8.6.2014 Koncom apríla sme s Marianom absolvovali túru cez Suchú horu (605) nazvanú Cez štyri kopce  , leži východne od Slanskej Huty. V oblasti Miliča je ešte jeden kopec s názvom Suchá hora (806), ktory sa nachádza na okraji NPR  Marocká hoľa pri Malej Marovke, kam by sme radi dnes vyšli. Dnes s nami ide aj Honzo.
Chceli by sme prejsť cez tieto miesta: Slanská Huta, Kresaná skala, sedlo Veľký Milič, Skarošská vyhliadka, Suchá hora, Malá Marovka, najsevernejší bod Maďarska, Sereňa (645), Veľká Marovka.
Slovensko zasiahli v posledných dňoch tropické horúčavy, dúfame,že hore to bude trochu znesitelnejšie.


                         Dĺžka celej trasy cca 17km.

AB.





Na št. ceste medzi Slancom a Novým Salašom zastavujeme na chvíľu pri fungl novom odpočívadle pod Šipširom na novej cyklotrase postavenej ako súčasť intermodálnej cezhraničnej trasy v oblasti Slanských vrchov - Slanec - Nový Salaš - Slanská Huta - štátna hranica SK/HU .


Okolo objektov miestneho družstva v Slanskej Hute  táto nová cyklotrasa pokračuje......

...kde je ďalšie odpočívadlo pri už nefunkčnej vodnej nádrži na potoku Terebľa.

Ideme súbežne s cyklotrasou popri potoku Terebľa.

Vyústenie na lesnú asfaltovú cestu idúcu zo Slanca na Izru. Cyklotrasa odbočuje vľavo. My ideme vpravo a asi po sto metroch po ceste odbočujeme vľavo na lesnú cestu, ktorá nás privedie k nášmu prvému cieľu Kresanej skale.

Stretávame hubára s takýmto úlovkom.

Asi po 500 metroch prudkého stúpania od odbočenia z asfaltovej cesty sme na vrchole Kresanej skaly.

Kresaná skala, zaujme stĺpcovitou odlučnosťou.
Poznámka: Dnes sú asi najhoršie svetelné podmienky pre fotografovanie, keď pomedzi konáre stromov prudko presvitá silné slnečne svetlo. Lepšie fotky z tohto miesta nájdete v tomto fotoalbume.....

Detail stĺpcovitej odlučnosti.

To sme už na ceste smerujúcej k chate Malý Milič.

Zaujímavo riešený prameň. Rúrka je asi 10 metrov povyše vsadená do betónovej studničky.
Nevie niekto názov tohto prameňa?

Chata Malý Milič leži pod kopcom Malý Milič.

Takto to vyzerá na vrchole.....

..... a takto sme Malý Milič videli počas minulej túry od chaty Dolina.
Nádherné skaly pod Malým Miličom z vrcholu nevidno, ale môžte si pozrieť ako vyzerajú  v tomto fotoalbume.....

Nádherný pohľad na Salašskú brázdu. Konštatujeme, že táto dolina patrí medzi najúchvatnejšie v Slanských vrchoch.

Po žltej značke sa snažime vyštverať do sedla pod Veľkým Miličom.

Sedlo pod Veľkým Miličom. Veľký Milič je odtiaľto vľavo asi 200 metrov. Marián si tam odskočil.
My s Honzom ideme po hranici smerom k Skarošskej vyhliadke.

Vandali pracujú aj na hranici. Hádam to nebol medveď?

Vyzerá, že to bude nádherne kvitnúť, ale čo to je nevieme.

Veľmi príjemná prechádzka hranicou. Pofukuje mierny vetrík.

Skarošská vyhliadka. Stretávame tu skupinku turistov z Prešova.

Naskytnú sa tu pekné pohľady na západ a juhozápad. Čanianske jazerá

Neďaleko hranice nachádzame nádherné hlivy.

Cez húštinu hľadáme cestu na Suchú horu. Leží na juhovýchodnom cípe NPR Marocká hoľa. Sú tu chránené vzácne, vyše 130-ročné pralesovité porasty buka. Západnú hranicu Marockej hole tvorí horská lúka Malá Marovka.

Prales.

Na vrchole Suchej hory.

