ŠIMONKA
26.8.2007
Autobus sa štverá
úzkou, kľukatou a pomerne rozbitou cestou z Prešova do Zlatej Bane. Po
dosť zložitom cestovaní (autobus,vlak,autobus) vystupujeme o pol
deviatej na konečnej zastávke Zlatá Baňa - Čierny les. S nami vystupuje
zopár turistov, ktorí sa rozptýlia po okolí. Zo Zlatej Bane na Šimonku
sa dá
dostať dvoma turistickými trasami. Modrá značka vedie cez Sedlo Červená
mláka a pokračuje Hermanovským hrebeňom na Grimov laz, ale potom je
potrebné vystúpiť z autobusu už pri kostole. My si vyberáme tu
jednoduchšiu trasu. Ideme po asfaltke, ktorá pokračuje cez Dubník do
Červenice. Asi po kilometri sa dostávame na Pusté pole, kde zelená
značka odbočuje doľava zo zaprášenej asfaltky. Tu sa nám poprvýkrát
objaví dominanta severnej časti Slanských vrchov, vyše tristometrový
stožiar televízneho vysielača Dubník. Pokračujeme do mierneho kopca, po
chvíli sa vnoríme do impozantného bukového lesa. Cesta sa stáča doprava
a my fakticky traverzujeme pomerne pohodlne popod masív Šimonky.
Neďaleko studničky míňame dvoch "desiatujúcich" turistov. Asi
po hodine
stúpania sme na Grimovom laze.
Zlatá Baňa,konečná autobusová zastávka.
Vyše tristo metrov vysoký stožiar televízneho vysielača Dubník.
Grimov laz.
Smerovník ukazuje 30 minút odtiaľto na vrchol Šimonky. Správna chvíľa na testovanie mojich nových turistických palíc. Ide sa s nimi do prudkého kopca výborne. Po chvíli sa prudký kopec zmierni a na hrebeni pokračuje už len miernym stúpaním. Obklopujú nás tu bučiny pralesovitého typu. Hrebeň sa konči odlesnenou plošinou s fantastickým výhľadom na západ,sever a východ. Fúka studený severný vietor, čo po toľkých tropických dňoch pôsobí osviežujúco. O chvíľu prichádzajú dvaja turisti, ktorých sme cestou predbehli. Zoznamujeme sa s nimi. Sú to veľmi milí a zhovorčiví ľudia. Dozvedáme sa od nich mnoho zaujímavých vecí. Obidvaja prešovčania sú amatérsky jaskyniari. Nakoniec to poznať aj podľa zaschnutého blata na ich bagančiach. V tomto extrémne suchom lete si možno obuv tak zablatiť naozaj iba v podzemí.
A sme na vrchole.
Ten kopček vľavo v pozadí je skalná vyvýšenina na ktorej stál hrad Bodoň. Dole je Zlatá Baňa.
Prešovskí turisti.
Zostupujeme spolu dole. Na kameňoch na chodníku si všímame záhadné ryhy až 2 mm hlboké, vyryté v smere chodníka. Dohadujeme sa čo ich mohlo spôsobiť. Vyzerajú čerstvé. Jeden z nich tvrdí, že tie stopy určite zanechal medveď, ktorý si tak vraj brúsi pazúry. Aj možnosť, že sú to stopy po horských bicykloch či motorkách sa nám nezdá. Na Grimovom laze sa lúčime. My pokračujeme ďalej po zelenej. Otvárajú sa nám pekné scenérie smerom na východ. Mračí sa, hádam to ešte vydrží. V lese je veľmi sucho. Popri ceste ,ktorá je veľmi "štrková" nájdeme zopár suchohríbov. Po hodine cesty sme na Javorovej. Tam zisťujeme, že do Zamutova to máme ešte 2 hodiny 20 minút. Kvalita cesty sa neustále mení od príjemnej mäkkej lesnej cesty až po tvrdý asfalt. Míňame zaujímavý skalný útvar. V diaľke je počuť streľbu zo Zamutovskej strelnice štátnych lesov. Prechádzame okolo známych Zamutovských skál. Nesmieme sa veľmi zdržiavať, pretože autobus (posledný) nám odchádza o necelú hodinu a ešte je pred nami kus cesty.
Lúka pod Šimonkou.
Ešte dve a pol hodiny do Zamutova.
Zamutovské skaly.
Konečne Zamutov. Zastavujeme sa v miestnej reštaurácii, ktorá je na dedinské pomery naozaj reprezentačná. Vonku je malé golfové ihrisko, preliezky pre deti, ohnisko na opekanie a stoly s lavičkami. Takéto zriadenie im môže závidieť aj omnoho väčšie sídlo. Perfektne chladené pivo sa rýchlo stratí v našich vyschnutých útrobách. Nedace sebe išče? Neodolali sme ponuke milej, trochu moletnejšej servírke v napasovanej minisukni, a ďalšie pivo postihol ten istý osud ako predošlé. Vonku v tieni stromov dojedáme potom ešte zvyšky slaniny. V Čemernom prestupujeme do plného, meškajúceho autobusu. Sadám si bez dovolenia na voľné sedadlo, ktoré je náhodou za mnou. Keď nóbl dáma v bielom kostýme a s dlhými nechtami neidentifikovateľnej farby, ktorá sedí vedľa sa mierne odtiahne, pochopil som, že asi je najvyšší čas pre mňa na sprchu. Určite netuší, že sme dnes prežili nádherný deň, v nádhernom počasí, v nádhernej prírode, ale už s menej nádhernými pľuzgiermi.
