21.4.2014 Suchá hora, Čierny vrch, Križan, Kopaska - štyri kopce ležiace na výbežku východne od Slanskej Huty sme mali v pláne navštíviť už dávnejšie. Až dnes sa nám to s Mariánom "náhodou podarilo"

(Náš priateľ Honzo nazval túto lokalitu výstižne - "kopce na ktoré nikto nechodí" ).

Poznámka: Aby nedošlo k omylu. V oblasti Miliča je ešte jeden kopec s názvom Suchá hora (806), ktory leží na okraji NPR  Marocká hoľa pri Malej Marovke. Na mape.... Suchá hora na ktorú dnes ideme sa nachádza len cca 3.2km vzdušnou čiarou východným smerom od tohto spomínaného a ma výšku cca 605 metrov a nie 805m ako sa to uvádza na mape hiking.sk (Je to zámer, alebo náhoda, že dva kopce ležiace neďaleko od seba majú rovnaký názov, aspoň na niektorých mapách ?
Podobne, ako kopec Kopaska na ktorý dnes ideme, má názov aj chata Kopaska (Kopaská) ležiaca JV pod Veľkým Miličom na červenej turistickej značke.

                      Dĺžka celej trasy cca 15 km.

AB.




Začíname povyše Slanskej Huty.

Náš prvý dnešný pohľad na Slanec a hradný kopec nad ním.

Opustená chata Dolina.

Pohľad na Malý Milič a skaly pod ním.

Na lúke pod Suchou horou nechtiac vyplašíme pasúce sa srnky.

Lúčne kvety.

Suchá hora, prvý kopec na ktorý dnes chceme vyjsť.

Hrebeňom na Suchú horu

Bizarne rastúci dub....

....takto vyzerá zvnútra.

Veľmi pekné skalné útvary pod Suchou horou. Miesto, ktoré nás dnes najviac zaujalo.




Vrchol Suchej hory.

Ďalši pohľad na Slanec. Žiaľbohu, až do konca trasy nebudeme mať už nejaké výraznejšie výhľady.

Zostup zo Suchej hory.
Križovatka lesných ciest severne pod Suchou horou.

Stúpanie na Čierny vrch.

Hlava vtáka, ako z rozprávky

Jediná huba, na ktorú sme dnes natrafili.

Čierny vrch, nevýrazný vrchol.

Zostupujeme z Čierneho vrchu.

Rochnisko pre diviakov pri ceste pod Čiernym vrchom.

Pred nami je križovatka s lesnou cestou z Kalše na Izru. 

Obzretie na Čierny vrch, z ktorého sme zišli.

Zopár metrov prejdeme aj po žltej turistickej trase z Kalše na Izru.

Ďalšie pomerne prudké stúpanie na kopec Križan.

Ešte sa len rozvíja.

Križan -  vrchol.

Pri výstupe na Kopasku  sme "očarení" týmto svojráznym hojdacím koníkom. Aký dôvod na to mala osoba, že to tu vysoko do hustého lesa dovliekla?

Kopáska - vrchol. Žiadne výhľady iba nepreniknuteľná húšťava.

Cesta naspäť.

Žiadnu kaplnku sme popri ceste nevideli.

Znovu križujeme cestu z Kalše na Izru. Odtiaľto ideme po žltej turistickej značke.


Konečne. Asi 1,5 km sme išli po žltej turistickej trase Kalša Izra. Stále do kopca po hnusnej zablatenej rozbitej lesnej ceste. Pochybujeme, žeby túto trasu niekto využíval na turistiku, a ak tak len raz. Na lúke pred nami žltá odbočuje vľavo , my ideme rovno.

Za touto lúkou sa už dostaneme na cestu, po ktorej sme prišli zo Slanskej Huty.

Na záver si ešte obzrieme "ropík" neďaleko Slanskej Huty.

Kvitnúca lúka nad Slanskou Hutou.

Irmašek. Bývalá budova colnej pohraničnej stráže, ležiaca asi 1km južne od Slanskej Huty. Teraz prerobená na veľmi pekný bytový dom.

Poznámka na záver: Za málo peňazí, veľa muziky hovorí jedno príslovie. My sme dnes dopadli naopak. Za mnoho  namáhavého chodenia, okrem pekných skál pod Suchou horou a zopár  výhľadov sme toho veľa "neobjavili". Zrejme je potrebné to tu navštíviť v období, keď stromy nie sú ešte olistené. Najviac nám dali "zabrať" prudké výstupy na Suchú horu a Križan. "Dorazila" nás nakoniec asi 2km zablatená, prudko stúpajúca cesta (žltá turistická značka) vedúca údolím Markovho potoka. Neľutujeme toho. Nahradila nám to rozvijajúca sa príroda svojou oslepujúcou zelenou farbou a nádherným spevom vtáctva.