Nápis Ľudovíta Čecha na hrádku Šebeš nad Podhradíkom


Pred časom som zachytil v Prešovskom Večerníku niekoľko zaujímavých článkov o hrádku Šebeš nad Podhradíkom. Schválne uvádzam hrádok Šebeš nad Podhradíkom, lebo aj dnes sa stávajú trápne omyly, že majitelia starých máp zo socializmu hľadajú hrádok Šebeš hlboko v Slanských vrchoch a blúdia v nich celé hodiny. A pritom je hneď za Podhradíkom asi 10 km od Prešova, 5 minút miernym krokom od konca obce. Podhradík znamená dedinu pod hradom alebo hrádkom.

Doterajšie názory a legendy

Prvotnou inšpiráciou bol pre mňa článok Andreja Petruša Sedemkilometrový omyl v Prešovskom Večerníku zo dňa 30.10.2006, , v ktorom Walter Frohmann spomína peripetie s hľadaním hrádku Šebeš, ale aj objav skaly s tajomnými číslicami a niekoľkými písmenami. Walter Frohmann tento kameň očistil, vyfotografoval, navyše jednoduchým trikom – obtiahnutím znakov kriedou zvýraznil celý text a tak výrazne prispel k jeho rozlúšteniu.Je hlavným iniciátorom rozlúštenia tajomstva kameňa.
Spomínaný nápis sa objavil v príspevku Tamary Hrabkovej Záhadné nápisy v Prešovskom Večerníku zo dňa 5.3.2007. Tu sa spomína istý lekárnik z Prešova, ktorý tam chodieval zbierať liečivé bylinky a v nápise sa snažil uchovať identifikačné fytoterapeutické údaje.
Spomínaná skala s nápisom je vyfotografovaná v knihe o Vyšnej Šebastovej a Severnej, kde sa nachádza hodnotný príspevok Mgr. Patrika Derfiňáka o histórii hrádku Šebeš.
Kameň s nápisom sa dostal do povedomia obyvateľov obce Podhradík, napríklad aj pracovníčka obecného úradu mi tvrdila, že na skale sú vysekané údaje o hrade Šebeš.
Ďalším informátorom bol p.Čajka ml., ktorý s otcom má neďaleko hrádku chatu s výraznou sústavou antén. Tento mi však povedal 2 rozumnejšie informácie: prvá bola tá, že vraj pred zhruba 100 rokmi bol na hrádku nejaký vedec, asi botanik, ktorý okrem nazberaných byliniek svoje výsledky vedeckého bádania vysekal do skaly.
Druhá informácia bola typicky šarišská, a totiž o tom, že nápis je už čiastočne zošúchaný obuvou a zadkami detí, ktorým slúžil kameň ako šmýkačka. Čo k takej informácii dodať? Chvalabohu to bolo už asi dávnejšie, lebo dnes je kameň pokrytý hlinou a machom...
Samozrejme sa nájdu takí mudrlanti, ktorí budú tvrdiť, že v nápise je zašifrovaný odkaz o zakopanom poklade. Veď tu by predsa len tak niekto niečo do kameňa nesekal...

Tajomný nápis – nové fakty

Už spomínaná fotografia W.Frohmanna s obtiahnutými znakmi upúta menom L.CSEH. Je tam aj dátum, asi 24.august 1896, avšak číslice 9 a 6 sú nejasné a treba ich preveriť. Tento rok sa však nápadne zhoduje s legendou od p. Čajku. Kto to ale bol ten tajomný L.Cseh?
Pomohla mi kniha História geológie na Slovensku, zväzok 1, ktorú zostavil P. Grecula a vyšla v roku 2002. V nej sa spomína meno Ľudovít Čech, vynikajúci banský merač a geológ, ktorý bol v roku 1892 spolu s Jozefom Veressom pracovne posúdiť stav banského podnikania na opálových baniach na Dubníku. Táto oblasť sa mu asi zapáčila a neskoršie navštívil aj hrádok Šebeš. Bližšie informácie by nám dalo štúdium jeho pozostalosti (pracovný denník), ktorá sa nachádza v Banskom archíve v Banskej Štiavnici.Moje predbežné rozhovory s Ing. Ivanom Herčkom, ktorý prednáša na Univerzite Mateja Bela, na Fakulte prírodných vied, katedre ekomuzeológie, mi potvrdili správnosť môjho uvažovania. Ing. Ivan Herčko ako najväčší znalec prác Ľ.Čecha by z pozostalosti mohol vytiahnuť aj iné autentické informácie o Podhradíku na konci 19. storočia.
Moje konzultácie s pracovníkom Geologického ústavu Dionýza Štúra, pracovisko Košice, ktorý videl fotografiu s obtiahnutými znakmi, mi znovu potvrdili moju geologicko-banícku stopu.Podľa tohto pracovníka sú tam vysekané údaje o portáli štôlne na rumelku, ktorá sa nachádza na opačnej strane potoka Šebastovka, na úpätí Hájovej hory.Počas 2.svetovej vojny si v nej obyvatelia Podhradíka ukrývali potraviny, hlavne obilie. Preto ju poznajú asi iba starší ľudia. Táto štôlňa na „žive stribro“, teda na rumelku, ktorá sa používa na výrobu ortuti však rýchlo degraduje, prepadáva sa jej strop a postupne sa zavaľuje. Má už iba 5 metrov a hrozí, že úplne zanikne...

