50 metrov od Hlbokého potoka, ktorý si ten názov naozaj zaslúži. Potok vytvoril roklinu viac ako desať metrov hlbokú. Peter zliezol dole sfotografovať miniatúrny vodopád pod tými skalkami.
A tu je ten miniatúrny vodopádik.
Ako už bolo spomenuté Deravý kameň leží medzi kótou 450 a Hlbokým potokom. Keď už sme tu tak preskúmame aj túto kótu.
Na južnom svahu sú nejaké náznaky puklín, a potom iba malý náznak zasypanej šachty niekoľko metrov vľavo od tejto pukliny.
Zaujal nás tento zdeformovaný strom.
Prechádzame cez kaňon Hlbokého potoka, ktorý v týchto miestach už nie je tak hlboký a stúpame na protiľahlý svah.
Na tomto veľmi dlhom hrebeni začíname hľadať ďalšie zaujímavé miesto podľa pokynov našich "informátorov".
Mala by to byť Zbojnícka pivnica.
Zaujala nás táto skala. V nej je viac dier rôznych priemerov podobne ako v Deravom kameni. Táto skala neleží na rovine ale v kopci a tak je prístupná len jedna strana. "Otestovali" sme iba dieru vpravo. Je veľmi hlboká. (najmenej 2 metre, dlhšiu mierku ako dvojmetrový rovný konár sme nablízku nemali). Pôvod aj týchto dier je pre nás zahalený tajomstvom.
Improvizovanou mierkou skúšame hĺbku dieru s najväčším priemerom. Táto diera je zrejme priamka, lebo celá palica ide dovnútra ľahko bez odporu. (Tenšie diery sme nemali s čím odskúšať)
Pokračujeme po západnej strane tohto svahu smerom na juh, niekoľko metrov pod hrebeňom.
Malá jaskynka.
Pekný, ale stále rovnaký hrebeň pokračuje ďalej. Začíname strácať nádej, že tu pivnicu nájdeme.
Hurááá. A je to tu. Asi 8 metrov
dlhá a 150 centimetrov vysoká profesionálne sekaná štôlňa.
Vchádzame dnu. Na konci chodby je asi 2 metre hlboká diera.
Peter sa do nej odvážil zliezť.
Na dne sa nachádzajú aj mŕtve motýle.
A zase tie tajomné diery aj tu na dne.
Dole šachta vpravo ešte necelý meter.
Spokojný Peter pred "pivnicou".
Históriu "Zbojníckej pivnice" podávam tak ako som to pred niekoľkými rokmi počul od môjho priateľa, ktorý žil na Regete a jemu túto historku rozprával jeho otec:
Niekedy v medzivojnovom období sa vrátil z Ameriky človek, ktorý bol pôvodom z niektorej dediny tu v blízkosti. Pretože mal nejaké "zlatokopecké" skúsenosti chcel to využiť a začal tu hľadať zlatorudné žily takýmto spôsobom. Aký bol výsledok jeho snaženia nevedel ani môj priateľ.
A zase ten nekonečne dlhý hrebeň.
Peter chce dnes ešte navštíviť Okrúhly vrch , kde niekedy stál Lovecký zámok grófa Štefana Forgáča a nájsť jeho hrobku. Odtiaľto je to ešte asi 4 km stále do kopca.
Najbližšie sa tam dostaneme cez zvernicu Črepník.
Lesnícka chata Rakaťa pri bývalej zvernici Črepník.
Po červenej na Okrúhly vrch
Okrúhly vrch
Tu je hromada sutín čo po Loveckom zámočku ostalo. Viac fotiek nájdete tu....
