Podhorím Slanských vrchov 13 a
Pokračovanie........
Z Füzérkajaty sme sa peknou cestou dostali nad Filkeházu. Ešte stále v diaľke vidíme hrad,
Filkeháza.
Filkeháza. Vedľa cesty nad dedinou stojí gréckokatolícky kostol. Bol opravený z fondov EU.
Filkeháza.
Filkeháza. Zaujímavo uložený svätý obrázok.
Filkeháza. Križovatka. Vľavo smer Pálhaza vpravo Hólloháza.
Filkeháza. Vo Filkeháze je iba zopár rodinných domov.
Filkeháza. Do nasledujúcej obce Füzérradvány sa môžme dostať buď po ceste cez Pálhazu, alebo "kratšou" trasou po cykloceste ako je to naznačené na smerovníku pri tomto dome. Vybrali sme si nakoniec to horšie riešenie, a to cestu po cyklotrase.
Smerovka cyklotrasy nás posiela po takejto poľnej ceste, čo by nebolo to najhoršie. Zastavil nás plot okolo sadu, ktorý je vidieť celkom vzadu vpravo a tak sme museli pokračovať tou zelenou lúkou vľavo.
A tak tlačíme bicykle do kopca asi kilometer.
Nakoniec sa dostávame pod les s krásnymi výhľadmi.
Füzérradvány
Füzérradvány, pohľad na hornú časť obce.
Füzérradvány Prechádzame cez miestny cintorín.
Füzérradvány
Füzérradvány. Jedna cesta nás privádza k týmto zatvoreným vrátam za ktorými sa nachádza obrovský park pri Karolyi kaštieli, vchod k nemu je ale na úplne opačnom kopci..
Füzérradvány. Miestny kostol.
Füzérradvány. Pamätník.
Füzérradvány. Ďalší kostol.
Füzérradvány.
Füzérradvány. Pekná drevená brána k jednemu domu.
Füzérradvány. Teraz neviem či toto je novostavba, alebo opravená historická stavba.
Füzérradvány. Tu je odbočka ku Károlyimu kaštieľu.
Füzérradvány.
Füzérradvány. Vchod do areálu kaštieľa v ktorom je múzeum, ale na vstupné už nemáme, forinty sme "prepili" v krčme vo Füzéri a eurá vraj neberú.
Tak sme z toho domotaní, že namiesto naplánovanej skratky do Vilyipuszty sa púšťame týmto nádherným dlhým zjazdom. Nakoniec to bolo, ale správne rozhodnutie, lebo skratkou by sme narazili na ďalšiu uzatvorenú bránu.
Dostávame sa na nádherný cyklochodník, ktorý je postavený na telese bývalej železničky.
Opúšťame cyklochodník a po tejto dosť zanedbanej ceste sa dostávame do Vilyipuszty.
Vilyipuszta.
Okrem píly je tu len zopár ošumelých domov.
Vilyipuszta. Hneď nás obklopily deti rôzného veku. Pýtali sme sa ich na cestu do Vilyvitáni. Zrejme rečová bariera spôsobila, ze to deti pochopili zle kam chceme ísť, ako sme neskoršie zistili.
Vilyipuszta. Vraj máme ísť po tejto ceste.
Bývala brána.
Toto je ale naozajstná uzamknutá brána. Ešte, že tak, v opačnom prípade by nás táto cesta doviedla späť do Füzérradvány, kde sme už boli.
Chtiac nechtiac ideme zase naspäť na cyklochodník.
Vyhliadková veža na pozorovanie vtáctva pri cyklochodníku.
Zase odbočujeme z cyklochodníka na cestu do Vilyvitány.
Vilyvitány.
Vilyvitány. Miestny cintorín.
Vilyvitány. Vo viacerych obciach majú takéto hydranty s perfektnou pramenitou vodou, kde si doplňujeme zásoby. V tej páľave sme toho vypili už dosť.
Vilyvitány.
Vilyvitány. Pamätník.
Vilyvitány. Miestny kostol.
Vilyvitány. Jedna pani nám poradila, že do následujúcej obce Felsőregmec sa dostaneme po tejto ceste. S Mariánom vieme po maďarsky načítať tak do troch, takže tak vyzeral náš dohovor s miestnymi.
Vilyvitány. Pri maďarských kravách zisťujeme, že tadiaľto cesta po tom hrubom štrku aj povedľa bicykla nebude ľahká a tak sa vraciame späť do dediny.
Vilyvitány. Jeden manželský pár nám poradil túto cestu vľavo na dolnom konci dediny, tá bola už celkom fajn.
Vilyvitány.
Ďalšia vyhliadková veža. Žatva je na spadnutie. Ponad žltý lán v pozadí je vidieť kopec nad Sátoraljaújhely.
Už vidíme Felsőregmec......
.... a za ním slovenskú obec Luhyňu.
Felsőregmec.
Felsőregmec. Pohľad na miestny kostol.
