Žarnovčik, Lipov kameň, Strechový vrch
7.9.2014
Pekný deň neskorého leta, ideálny
čas na turistiku. S priateľmi chceme dnes navštíviť
Žarnovčik, Lipov kameň a Strechový vrch. Na kopci Žarnovčík
sa
vraj nachádzajú nálezy z obdobia praveku
a stredoveku,
Lipov kameň je známy nádhernou skalnou "hradbou" a Strechový vrch je v
poradí tretí stratovulkán v Slanskom pohorí.
Dĺžka celej
trasy cca 18 km.
AB.
Pri vstupe do Bačkovskej doliny sú dve nové informačné tabule.
Ideme po žltej turistickej značke, ktorá vedie popod ruiny niekdajšieho hradu Parustan a pokračuje na Lazy. My ale musíme asi po jednom kilometri na križovatke odbočiť vpravo smerom k Onderkovej doline.
Divozel čierny (Verbascum nigrum L.)
Asi po dvoch kilometroch od poslednej križovatky sme pod kopcom Žarnovćik. Pri tomto strome s nápisom "Po stopách" odbočime vpravo do kopca.
Stúpanie na Žarnovčik.
Hrebeň Žarnovčika je orientovaný SZ - JV, skladá sa z troch mierne zvlených "kopčekov". Na strednom z nich to vyzerá tak , źe mohla tu stáť nejaká stavba.
Celé vrcholné "trojvršie" má dĺžku asi 200 metrov a šírku asi 50 metrov.
Pravdepodobne pozostatky archeologického výskumu.
Kameň na ktorom je nápis KF 1912. Prechádzala tadiaľto hranica panstva Forgáčovcov.
Pozostatok vojny ešte stále celkom nezhrdzavel.
Náznak hradnej priekopy po okolí kopca?
Poznámka: O tejto lokalite sa dá na internete nájsť iba jedna informácia a to v dokumente "Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Bačkov" na tomto odkaze........ (Textový dokument je skomprimovaný a je potrebné použiť nejaký unzipovací nástroj) kde Krajský pamiatkový úrad Košice uvádza:
Archeologické náleziská a nálezy :
V tesnej blízkosti riešeného územia sa nachádza významná archeologická lokalita „Žarnovčík“ s nálezmi z obdobia praveku a stredoveku...........
Znova na ceste. V pozadí Strechový vrch.
Nová "fabrika" na výrobu peliet. Tu odočujeme vľavo z asfaltovej cesty na poriadne zničenú lesnú cestu.
Kde
sú tie časy, keď drevo v lesoch sťahovali koníky a na lených cestách
boli krížom urobené odrážky na zrážkovú vodu. Terajšie ťažke mechanizmy
devastujú lesy a z lesnej cesty dokážu urobiť takýto "kanál", ktorý pri
silnejšom daźdi rýchlo zvedie vodu do doliny. A prečo potom tie záplavy
v obciach pod horami.
Lipov kameň. Mali sme informácie, že sa tu niečo deje, ale až taký "holorub" sme nečakali. Šušká sa, že túto nádheru by mal pohltiť kameňolom. To nemôže byť predsa pravda.
Pozamka: Takto vyzeral Lipov kameň a okolie pred časom kliknúť tu......
Celkový pohľad. Kliknutím na obrázok sa zobrazí panoráma v plnej veľkosti.
Vychutnajte si ešte pohľad na tie úžasné skaly zblízka.
Ľavou stranou vystupujeme nad hradbu skál.......
....odkiaľ je prekrásny výhľad južným a jz. smerom
Prudké stúpanie na Strechový vrch.
Marián pri poslednej svojej túre objavil tieto nádherne kamene. Toto je prvá dvojica z nich.
A túto s vyśe dvojmetrovým previsom nazval "Bačkovská sfinga". Pohľad z boku.
Peter, veď im pomôž !!!
Pohľad na Bačkovskú sfingu zospodu.
Pozostatky bunkrov.
Škoda, že nie sú jedlé.
Strechový vrch - vrchol. Nie sú odtiaľto žiadne výhľady.
Zostupujeme dole východným smerom......
....až kým nenaďabíme na prvú lesnú cestu.
Zanedbané okolie nejakej chatky už dole pri ceste.
To už sme na lúkach nad Bačkovom. Ten kopček vlavo je Žarnovčik a vpravo masív Strechového vrchu.
Poznámka: Ak si zadáte v Google vyhľadávači heslo " Bačkovský hrad", alebo "hrad Bačkov" objaví sa vám veľa, niekedy aj protichodných tvrdení.