Pod Suchou horou.

Horská lúka Malá Marovka

Na hranici neďaleko Malej Marovky leží najsevernejší bod Maďarska. Pozdravujeme sa s turistami z Košíc.

Asi kilometer od hranice sa nachádza kaštieľ aj s priľahlým veľkým udržiavaným parkom s názvom László-tanya.
Poznámka: Bol to lovecký zámok grófa Károlyho, teraz je to súkromný objekt.  Informáciu dal Martin Vološin.
Pozrieť si to môžte na  tomto odkaze.....

Znovu na Malej Marovke.
Poznámka: Dolná značka označuje 120 km dlhú Cestu sv. Alžbety z maďarského mesta Sárospatak do Košíc.
Viac o nej sa dočítate na tomto odkaze......., alebo na tu.... .  Na pravú mieru uviedli Radmila a Dávid z Košíc, vďaka .

Z Malej Marovky sme mohli ísť po červenej rovno na Veľkú Marovku. Ale my chceme ešte vyjsť na kopec Sereňa (645), ležiaci západne od Marovky a preto na Malej Marovke odbočujeme vľavo na zelenú. Na najbližšej odbočke na lesnú cestu opúšťame zelenú a pokračujeme po neznačenej lesnej ceste. Naše odhodlanie nám dlho nevydržalo. Máme toho v tej horúčave už dosť a dohodli sme sa, že Sereňa sa dnes konať nebude.

Hlava obludy?

Pripojili sme sa na žltú značku idúcu zo Skároša cez Veľkú Marovku do Slanskej Huty a po dlhočiznom stúpaní sme na Veľkej Marovke.

Na Veľkej Marovke stretávame iba opekáčkarov na autách.

Oddychové miesto na Veľkej Marovke aj s pripraveným ohniskom.

Pohľad z Veľkej Marovky na JV. Vľavo je "kopček" Malý Milič. Vpravo Suchá hora na ktorej sme boli.

Pri tejto turistickej značke Dobrák, odbočujeme z asfaltovej cesty vpravo po žltej.

Aj tu v plnej sile kalamita narobila veľa škôd.

Odpočívadlo Ortáše na ceste spájajúcu Slanec z Izrou, kde je takéto posedenie.....

.....aj výdatný prameň.

Smer Slanská Huta po žltej.

Honzova "srdcovka" sú "Ropíky" a všetko čo súvisí s vojenskou históriou v tejto časti našej južnej hranice pred druhou svetovou vojnou. A tak sme tento Ropík s označením K-V/220/A-180 nemohli obísť bez povšimnutia a Honzovho komentára.
Za zmienku vraj stojí nedokončené maskovanie- kamufláž stien. Stačili urobiť iba tie hnedé "fľaky".


Slanská Huta - obora pre muflóny.

Konečne v cieli. Z pomerne "chladného" lesa vchádzame do spaľujúcej horúčavy.
Míňame posledné kvapky tekutín. Škoda, že vodná nádrž nad družstvom, kde sme  štartovali je prázdna. Určite by sme ju veľmi radi využili.



Na záver niekoľko Honzových poznámok: "Ropík" okolo ktorého sme prechádzali má označenie K-V/220/A-180. Teda : stavebný úsek - K-V, evidenčné číslo 220 a typ A-180 v normálnom prevedení. Občas sa budovali objekty ZOSÍLENÉ a vynimočne aj ZOSLABENÉ. Tento objekt je umiestený v druhom slede.
Pre zaujímavosť pozostatky objektu č.219 sa nachádzajú neďaleko od tohto - západne, asi 150 - 200m na lúke pri zelenej TZ.
Po ceste nás upozornil aj na jamy s kusmi betónu, ktoré sú pozostatkami línie opevnenia úseku K-V medzi Skárošom a týmto objektom. Veľká časť línie LO sa od jesene roku 1938 cca do roku 1945 nachádzala na území zabranom Horthyovským Maďarskom. Maďari objekty kompletne likvidovali a vyťažovali z nich armatúry ako aj ostatné kovové prvky. Na poliach dochádzalo k ich úplnému zahladeniu, v lesoch sa môžeme stretnúť s jamami s väčšími alebo menšími kusmi betónu