Dĺžka trasy 17 km.
Celá trasa na mape tu...... GPX súbor na stiahnutie tu.... (kliknite pravým tlačítkom a dajte uložiť cieľ odkazu)
Zlatá Baňa,konečná autobusová zastávka.
Vyše tristo metrov vysoký stožiar televízneho vysielača Dubník.
Grimov laz.
Smerovník ukazuje 30 minút odtiaľto na vrchol Šimonky. Správna chvíľa na testovanie mojich nových turistických palíc. Ide sa s nimi do prudkého kopca výborne. Po chvíli sa prudký kopec zmierni a na hrebeni pokračuje už len miernym stúpaním. Obklopujú nás tu bučiny pralesovitého typu. Hrebeň sa konči odlesnenou plošinou s fantastickým výhľadom na západ,sever a východ. Fúka studený severný vietor, čo po toľkých tropických dňoch pôsobí osviežujúco. O chvíľu prichádzajú dvaja turisti, ktorých sme cestou predbehli. Zoznamujeme sa s nimi. Sú to veľmi milí a zhovorčiví ľudia. Dozvedáme sa od nich mnoho zaujímavých vecí. Obidvaja prešovčania sú amatérsky jaskyniari. Nakoniec to poznať aj podľa zaschnutého blata na ich bagančiach. V tomto extrémne suchom lete si možno obuv tak zablatiť naozaj iba v podzemí.
A sme na vrchole.
Ten kopček vľavo v pozadí je skalná vyvýšenina na ktorej stál hrad Bodoň. Dole je Zlatá Baňa.
Prešovskí turisti.
Zostupujeme spolu dole. Na kameňoch na chodníku si všímame záhadné ryhy až 2 mm hlboké, vyryté v smere chodníka. Dohadujeme sa čo ich mohlo spôsobiť. Vyzerajú čerstvé. Jeden z nich tvrdí, že tie stopy určite zanechal medveď, ktorý si tak vraj brúsi pazúry. Aj možnosť, že sú to stopy po horských bicykloch či motorkách sa nám nezdá. Na Grimovom laze sa lúčime. My pokračujeme ďalej po zelenej. Otvárajú sa nám pekné scenérie smerom na východ. Mračí sa, hádam to ešte vydrží. V lese je veľmi sucho. Popri ceste ,ktorá je veľmi "štrková" nájdeme zopár suchohríbov. Po hodine cesty sme na Javorovej. Tam zisťujeme, že do Zamutova to máme ešte 2 hodiny 20 minút. Kvalita cesty sa neustále mení od príjemnej mäkkej lesnej cesty až po tvrdý asfalt. Míňame zaujímavý skalný útvar. V diaľke je počuť streľbu zo Zamutovskej strelnice štátnych lesov. Prechádzame okolo známych Zamutovských skál. Nesmieme sa veľmi zdržiavať, pretože autobus (posledný) nám odchádza o necelú hodinu a ešte je pred nami kus cesty.
Lúka pod Šimonkou.
Ešte dve a pol hodiny do Zamutova.
Zamutovské skaly.
Konečne Zamutov. Zastavujeme sa v miestnej reštaurácii, ktorá je na dedinské pomery naozaj reprezentačná. Vonku je malé golfové ihrisko, preliezky pre deti, ohnisko na opekanie a stoly s lavičkami. Takéto zriadenie im môže závidieť aj omnoho väčšie sídlo. Perfektne chladené pivo sa rýchlo stratí v našich vyschnutých útrobách. Nedace sebe išče? Neodolali sme ponuke milej, trochu moletnejšej servírke v napasovanej minisukni, a ďalšie pivo postihol ten istý osud ako predošlé. Vonku v tieni stromov dojedáme potom ešte zvyšky slaniny. V Čemernom prestupujeme do plného, meškajúceho autobusu. Sadám si bez dovolenia na voľné sedadlo, ktoré je náhodou za mnou. Keď nóbl dáma v bielom kostýme a s dlhými nechtami neidentifikovateľnej farby, ktorá sedí vedľa sa mierne odtiahne, pochopil som, že asi je najvyšší čas pre mňa na sprchu. Určite netuší, že sme dnes prežili nádherný deň, v nádhernom počasí, v nádhernej prírode, ale už s menej nádhernými pľuzgiermi.
Dĺžka trasy 17 km.
Celá trasa na mape tu...... GPX súbor na stiahnutie tu.... (kliknite pravým tlačítkom a dajte uložiť cieľ odkazu)