Tu je výber len z niekoľkých stránok:
http://sk.wikipedia.org -- Bačkovský hrad bol hrad nachádzajúci sa pri dnešnej obci Bačkov. Stopy po hrade sa nachádzajú pravdepodobne pod ruinou kaštieľa priamo v obci Bačkov.
http://www.slovenskehrady.sk -- Bačkovský hrad; 1321 Purustyan, 1322 castrum Porostian, Parosthian
Hrad bol postavený na začiatku 14. storočia. Prvým známym vlastníkom a pravdepodobne aj zakladateľom bol bán Miko. Ďalšie osudy tohto hradu sú málo známe. V 17. storočí bol istý čas majiteľom Juraj I. Rákóczi a neskoršie Štefan Bocskay, hlavný župan Zemplínskej stolice. Bocskay sa však roku 1676 zúčastnil Vesselényiho sprisahania, ktoré bolo prezradené. Vyhol sa trestu útekom do Sedmohradska. V tom čase bola veľká časť hradu zbúraná. Neskorší majiteľ bačkovského panstva Michal Fischer si na mieste zbúraného hradu dal okolo roku 1750 vystavať kaštieľ. Ten bol však za druhej svetovej vojny úplne zničený.
Poloha: Priamo v obci Bačkov
http://www.slovenskehrady.sk -- Braničevský hrad; castrum Purustyan
Vznik a počiatky hradu sa nedajú zatiaľ presne určiť. Predpokladá sa že bol postavený už v prvej polovici 13. storočia. Bol kráľovským hradom a spravovali ho tzv. hraničiari - spiculatores, vrchnostensky podliehajúci priamo panovníkovi. V dejinách Uhorska, najmä po vymretí Arpádovcov (1301) a potom pri voľbe Karola Róberta za uhorského kráľa zohral dôležitú úlohu. Zemplínsky oligarchovia sa roku 1312 v boji Karola Róberta proti abovským Omodejovcom a Matúšovi Čákovi postavili na stranu uchádzača o trón Karola Róberta. Keď však Karol Róbert nesplnil sľuby, roku 1317 sa proti nemu vzbúrili zemplínsky oligarchovia na čele s Petrom Pečeňom, zemepánom Humenného. Boj medzi zemplínskymi zemanmi a Karolom Róbertom sa odohral práve pod Bačkovským hradom. Panovník vzburu zemplínskych zemanov potlačil, účastníkom odboja zhabal majetky a rozdelil svojim verným. Pravdepodobne po tomto boji bol zničený Braničevský hrad. Jeho zvyšky sú dnes pod zemou zakryté hustým lesným porastom. Noví majitelia preniesli svoje sídlo do nového hradu Bačkov, ktorý si dali vystavať na začiatku 14. storočia priamo v obci.
Poloha: Severozápadne od obce Bačkov na kóte 469.
http://www.zamky.sk -- Bačkov hrádok
Bačkov hrad, Bačkovský hrad, kaštieľ v Bačkove
Stopy po stredovekom panskom sídle - hrádku, hrade sa nachádzajú pravdepodobne pod ruinami kaštieľa priamo v obci Bačkov. Obec sa nachádza 8km za Dargovským priesmykom, 5 km od Sečoviec.
http://www.zemplin.eu -- Hrad Bačkov
Jeho zarastené ruiny nájdete na skalnatom kopci, severozápadne od Sečoviec, nad dedinou Bačkov. Pôvodne na tomto mieste stál Braničevský hrad, ktorý zanikol po roku 1355. Hrad patril v 17. stor. Bocskayovcom a Rákocziovcom. Koncom 17. stor. ho zbúrali cisárske vojská.
http://krajzemplin.szm.com -- Hrad Bačkov - (607 m n. m.)
jeho ruiny zarastené lesom a krikmi sa čnejú na skalnatom kopci nad krásnym údolím severozápadne od Sečoviec, nad dedinou Bačkov. Nachádzal sa na mieste pôvodného hradu Purustyán, ktorý bol postavený po tatárskom vpáde a zanikol po roku 1355. Bačkov v 17 stor. patril Bocskayovcom a Rákocziovcom, ktorí boli jeho poslednými majiteľmi, pretože cisárske vojská ho zbúrali.
http://www.praveorechove.com -- Výzkumy v obci Bačkov preukázali existenciu dvoch hradov v tesnej blízkosti. Nižšie situovaný hrad bol obohnaný ochranným múrom. Nájdená keramika, určite vyrobená na hrnčiarskom kruhu, pochádzala z 13. storočia. Hlbšie v Slanských vrchoch objavili archeológovia ruiny ďalšieho hradu. Petenov hrad Purušťan dokázateľne existoval už okolo roku 1355. Nikto zatiaľ nepodal svedectvo o tom, prečo boli v bačkovskom chotári postavené dva hrady.
Tak si vyberte.
Nebude nakoniec kopec Žarnovčik miestom tretieho hradu ????