Felsőregmec. Máme už dnes toho naozaj dosť, nechce sa nám už šliapať hore do obce.
Felsőregmec. Parčík.
Felsőregmec. Miestny cintorín.
Smer Slovensko.
Hraničná čiara. Ozaj poznáte, ktorá čast je slovenska? Správne, uhádli ste, tá rozbitá.
A sme doma aj s uvítacou slovenskou vlajkou. Budova bývalej colnej stráže.
Maďari majú na svojej strane za peniaze EU peknú cestu, nám ostal tento nezmysel už roky nepoužívaný.
Vľavo je celkom nová budova postavená z európskych fondov, ako sa dozvedáme z tabule. Nakoniec sme na webovej stránke záujmového združenia Trón Košice klikni tu.... zistili o čo tu ide:
Program susedstva
Maďarsko- Slovensko-Ukrajina 2004-2006
Príspevok z ERDF:
6 139 136, 05 Sk
Príspevok zo ŠR 1 637 102,05 Sk
Spolufinancovanie obce 409 275 ,74 Sk
Názov projektu "Cyklotrasa a odpočívadlo na trase Mikóháza - Michaľany"
Projekt spolufinancovaný európskou úniou
Cyklosmerovka na Izru a Čerhov.
Michaľany máme v dohľade.
Záver: Pôvodne sme mali túto trasu naplánovanú na dvakrát. Sme radi, že sa nám to podarilo za jeden deň. Bol to náročný deň v tej páľave. Večer o ôsmej nasadáme do vlaku v Michaľanoch plní nezabudnuteľných dojmov aj napriek viacnásobnému dnešnému blúdeniu, o toto to bolo zaujímavejšie.
Dedinky po ktorých sme prechádzali vyzerajú, že sú chudobnejšie ako u nás, nevidno toľko nových domov, ale aj napriek tomu sú pekne upravené. Nestretli sme sa ani s jednou čiernou skladkou a v priekopach okolo ciest nenájdete toľko bordelu ako u nás. Po tejto stránke sa máme ešte čo učiť od našich južných susedov.
Naše budúce putovanie podhorím Slanských vrchov bude pokračovať (dúfame) z Michalian severným smerom.
Po zverejnení tejto túry nám poslala pani Agnesa Delimanová z Košíc niekoľko pripomienok a doplňujúcich poznámok k našej túre aj s niekoľkými fotografiami..
Tu sú jej poznámky.........
Pokračovanie Podhorím 14
Vśetky etapy Podhorím Slanských vrchov
Z Füzérkajaty sme sa peknou cestou dostali nad Filkeházu. Ešte stále v diaľke vidíme hrad,
Filkeháza.
Filkeháza. Vedľa cesty nad dedinou stojí gréckokatolícky kostol. Bol opravený z fondov EU.
Filkeháza.
Filkeháza. Zaujímavo uložený svätý obrázok.
Filkeháza. Križovatka. Vľavo smer Pálhaza vpravo Hólloháza.
Filkeháza. Vo Filkeháze je iba zopár rodinných domov.
Filkeháza. Do nasledujúcej obce Füzérradvány sa môžme dostať buď po ceste cez Pálhazu, alebo "kratšou" trasou po cykloceste ako je to naznačené na smerovníku pri tomto dome. Vybrali sme si nakoniec to horšie riešenie, a to cestu po cyklotrase.
Smerovka cyklotrasy nás posiela po takejto poľnej ceste, čo by nebolo to najhoršie. Zastavil nás plot okolo sadu, ktorý je vidieť celkom vzadu vpravo a tak sme museli pokračovať tou zelenou lúkou vľavo.
A tak tlačíme bicykle do kopca asi kilometer.
Nakoniec sa dostávame pod les s krásnymi výhľadmi.
Füzérradvány
Füzérradvány, pohľad na hornú časť obce.
Füzérradvány Prechádzame cez miestny cintorín.
Füzérradvány
Füzérradvány. Jedna cesta nás privádza k týmto zatvoreným vrátam za ktorými sa nachádza obrovský park pri Karolyi kaštieli, vchod k nemu je ale na úplne opačnom kopci..
Füzérradvány. Miestny kostol.
Füzérradvány. Pamätník.
Füzérradvány. Ďalší kostol.
Füzérradvány.
Füzérradvány. Pekná drevená brána k jednemu domu.
Füzérradvány. Teraz neviem či toto je novostavba, alebo opravená historická stavba.
Füzérradvány. Tu je odbočka ku Károlyimu kaštieľu.
Füzérradvány.
Füzérradvány. Vchod do areálu kaštieľa v ktorom je múzeum, ale na vstupné už nemáme, forinty sme "prepili" v krčme vo Füzéri a eurá vraj neberú.
Tak sme z toho domotaní, že namiesto naplánovanej skratky do Vilyipuszty sa púšťame týmto nádherným dlhým zjazdom. Nakoniec to bolo, ale správne rozhodnutie, lebo skratkou by sme narazili na ďalšiu uzatvorenú bránu.
