21.4.2014
Suchá hora, Čierny vrch, Križan, Kopaska - štyri kopce
ležiace na výbežku východne od Slanskej Huty sme mali v pláne
navštíviť už dávnejšie. Až dnes sa nám to s Mariánom "náhodou podarilo"
(
Náš priateľ Honzo nazval túto lokalitu výstižne - "kopce na ktoré nikto nechodí" ).
Poznámka: Aby nedošlo k omylu. V
oblasti Miliča je ešte jeden kopec s názvom Suchá hora (806), ktory
leží na okraji NPR Marocká hoľa pri Malej Marovke. Na mape.... Suchá
hora na ktorú dnes ideme sa nachádza len cca 3.2km vzdušnou čiarou
východným smerom od tohto
spomínaného a ma výšku cca 605 metrov a nie 805m ako sa to uvádza na mape hiking.sk (Je to zámer,
alebo náhoda, že dva kopce ležiace neďaleko
od seba majú rovnaký názov, aspoň na niektorých mapách ?
Podobne, ako kopec Kopaska na ktorý dnes ideme, má názov aj chata
Kopaska (Kopaská) ležiaca JV pod Veľkým Miličom na červenej turistickej
značke.
Dĺžka celej
trasy cca 15 km.
AB.
Začíname povyše Slanskej Huty.
Náš prvý dnešný pohľad na Slanec a hradný kopec nad ním.
Opustená chata Dolina.
Pohľad na Malý Milič a skaly pod ním.
Na lúke pod Suchou horou nechtiac vyplašíme pasúce sa srnky.
Lúčne kvety.
Suchá hora, prvý kopec na ktorý dnes chceme vyjsť.
Hrebeňom na Suchú horu
Bizarne rastúci dub....
....takto vyzerá zvnútra.
Veľmi pekné skalné útvary pod Suchou horou. Miesto, ktoré nás dnes
najviac zaujalo.
Vrchol Suchej hory.
Ďalši pohľad na Slanec. Žiaľbohu, až do konca trasy nebudeme mať už nejaké
výraznejšie výhľady.
Zostup zo Suchej hory.
Križovatka lesných ciest
severne pod Suchou horou.
Stúpanie na Čierny vrch.
Hlava vtáka, ako z rozprávky
Jediná huba, na ktorú sme dnes natrafili.
Čierny vrch, nevýrazný vrchol.
Zostupujeme z Čierneho vrchu.
Rochnisko pre diviakov pri ceste pod Čiernym vrchom.
Pred nami je križovatka s lesnou cestou z Kalše na Izru.
Obzretie na Čierny vrch, z ktorého sme zišli.
Zopár metrov prejdeme aj po žltej turistickej trase z Kalše na Izru.
Ďalšie pomerne prudké stúpanie na kopec Križan.
Ešte sa len rozvíja.
Križan - vrchol.
Pri výstupe na Kopasku sme "očarení" týmto svojráznym
hojdacím koníkom. Aký dôvod na to mala osoba, že to tu vysoko do
hustého lesa dovliekla?
Kopáska - vrchol. Žiadne výhľady iba nepreniknuteľná húšťava.
Cesta naspäť.
Žiadnu kaplnku sme popri ceste nevideli.
Znovu križujeme cestu z Kalše na Izru. Odtiaľto ideme po žltej
turistickej značke.
Konečne. Asi 1,5 km sme išli po žltej turistickej trase Kalša Izra.
Stále do kopca po hnusnej zablatenej rozbitej lesnej ceste.
Pochybujeme, žeby túto trasu niekto využíval na turistiku, a ak tak len raz. Na lúke
pred nami žltá odbočuje vľavo , my ideme rovno.
Za touto lúkou sa už dostaneme na cestu, po ktorej sme prišli zo
Slanskej Huty.
Na záver si ešte obzrieme "ropík" neďaleko Slanskej Huty.
Kvitnúca lúka nad Slanskou Hutou.
Irmašek. Bývalá budova colnej pohraničnej stráže, ležiaca asi 1km južne
od Slanskej Huty. Teraz prerobená na veľmi pekný bytový dom.
Poznámka na záver
: Za málo
peňazí, veľa muziky hovorí jedno príslovie. My sme dnes dopadli naopak.
Za mnoho namáhavého chodenia, okrem pekných skál pod Suchou
horou a zopár výhľadov sme toho veľa "neobjavili". Zrejme je
potrebné to tu navštíviť v období, keď stromy nie sú ešte olistené.
Najviac nám
dali "zabrať" prudké výstupy na Suchú horu a Križan. "Dorazila" nás
nakoniec asi 2km zablatená, prudko stúpajúca cesta (žltá turistická
značka) vedúca údolím Markovho potoka. Neľutujeme toho. Nahradila nám
to rozvijajúca sa príroda svojou oslepujúcou zelenou farbou a nádherným
spevom vtáctva.