Dôvodom pre osídlenie podhoria Slanských vrchov bola hlavne ťažba dreva, chov dobytka a v severnej časti aj banská činnosť.  Tieto sídla vznikali predovšetkým pozdĺž potokov a tak väčšina obcí je roztiahnutá do dĺžky po oboch stranách toku.  Architektúra je poznačená dobou v ktorej vznikala. Osobitnou kapitolou sú sakrálne stavby. Staré kostoly sú nádherné svojou striedmosťou a účelnosťou. Tie ktoré vyrástli po vojne majú punc modernosti, ale niektoré sa architektom veľmi nepodarili. 
Po obvode Slanských vrchov vyrástlo okolo 60 obcí rôznych veľkosti, ktoré by sme chceli postupne navštíviť. Dúfam, že sa nám to podarí.

24.8.2012   Sečovce, Dargov, Bačkov, Kravany, Stankovce, Cabov, Davidov, Kamenná poruba.

Je nádherné, pomerne teplé ráno neskorého leta. Skúsim dnes premeniť moju dlhšie trvajúcu myšlienku na čin. Nepodarilo sa mi na toto tak trochu "bláznovstvo" dnes nikoho v svojom okolí prehovoriť.  Štartujem v Sečovciach. Neviem ani odhadnúť, cez koľko dedín dnes prejdem, alebo či to nakoniec všetko "nezruším" 

Trasa na mape                        Dĺžka celej trasy cca 44 km.
 
AB.




Sečovce, pomerne frekventovaná hlavná cesta smerom na Košice. V pozadí sa týčia Slanské vrchy.

V snahe vyhnúť sa cestnej premávke, odbočujem smerom na Vinice.
Poznámka: Je to veľká zahradkárska lokalita. Leží na pôdnej depresii. Ako táto preliačina vznikla sa nevie. Starí ľudia v Sečovciach tvrdili, že na tom mieste niekedy boli pôvodné Sečovce, ale z nejakého dôvodo sa celé prepadli pod zem. Na ľavej strane tohoto obrázka vľavo hore je kopček zvaný Koscelok. Stál tam niekedy malý kostolík.svätej Márie Magdalény, bol pútnickým už od 17. storočia. Dala ho postaviť šľachtičná Katarína Čapiová na pamiatku jej  uzdravenia. Základy po ňom tam naozej ešte existujú.

Viac z histórie tejto lokality nájdete na tomto odkaze.......




Panoramatický pohľad na Slanské vrchy ako to vidno zo severnej strany Viníc. Celkom vpravo je Malý Žiar a Veľký Žiar. Úplne vľavo celkom vzadu je masív Miliča.
Kliknutím na obrázok sa vám panoráma zobrazí v plnom rozlíšení.

Stále v poli. Telekomunikačná veža pri poľnej ceste, ktorá ústi na hlavnú cestu vedúcu do Dargova.

Na hlavnej ceste pred Dargovom.

Dargov.
Počet obyvatelov asi 600. Leží z východnej strany pod Dargovským priesmykom. Je vstupnou bránou do peknej Bačkovskej doliny, v závere ktorej sú ruiny hradu Parustan. Na sklonku 2.sv. vojny tu prebiehali kruté boje medzi Sovietskou armádou a ustupujúcou Nemeckou armádou. Táto bitka priniesla mnoho tisíc ľudských obetí. Obec bola v druhej sv. vojne skoro úplne vypálená.

Niečo o histórii obce na tomto odkaze.....

Obec na mapách        

Dargov v rannom slnku. Nad obcou čnie Veľký Žiar (708m.n.m.).

Dargov. Informačná tabuľa pri vstupe do peknej Bačkovskej doliny, v závere ktorej ležia ruiny hradu Parustan. Vedie ňou žltá turistická značka na Lazy.

Dargov. Rímskokatolícky kostol.

Dargov. Horný koniec obce. Cesta smerom na Košice.