Údaje o Ľudovítovi Čechovi zo spomínanej Histórie geológie na Slovensku, zväzok 1.
Ľudovít Čech (1840-1908) bol vynikajúci banský geológ. Vykonal stovky geologických pozorovaní v banských dielach banskoštiavnického, hodrušského a vyhnianskeho banského obvodu,ale aj vo vzdialenejších oblastiach, odobral množstvo vzoriek, zhotovil rad geologických profilov, ako aj nedokončených banských máp, ktoré sú vo fonde Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.Čechove dokumenty svedčia o jeho odbornej vyspelosti. Ľ.Čech zasvätil život poznávaniu metalogenetických pomerov stredoslovenskej rudnej oblasti a svojimi bohatými skúsenosťami sa zaradil na významné miesto v kontexte geológov Rakúsko-Uhorska.
Vlastnej geologickej činnosti sa Ľ.Čech venoval počas svojho pôsobenia v meračskom úrade na Vindšachte (teraz Štiavnické Bane). Jeho zbierka žilnej výplne a sprievodných hornín bola už koncom roku 1876 veľmi bohatá a obsahovala takmer 2 500 kusov. Koncom novembra 1878 prevzal Ľ.Čech a miestnu predajňu minerálov. Koncom marca 1883 ho banské riaditeľstvo navrhlo vymenovať za banského geológa na uvoľnené miesto po A.Gesellovi, ktorý odišiel späť do Budapešti.Od roku 1897 viedol aj geologické cvičenia v Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici a od 5. apríla 1898 tam bol výpomocným profesorom.
Ľ.Čech za niekoľko rokov urobil banské geologické mapovanie stoviek kilometrov banských diel v stredoslovenskej banskej oblasti vrátane vzdialenejších revírov (Červenica,Zlatá Idka, Ľubietová,Kalinka atď.)a vytvoril si vlastnú metódu geologického mapovania, ktorú potom používali aj iní banskí geológovia.
Netreba sa dať zmiasť viacerými prepismi mena Ľudovít, Ludwig a Lajos, taktiež prepisom priezviska Čech ako Cseh. V čase vrcholiacej maďarizácie to bol bežný jav. Dôkazom je aj nápis na mramorovom poklope na hrobke Ľudovíta Čecha (Cseha),ktorý sa nachádza Frauenberskom cintoríne v Banskej Štiavnici.

Botanická súčasnosť a minulosť
Pred vyše 100 rokmi na hrádku Šebeš naozaj bola lúka resp. pastvisko, kde mohli rásť aj liečivé rastliny, takže tie si spomínaný geológ mohol natrhať. Dnes by si nenatrhal nič, lebo celý hradný kopec je zarastený náletovými drevinami, kríkmi, burinou...Je to veľký rozdiel v porovnaní so susednou Dubovou horou, ktorá je chránenou rezerváciou teplomilných rastlín. O mojej pravde svedčí množstvo vyschnutých kríkov borievky (jalovec), ktorá obvykle rastie na slnečných stráňach. Túto totálne zdevastovanú (bývalú) botanickú lokalitu by si mohli všimnúť aj pracovníci Štátnej ochrany prírody.
A to už nehovorím o divokej skládke, lepšie povedané o smetisku, ktoré sa nachádza v bývalom kameňolome južne pod hrádkom Šebeš.Na jazyk sa derú silné slová o kultúrnosti občanov, o ich ekologickom povedomí. Hanba je slabé slovo.

Záver
V predkladanom príspevku je množstvo využiteľných informácií a podnetov pre pracovníkov štátnych inštitúcií, ale aj pre samosprávu. Budem rád, ak sa preveria a využijú pri prezentácii a ochrane spomínaného nápisu a celej lokality. Budem sledovať, akým smerom sa vývoj posunie, či sa dožijeme ignorácie a postupnej likvidácie, alebo sa v reálnej praxi potvrdí, že naozaj žijeme v civilizovanej Európe, v členskom štáte Európskej únie, kde sa podobnými pamiatkami zaoberajú kompetentné úrady. Treba len tak málo : chuť niečo urobiť a profesionálnosť vo svojom konaní.
Viem si za nie veľké peniaze predstaviť vyčistené okolie kameňa s nápisom (vlastne celého hradného kopčeka), ohrádku okolo neho s informačným panelom, tabuľu aj o hrádku Šebeš. A potom tam prídu aj zvedaví turisti.


Ing. Ján Ducár   Prešov