Na záver: Skončili sme v Baćkove a keďže včera tu bola "Drevorezbárska sobota" , ktorej sa zúčastnili rezbári z Čičavy, Sniny, M.Ruskova a z Bačkova, tak si pozrite niekoľko fotiek z tejto akcie.
Rezbár Janko Kešeľ pri práci a jeho rezbárske práce.
Dĺžka celej
trasy cca 18 km.AB.
Pri vstupe do Bačkovskej doliny sú dve nové informačné tabule.
Ideme po žltej turistickej značke, ktorá vedie popod ruiny niekdajšieho hradu Parustan a pokračuje na Lazy. My ale musíme asi po jednom kilometri na križovatke odbočiť vpravo smerom k Onderkovej doline.
Divozel čierny (Verbascum nigrum L.)
Asi po dvoch kilometroch od poslednej križovatky sme pod kopcom Žarnovćik. Pri tomto strome s nápisom "Po stopách" odbočime vpravo do kopca.
Stúpanie na Žarnovčik.
Hrebeň Žarnovčika je orientovaný SZ - JV, skladá sa z troch mierne zvlených "kopčekov". Na strednom z nich to vyzerá tak , źe mohla tu stáť nejaká stavba.
Celé vrcholné "trojvršie" má dĺžku asi 200 metrov a šírku asi 50 metrov.
Pravdepodobne pozostatky archeologického výskumu.
Kameň na ktorom je nápis KF 1912. Prechádzala tadiaľto hranica panstva Forgáčovcov.
Pozostatok vojny ešte stále celkom nezhrdzavel.
Náznak hradnej priekopy po okolí kopca?
Poznámka: O tejto lokalite sa dá na internete nájsť iba jedna informácia a to v dokumente "Zmeny a doplnky č.1 Územného plánu obce Bačkov" na tomto odkaze........ (Textový dokument je skomprimovaný a je potrebné použiť nejaký unzipovací nástroj) kde Krajský pamiatkový úrad Košice uvádza:
Archeologické náleziská a nálezy :
V tesnej blízkosti riešeného územia sa nachádza významná archeologická lokalita „Žarnovčík“ s nálezmi z obdobia praveku a stredoveku...........
Znova na ceste. V pozadí Strechový vrch.
Nová "fabrika" na výrobu peliet. Tu odočujeme vľavo z asfaltovej cesty na poriadne zničenú lesnú cestu.
Kde
sú tie časy, keď drevo v lesoch sťahovali koníky a na lených cestách
boli krížom urobené odrážky na zrážkovú vodu. Terajšie ťažke mechanizmy
devastujú lesy a z lesnej cesty dokážu urobiť takýto "kanál", ktorý pri
silnejšom daźdi rýchlo zvedie vodu do doliny. A prečo potom tie záplavy
v obciach pod horami. Lipov kameň. Mali sme informácie, že sa tu niečo deje, ale až taký "holorub" sme nečakali. Šušká sa, že túto nádheru by mal pohltiť kameňolom. To nemôže byť predsa pravda.
Pozamka: Takto vyzeral Lipov kameň a okolie pred časom kliknúť tu......
Celkový pohľad. Kliknutím na obrázok sa zobrazí panoráma v plnej veľkosti.
Vychutnajte si ešte pohľad na tie úžasné skaly zblízka.
Ľavou stranou vystupujeme nad hradbu skál.......
....odkiaľ je prekrásny výhľad južným a jz. smerom
Prudké stúpanie na Strechový vrch.
Marián pri poslednej svojej túre objavil tieto nádherne kamene. Toto je prvá dvojica z nich.
A túto s vyśe dvojmetrovým previsom nazval "Bačkovská sfinga". Pohľad z boku.
Peter, veď im pomôž !!!
Pohľad na Bačkovskú sfingu zospodu.
Pozostatky bunkrov.
Škoda, že nie sú jedlé.
Strechový vrch - vrchol. Nie sú odtiaľto žiadne výhľady.
Zostupujeme dole východným smerom......
....až kým nenaďabíme na prvú lesnú cestu.
Zanedbané okolie nejakej chatky už dole pri ceste.
To už sme na lúkach nad Bačkovom. Ten kopček vlavo je Žarnovčik a vpravo masív Strechového vrchu.
Poznámka: Ak si zadáte v Google vyhľadávači heslo " Bačkovský hrad", alebo "hrad Bačkov" objaví sa vám veľa, niekedy aj protichodných tvrdení.