Dostávame sa na nádherný cyklochodník, ktorý je postavený na telese bývalej železničky.
Opúšťame cyklochodník a po tejto dosť zanedbanej ceste sa dostávame do Vilyipuszty.
Vilyipuszta.
Okrem píly je tu len zopár ošumelých domov.
Vilyipuszta. Hneď nás obklopily deti rôzného veku. Pýtali sme sa ich na cestu do Vilyvitáni. Zrejme rečová bariera spôsobila, ze to deti pochopili zle kam chceme ísť, ako sme neskoršie zistili.
Vilyipuszta. Vraj máme ísť po tejto ceste.
Bývala brána.
Toto je ale naozajstná uzamknutá brána. Ešte, že tak, v opačnom prípade by nás táto cesta doviedla späť do Füzérradvány, kde sme už boli.
Chtiac nechtiac ideme zase naspäť na cyklochodník.
Vyhliadková veža na pozorovanie vtáctva pri cyklochodníku.
Zase odbočujeme z cyklochodníka na cestu do Vilyvitány.
Vilyvitány.
Vilyvitány. Miestny cintorín.
Vilyvitány. Vo viacerych obciach majú takéto hydranty s perfektnou pramenitou vodou, kde si doplňujeme zásoby. V tej páľave sme toho vypili už dosť.
Vilyvitány.
Vilyvitány. Pamätník.
Vilyvitány. Miestny kostol.
Vilyvitány. Jedna pani nám poradila, že do následujúcej obce Felsőregmec sa dostaneme po tejto ceste. S Mariánom vieme po maďarsky načítať tak do troch, takže tak vyzeral náš dohovor s miestnymi. Vilyvitány. Pri maďarských kravách zisťujeme, že tadiaľto cesta po tom hrubom štrku aj povedľa bicykla nebude ľahká a tak sa vraciame späť do dediny.
Vilyvitány. Jeden manželský pár nám poradil túto cestu vľavo na dolnom konci dediny, tá bola už celkom fajn.
Vilyvitány.
Ďalšia vyhliadková veža. Žatva je na spadnutie. Ponad žltý lán v pozadí je vidieť kopec nad Sátoraljaújhely.
Už vidíme Felsőregmec......
.... a za ním slovenskú obec Luhyňu.
Felsőregmec.
Felsőregmec. Pohľad na miestny kostol.
Felsőregmec. Máme už dnes toho naozaj dosť, nechce sa nám už šliapať hore do obce.
Felsőregmec. Parčík.
Felsőregmec. Miestny cintorín.
Smer Slovensko.
Hraničná čiara. Ozaj poznáte, ktorá čast je slovenska? Správne, uhádli ste, tá rozbitá.
A sme doma aj s uvítacou slovenskou vlajkou.
Budova bývalej colnej stráže. Maďari majú na svojej strane za peniaze EU peknú cestu, nám ostal tento nezmysel už roky nepoužívaný.
Vľavo je celkom nová budova postavená z európskych fondov, ako sa dozvedáme z tabule. Nakoniec sme na webovej stránke záujmového združenia Trón Košice klikni tu.... zistili o čo tu ide:
Program susedstva
Maďarsko- Slovensko-Ukrajina 2004-2006
Príspevok z ERDF:
6 139 136, 05 Sk
Príspevok zo ŠR 1 637 102,05 Sk
Spolufinancovanie obce 409 275 ,74 Sk
Názov projektu "Cyklotrasa a odpočívadlo na trase Mikóháza - Michaľany"
Projekt spolufinancovaný európskou úniou
Cyklosmerovka na Izru a Čerhov.
Michaľany máme v dohľade.
Záver: Pôvodne sme mali túto trasu naplánovanú na dvakrát. Sme radi, že sa nám to podarilo za jeden deň. Bol to náročný deň v tej páľave. Večer o ôsmej nasadáme do vlaku v Michaľanoch plní nezabudnuteľných dojmov aj napriek viacnásobnému dnešnému blúdeniu, o toto to bolo zaujímavejšie.
Dedinky po ktorých sme prechádzali vyzerajú, že sú chudobnejšie ako u nás, nevidno toľko nových domov, ale aj napriek tomu sú pekne upravené. Nestretli sme sa ani s jednou čiernou skladkou a v priekopach okolo ciest nenájdete toľko bordelu ako u nás. Po tejto stránke sa máme ešte čo učiť od našich južných susedov.
Naše budúce putovanie podhorím Slanských vrchov bude pokračovať (dúfame) z Michalian severným smerom.
Po zverejnení tejto túry nám poslala pani Agnesa Delimanová z Košíc niekoľko pripomienok a doplňujúcich poznámok k našej túre aj s niekoľkými fotografiami..
Tu sú jej poznámky.........
Pokračovanie Podhorím 14
Vśetky etapy Podhorím Slanských vrchov