Dargov. Nad obcou vyviera tento mierne mineralizovaný prameň, ktorý ani v zime nezamŕza.

Dargov. Vstup do Dargovského priesmyku

Dargov. Spomienky na vojnu.

Dargov. Vo vojne zostal iba jeden dom pomerne málo poškodený, ktorý stojí ešte doteraz, len vo veľmi málo pozmenenom trochu zrekonštruovanom stave. Nemci v ňom mali sklad liekov, tak ho nepodpálili. Stojí pri ňom mohutná vyše dvestoročná lipa.

Dargov. Amfiteáter Dubiny,  kde sa sa každoročne konajú Východoslovenské folklórne slávnosti.

Dargov. Autokrosový areál Dubiny.

Dargov. Pohľad z juhu.

Dargov. Gréckokatolícky kostol.

Tu opúšťam Dargov.

Bačkov.
Počet obyvateľov asi 600. Turistické zaujímavosti: Málo známe kamenné útvary Lipov kameň, Onderkove skaly, Biely kameň.

Viac o obci na  Wikipédia

Obec na mapách        

Na začiatku obce je postavená maketa hradu, (alebo opevneného kaštieľa), ktorý mal byť postavený v obci Bačkov niekedy v 14. storočí. Pozor, nezamienať si to s hradom Parustan (Braničevský hrad, Purušťan, Purustyan) , ktorého zbytky ležia na konci Bačkovskej doliny asi 6 km severne od Dargova.
Viac o tom pozri tu....  , alebo tu.....  Asi 3 km SZ od Bačkova, archeologická lokalita s nálezmi z obdobia praveku a stredoveku na kopci  Žarnovčík, zopár fotiek nájdete tu....
Poznámka: Ak si zadáte v Google vyhľadávači heslo " Bačkovský hrad", alebo "hrad Bačkov" objaví sa vám veľa, niekedy aj protichodných tvrdení.

Bačkov. Stred obce. 

Bačkov. Zrúcaniny kaštieľa, ktorý bol vraj postavený na mieste vyššie spominaného Bačkovského hradu.  
Zaujímavé rozprávanie od môjho priateľa o tomto kaštieli nájdete tu....


Bačkov. Pohľad severným smerom. V strede je Strechový vrch.

Bačkov. Drevená zvonica aj s rozpadávajúcimi sa sochami svätcov.

Bačkov. Mnoho podhorských obcí v tejto časti Slanských vrchov bolo vypálených ustupujúcou nemeckou armádou. Štát po vojne  zabezpečil u firmy Danišovič v rámci reparácii výstavbu nových domov, ktoré boli stavané podľa jednotného projektu. Zostalo už málo týchto po vojne postavených domov, ktoré nejakým spôsobom ešte neboli upravované. Toto je jeden z posledných. 

Bačkov. Rímskokatolícky kostol.

Bačkov. Gréckokatolícky kostol.

Bačkov. Pohľad z východnej strany.

Na tejto križovatke vľavo odbočujem do Kravan.

Kravany.
Počet obyvateľov asi 300. Obec bola v 2. svetovej vojne vypálená. V roku 1964 – 1968 boli Kravany a Stankovce premenované na Podhorany. Turistické zaujímavosti: Kozačka, Urvisko - pekné dlhé hrebene.

Viac o obci na  Wikipédia

Obec na mapách        

Poriadne rozbitou št. cestou - stúpanie smer Kravany. Celkom vľavo je kopec Dubová hlava.

Kravany.  

Kravany. Pomníček obetiam druhej sv. vojny.

Kravany.  Rímskokatolícky kostol.

Stankovce.
Počet obyvateľov asi 170. Obec bola v 2. svetovej vojne vypálená. V roku 1964 – 1968 boli Kravany a Stankovce premenované na Podhorany.

 Viac o obci na  Wikipédia

Obec na mapách       


Stankovce  

Stankovce. Spomienka na vojnu.