Tu je výber len z niekoľkých stránok:
http://sk.wikipedia.org -- Bačkovský hrad bol hrad nachádzajúci sa pri dnešnej obci Bačkov. Stopy po hrade sa nachádzajú pravdepodobne pod ruinou kaštieľa priamo v obci Bačkov.
http://www.slovenskehrady.sk -- Bačkovský hrad; 1321 Purustyan, 1322 castrum Porostian, Parosthian
Hrad bol postavený na začiatku 14. storočia. Prvým známym vlastníkom a pravdepodobne aj zakladateľom bol bán Miko. Ďalšie osudy tohto hradu sú málo známe. V 17. storočí bol istý čas majiteľom Juraj I. Rákóczi a neskoršie Štefan Bocskay, hlavný župan Zemplínskej stolice. Bocskay sa však roku 1676 zúčastnil Vesselényiho sprisahania, ktoré bolo prezradené. Vyhol sa trestu útekom do Sedmohradska. V tom čase bola veľká časť hradu zbúraná. Neskorší majiteľ bačkovského panstva Michal Fischer si na mieste zbúraného hradu dal okolo roku 1750 vystavať kaštieľ. Ten bol však za druhej svetovej vojny úplne zničený.
Poloha: Priamo v obci Bačkov
http://www.slovenskehrady.sk -- Braničevský hrad; castrum Purustyan
Vznik a počiatky hradu sa nedajú zatiaľ presne určiť. Predpokladá sa že bol postavený už v prvej polovici 13. storočia. Bol kráľovským hradom a spravovali ho tzv. hraničiari - spiculatores, vrchnostensky podliehajúci priamo panovníkovi. V dejinách Uhorska, najmä po vymretí Arpádovcov (1301) a potom pri voľbe Karola Róberta za uhorského kráľa zohral dôležitú úlohu. Zemplínsky oligarchovia sa roku 1312 v boji Karola Róberta proti abovským Omodejovcom a Matúšovi Čákovi postavili na stranu uchádzača o trón Karola Róberta. Keď však Karol Róbert nesplnil sľuby, roku 1317 sa proti nemu vzbúrili zemplínsky oligarchovia na čele s Petrom Pečeňom, zemepánom Humenného. Boj medzi zemplínskymi zemanmi a Karolom Róbertom sa odohral práve pod Bačkovským hradom. Panovník vzburu zemplínskych zemanov potlačil, účastníkom odboja zhabal majetky a rozdelil svojim verným. Pravdepodobne po tomto boji bol zničený Braničevský hrad. Jeho zvyšky sú dnes pod zemou zakryté hustým lesným porastom. Noví majitelia preniesli svoje sídlo do nového hradu Bačkov, ktorý si dali vystavať na začiatku 14. storočia priamo v obci.
Poloha: Severozápadne od obce Bačkov na kóte 469.
http://www.zamky.sk -- Bačkov hrádok
Bačkov hrad, Bačkovský hrad, kaštieľ v Bačkove
Stopy po stredovekom panskom sídle - hrádku, hrade sa nachádzajú pravdepodobne pod ruinami kaštieľa priamo v obci Bačkov. Obec sa nachádza 8km za Dargovským priesmykom, 5 km od Sečoviec.
http://www.zemplin.eu -- Hrad Bačkov
Jeho zarastené ruiny nájdete na skalnatom kopci, severozápadne od Sečoviec, nad dedinou Bačkov. Pôvodne na tomto mieste stál Braničevský hrad, ktorý zanikol po roku 1355. Hrad patril v 17. stor. Bocskayovcom a Rákocziovcom. Koncom 17. stor. ho zbúrali cisárske vojská.
http://krajzemplin.szm.com -- Hrad Bačkov - (607 m n. m.)
jeho ruiny zarastené lesom a krikmi sa čnejú na skalnatom kopci nad krásnym údolím severozápadne od Sečoviec, nad dedinou Bačkov. Nachádzal sa na mieste pôvodného hradu Purustyán, ktorý bol postavený po tatárskom vpáde a zanikol po roku 1355. Bačkov v 17 stor. patril Bocskayovcom a Rákocziovcom, ktorí boli jeho poslednými majiteľmi, pretože cisárske vojská ho zbúrali.
http://www.praveorechove.com -- Výzkumy v obci Bačkov preukázali existenciu dvoch hradov v tesnej blízkosti. Nižšie situovaný hrad bol obohnaný ochranným múrom. Nájdená keramika, určite vyrobená na hrnčiarskom kruhu, pochádzala z 13. storočia. Hlbšie v Slanských vrchoch objavili archeológovia ruiny ďalšieho hradu. Petenov hrad Purušťan dokázateľne existoval už okolo roku 1355. Nikto zatiaľ nepodal svedectvo o tom, prečo boli v bačkovskom chotári postavené dva hrady.
Tak si vyberte.
Nebude nakoniec kopec Žarnovčik miestom tretieho hradu ????
Na záver: Skončili sme v Baćkove a keďže včera tu bola "Drevorezbárska sobota" , ktorej sa zúčastnili rezbári z Čičavy, Sniny, M.Ruskova a z Bačkova, tak si pozrite niekoľko fotiek z tejto akcie.
Rezbár Janko Kešeľ pri práci a jeho rezbárske práce.