Po dlhšom hľadaní asi 150 metrov poniže ruín sme konečne našli torzo hrobky grófa Forgáča. Gróf Štefan Forgáč bol veľký milovník prírody a jeho prianím bolo odpočívať po smrti tu. Nebol mu však dopriany pokoj. Ľudské hyeny sa niekoľko krát vlámali do hrobky porušili cínovú rakvu a zneuctili jeho pozostatky vynesením vonku. Zlodeji si mysleli, že tu nájdu cennosti. Jeho pozostatky boli potom prenesené aj s nápisom na hrobke do krypty v kostole v Ruskove. Podľa druhej verzie, jeho pozostatky porozťahovala lesná zver.
Čas už pokročil. Utekáme teda naspäť dole, aby sme cestou našli ešte jeden zaujímavý objekt súvisiaci s grófom Forgáčom.
Cestou nachádzame nejaké zaujímavé kamene....
....aj takto zaujímavo zbiehajúce sa cesty. Cesta vľavo vedie cez Črepník pokračuje ďalej popod Bogotu zo západnej strany. Dá sa po nej dostať do Svinice a na Dargovský priesmyk. Cesta vpravo vedie cez Okrúhly vrch, Maliniak, obchádza Bogotu z východnej strany a končí tiež na Dargovskom priesmyku.
Sme pri prameni na
Valkovej (Vajkovej) lúke,kde by mal byť ďalší zaujímavý objekt na našej
dnešnej túre.
Po vyše polhodine hľadania sme to konečne v mladom poraste našli.
Tento "pomníček" dal postaviť gróf Forgáč na počesť toho, že sa mu podarilo zastreliť 333. diviaka. (Bola to síce morbídna udalosť , ale ako historický moment zaujímavé). V tej oválnej priehlbine bola vraj mosadzná doska s popisom udalosti. Ale ako je známe na Slovensku sa mosadz dosť rýchlo "odparuje" , takže nezostala po nej ani stopa.
Tak dufajme, ze táto tabuľka sa už "neodparí".
Fotka je z 30.1.2018. Autor fotky : Vlado Šáro.
Už len asi kilometer a sme v cieli.
A ešte pohľad na siluetu Slanského hradu na protiľahlom kopci.
Konečne Regeta.
Poznámka: Dnešná túra zanechala na nás hlboký dojem a mnoho nezodpovedaných otázok na ktoré možno nikdy nenájdeme odpoveď.
Máme ešte informáciu, že v okolí Deravého kameňa by sa mala vraj nachádzať zasypaná šachta, ktorú nazývajú Janošíková diera. (Nie je to nami dnes navštívená Zbojnícka pivnica) Ak by niekto z vás vedel niečo o tom boli by sme povďační za vaše informácie.
Dĺžka celej trasy cca 20 km.
Celá trasa : Na turistickej mape tu...
Regeta na turistickej mape tu......
GPX súbor na stiahnutie tu.... (kliknite pravým tlačítkom a dajte uložiť cieľ odkazu)
Tu nájdete tip na peknú cyklotúru Okolo Bogoty.
S Petrom sme sa už dlhšie chystali navštíviť tieto zaujímavé miesta severne od Slanského hradu. Dôležité informácie sme dostali od pani Sinčákovej z Ruskova a dvoch pánov lesníkov z horárne na Regete. Veľmi pekne ďakujeme. Pomohlo nám to. Podľa ich pokynov sme našli unikátny Deravý kameň, aký sme doteraz v Slanských vrchoch ešte nevideli a mnoho ďalších zaujímavých miest.
Našu dnešnú túru začíname pri horárni na Regete. Ideme odtiaľ severným smerom a na najbližšej križovatke odbočujeme z asfaltovej cesty na zablatenú lesnú cestu.
Na niektorých miestach je poriadne blato.
Tu odbočujeme vpravo a začíname hľadať Deravý kameň, ktorý by mal ležať niekde medzi Hlbokým potokom a kótou 450.
Asi po štvrťhodine hľadania sme nejaký zvláštny kameň zbadali. Bude to on?
Zdá sa, že áno.
Je to kameň
vysoký asi 1 meter o nepravidelných rozmeroch asi 2x2 metrov.Prvé čo nás na ňom upútalo bola akoby vyvŕtaná diera o priemere asi 10 cm, cez ktorú je vidno naprieč kameňom.