Stankovce. Gréckokatolícky kostol

Pokračujem smerom na Sečovskú Polianku a za schátralým objektom bývaleho JRD odbočujem na poľnú cestu severným smerom.

Na zanedbaných podhorských pasienkoch sa pasie zopár oviec a kôz.

Slniečko začína pripekať. Už, len zopár metrov a dostávam sa do lesa, ktorý sa tiahne k obci Cabov.

Ja som si tiež myslel, že tento útvar v  pukline je spráchnivelé drevo, alebo zbytok nejakej veľkej drevokaznej huby. Zo zvedavosti som do toho čuda strčil prst, ktorý vnikol hlboko. Okamžite sa na mňa vyrojili sršne. 

V chládku lesa.


Horáreň po rekonštrukcii.

Cabov.
Počet obyvateľov asi 400. Turistické zaujímavosti: Kopec Mazolín (650m.n.m) Z Cabova vedie zelená turistická značka pod zrúcaniny hradu Parustan.
Viac o obci na  obce.sk

Obec na mapách       


Cabov  
Cabov.  Gréckokatolícky kostol.

Cabov. Táto trasa smerom na Parustan bola otvorená pred rokom. Dá sa po nej s odbočením dostať na kopec Mazolín (650m.n.m.)  Cabov-Parustan trasa...

Cabov. Na horizonte je kopec Mazolín.

Cabov. Odbočka vpravo smeruje do Davidova. Materská škola, za ktorou je postavený z Európských fondov športový a relaxačný areál.

Cabov. Športový a relaxačný areál.

Peknou asfaltovou cestou cez kopček do Davidova.

Zakvitnuté lúky nad Davidovom. Nevidno tu žiaden pasúci sa dobytok.
V pozadí v strede dva pekne tvarované  kopce Cham a Servatka.
O histórií pomenovania týchto dvoch kopcov nájdete na konci stránky Davidovská skala....

Davidov.
Počet obyvateľov asi 800. Turistické zaujímavosti: Zapikan - nádherný kaňon. Prírodná pamiatka „Zapikan“ bola vyhlásená dňa 27.1.1993 ako chránený prírodný výtvor. Vedie k nemu žltá turistická značka s pokračovaním na Mazolín.  (V roku 2015 tam niekto pridal aj modrú značku )

Viac o obci na Wikipédia

Obec na mapách       


Pohľad na Davidov celý ponorený do údolia potoka Olšava.

Davidov. Potok Olšava vedľa peknej novej cesty.

Davidov. Tenisové ihrisko.

Davidov. Veľmi pekné "námestičko".

Davidov. Gréckokatolícky kostol. Na priečelí má tri nové fresky. 

Pohľad od kostola JZ smerom.

Davidov. Rímskokatolícky kostol.

Do Kamennej Poruby je tiež výborná cesta, aká bola do Davidova.

Pohľad smerom na Makovicu.

V doline je Kamenná Poruba. V diaľke pohľad na Vranov nad Topľou.

Kamenná Poruba.
Počet obyvateľov asi 1300. Začiatkom obce preteká potok Rakovec, ktorý pramení pod kopcom Cham, kde je aj prameň Čierna studňa.

Viac o obci na stránkach obce.

Obec na mapách       


Kamenná Poruba.

Kamenná Poruba. Rímskokatolícky kostol.

Kamenná Poruba. Gréckokatolícky kostol.

Kamenná Poruba. Zregulovaný potok Rakovec. A aj tu sú celkom nové cesty.
O histórií pomenovania týchto dvoch kopcov nájdete na konci stránky Davidovská skala....


V Kamennej Porube dnes končím. Nasledujúci cieľ bude (možno ) obec Banské, leží za tými "kopčekami" na obrázku. Dúfam, že sa ku mne niekto pripojí.


Pokračovanie Podhorím 2

Vśetky etapy Podhorím Slanských vrchov