Táto väčšia diera začína na jednej aj druhej strane pomerne dlhým žliabkom.
Na druhej strane kameňa je tenšia diera priemeru asi 4 cm, ktorá má ešte v strede jeden otvor a prechádza tiež celým kameňom. Žliabky na začiatku a konci tejto diery sú kratšie ako u tej veľkej.
Detail väčšej diery. Diera má pomerne pravidelný okrúhly tvar. Nie je to celkom priamka, do stredu sa zvažuje smerom dole z oboch strán
Žlté šipky začiatok a koniec väčšej diery, modré šípky tenšia diera s troma otvormi.
Špekulujeme ako tie zaujímavé diery mohli vzniknúť. Napadli nás dve teórie.
1, Tekutá láva obalila dva rôzne hrubé konáre nejakého stromu a tie potom vyhnili a nechali v kameni svoje otlačky.
2, Niekto si dal sizyfovskú námahu a tie diery nejakým spôsobom vyvŕtal, vysekal. K čomu mu to ale bolo?
Kameň sme síce zdokumentovali, ale jeho tajomstvo asi ostane navždy neodhalené.
Deravý kameň leží asi 50 metrov od Hlbokého potoka, ktorý si ten názov naozaj zaslúži. Potok vytvoril roklinu viac ako desať metrov hlbokú. Peter zliezol dole sfotografovať miniatúrny vodopád pod tými skalkami.
A tu je ten miniatúrny vodopádik.
Ako už bolo spomenuté Deravý kameň leží medzi kótou 450 a Hlbokým potokom. Keď už sme tu tak preskúmame aj túto kótu.
Na južnom svahu sú nejaké náznaky puklín, a potom iba malý náznak zasypanej šachty niekoľko metrov vľavo od tejto pukliny.
Zaujal nás tento zdeformovaný strom.
Prechádzame cez kaňon Hlbokého potoka, ktorý v týchto miestach už nie je tak hlboký a stúpame na protiľahlý svah.
Na tomto veľmi dlhom hrebeni začíname hľadať ďalšie zaujímavé miesto podľa pokynov našich "informátorov".
Mala by to byť Zbojnícka pivnica.
Zaujala nás táto skala. V nej je viac dier rôznych priemerov podobne ako v Deravom kameni. Táto skala neleží na rovine ale v kopci a tak je prístupná len jedna strana. "Otestovali" sme iba dieru vpravo. Je veľmi hlboká. (najmenej 2 metre, dlhšiu mierku ako dvojmetrový rovný konár sme nablízku nemali). Pôvod aj týchto dier je pre nás zahalený tajomstvom.
Improvizovanou mierkou skúšame hĺbku dieru s najväčším priemerom. Táto diera je zrejme priamka, lebo celá palica ide dovnútra ľahko bez odporu. (Tenšie diery sme nemali s čím odskúšať)
Pokračujeme po západnej strane tohto svahu smerom na juh, niekoľko metrov pod hrebeňom.
Malá jaskynka.
Pekný, ale stále rovnaký hrebeň pokračuje ďalej. Začíname strácať nádej, že tu pivnicu nájdeme.
Hurááá. A je to tu
. Asi 8 metrov
dlhá a 150 centimetrov vysoká profesionálne sekaná štôlňa.Vchádzame dnu. Na konci chodby je asi 2 metre hlboká diera.
Peter sa do nej odvážil zliezť.
Na dne sa nachádzajú aj mŕtve motýle.
A zase tie tajomné diery aj tu na dne.
Dole šachta vpravo ešte necelý meter.
Spokojný Peter pred "pivnicou".
Históriu "Zbojníckej pivnice" podávam tak ako som to pred niekoľkými rokmi počul od môjho priateľa, ktorý žil na Regete a jemu túto historku rozprával jeho otec:
Niekedy v medzivojnovom období sa vrátil z Ameriky človek, ktorý bol pôvodom z niektorej dediny tu v blízkosti. Pretože mal nejaké "zlatokopecké" skúsenosti chcel to využiť a začal tu hľadať zlatorudné žily takýmto spôsobom. Aký bol výsledok jeho snaženia nevedel ani môj priateľ.
A zase ten nekonečne dlhý hrebeň.
Peter chce dnes ešte navštíviť Okrúhly vrch , kde niekedy stál Lovecký zámok grófa Štefana Forgáča a nájsť jeho hrobku. Odtiaľto je to ešte asi 4 km stále do kopca.
Najbližšie sa tam dostaneme cez zvernicu Črepník.
Lesnícka chata Rakaťa pri bývalej zvernici Črepník.
Po červenej na Okrúhly vrch
Okrúhly vrch
Tu je hromada sutín čo po Loveckom zámočku ostalo. Viac fotiek nájdete tu....
Po dlhšom hľadaní asi 150 metrov poniže ruín sme konečne našli torzo hrobky grófa Forgáča. Gróf Štefan Forgáč bol veľký milovník prírody a jeho prianím bolo odpočívať po smrti tu. Nebol mu však dopriany pokoj. Ľudské hyeny sa niekoľko krát vlámali do hrobky porušili cínovú rakvu a zneuctili jeho pozostatky vynesením vonku. Zlodeji si mysleli, že tu nájdu cennosti. Jeho pozostatky boli potom prenesené aj s nápisom na hrobke do krypty v kostole v Ruskove. Podľa druhej verzie, jeho pozostatky porozťahovala lesná zver.
Čas už pokročil. Utekáme teda naspäť dole, aby sme cestou našli ešte jeden zaujímavý objekt súvisiaci s grófom Forgáčom.
Cestou nachádzame nejaké zaujímavé kamene....
....aj takto zaujímavo zbiehajúce sa cesty. Cesta vľavo vedie cez Črepník pokračuje ďalej popod Bogotu zo západnej strany. Dá sa po nej dostať do Svinice a na Dargovský priesmyk. Cesta vpravo vedie cez Okrúhly vrch, Maliniak, obchádza Bogotu z východnej strany a končí tiež na Dargovskom priesmyku.
Sme pri prameni na
Valkovej (Vajkovej) lúke,kde by mal byť ďalší zaujímavý objekt na našej
dnešnej túre.Po vyše polhodine hľadania sme to konečne v mladom poraste našli.
Tento "pomníček" dal postaviť gróf Forgáč na počesť toho, že sa mu podarilo zastreliť 333. diviaka. (Bola to síce morbídna udalosť , ale ako historický moment zaujímavé). V tej oválnej priehlbine bola vraj mosadzná doska s popisom udalosti. Ale ako je známe na Slovensku sa mosadz dosť rýchlo "odparuje" , takže nezostala po nej ani stopa.
Tak dufajme, ze táto tabuľka sa už "neodparí".
Fotka je z 30.1.2018. Autor fotky : Vlado Šáro.
Už len asi kilometer a sme v cieli.
A ešte pohľad na siluetu Slanského hradu na protiľahlom kopci.
Konečne Regeta.
Poznámka: Dnešná túra zanechala na nás hlboký dojem a mnoho nezodpovedaných otázok na ktoré možno nikdy nenájdeme odpoveď.
Máme ešte informáciu, že v okolí Deravého kameňa by sa mala vraj nachádzať zasypaná šachta, ktorú nazývajú Janošíková diera. (Nie je to nami dnes navštívená Zbojnícka pivnica) Ak by niekto z vás vedel niečo o tom boli by sme povďační za vaše informácie.
Dĺžka celej trasy cca 20 km.
Celá trasa : Na turistickej mape tu...
Regeta na turistickej mape tu......
GPX súbor na stiahnutie tu.... (kliknite pravým tlačítkom a dajte uložiť cieľ odkazu)
Tu nájdete tip na peknú cyklotúru Okolo Bogoty.