29.4.2012
Okrúhly vrch kde
niekedy
stál Lovecký zámok grófa Štefana Forgáča bol dnes cieľom turistov zo
Sečoviec. Je iba koniec apríla no teploty v dnešných dňoch trhajú
rekordy. Aj dnes slniečko už od rána poriadne páli, ešte šťastie, že
pofukuje južný vietor.
Od Dargovského priesmyku pokračujeme po lesnej asfaltovej ceste smerom
na juh.
Križovatka na Vlčej lúke.
Cesta vľavo pokračuje cez Maliniak popod Bogotu, Okrúhly vrch na
Regetu, alebo do Zemplínskej Teplice. Cestou vpravo je možne sa dostať
do Svinice, alebo západne popod masív Bogoty cez Črepník na Regetu a
ďalej do Slanca.
Zanedbaná studnička Poľana.
Pekná kamenná "bomba" pri ceste.
Lúčka, ktorú lesníci volajú "Barnakut".
Chata severne od Maliniaku.
Chvíľa oddychu pri tejto chate.
Tu začína PR Kačmarka.
Maliniak. Tu sa dá odbočiť vľavo cez PR Kačmárka do Zemplínskej Teplice.
Asi sto metrov juhovýchodne od Maliniaku, kde začína PR Kačmarka je zoskupenie pekných skál.
Cesta rovno pokračuje smerom na Bogotu. My odbočujeme doľava.
Poznámka: Od Vlčej lúky
až na Bogotu je perfektná asfaltová cesta.
Zdá sa, že cykloturistika tu
ožíva. Stretávame viac skupiniek cyklistov.
Okrúhly vrch.
Takýto nádherný zámoček tu niekedy stál.
Táto historická
fotografia je z päťdesiatych rokov minulého storočia. Sú na
nej mládenci zo Sečoviec.
Z tej nádhernej stavby je tu dnes iba iba hrba sutín.
Poznámka: Z nejakých
dôvodov okolo roku 1985 vtedajšia vrchnosť dala túto stavbu
podmínovať a jednoducho vyhodiť do vzduchu. Aká to škoda.
Zostali iba aké také ruiny po hrobke grófa Forgáča, ktorého na jeho
vlastnú žiadosť tu pochovali v roku 1916. Vandali sa neštítili ničoho
hrobku vyrabovali a mŕtvolu nebohého vytiahli vonku. Jeho pozostatky sú
teraz pochované v Ruskove. Podľa druhej verzie, jeho pozostatky porozťahovala lesná zver.
Sedíme v tichom rozjímaní nad hrobkou.
Detail tehly so značkou ET.
A už nás čaká iba cesta naspäť.
Dĺžka trasy Dargovský priesmyk - Okrúhly vrch cca 8
km.
Okrúhly vrch
na
turistickej mape tu...... GPX súbor na stiahnutie
tu.... (kliknite
pravým
tlačítkom a dajte
uložiť cieľ odkazu)
Štefan Forgáč (1854
– 1916) mal dvoch bratov a jednu sestru. Bol najmladším dieťaťom
Kolomana Forgáča a dedičstvo, ktoré získal, bolo naozaj veľké. Okrem
pozemkov v Slanci mu patrila pôda aj v Slanskom Novom Meste, Pustafalu,
Slanskej Hute, Rákoši, Blažiciach, Ruskove, Novom Salaši, Vyšnom Čaji a
Košických Olšanoch. Dovedna to bolo dvadsaťosem tisíc hektárov. Okrem
toho vlastnil ešte na Zemplíne pozemky o ploche desať tisíc hektárov.
V grófskych sadoch sa venoval pestovaniu ovocia, ktoré vyvážal aj za
hranice Uhorska. Okrem chovu oviec a hovädzieho dobytka, čo bola
obchodná činnosť, mal záľubu v koňoch. V jeho stajniach boli najmä
anglické čistokrvné. V ohrade s rozlohou tritisíc hektárov choval
jeleniu zver. Jeho podnikanie ešte spočívalo vo vlastníctve tehliarne,
kde sa zároveň vyrábali aj škridle a drenážne rúry. Mal ja dva mlyny,
jeden v Slanskom Novom Meste a druhý, ktorý bol na parný pohon, v
Ruskove.
Napriek vysokému postaveniu a svojim majetkom bol Štefan Forgáč údajne
muž, ktorý viac ako panské oslavy vyhľadával kontakt s bežnými ľuďmi,
aby pretvárali okolie Slanca. Medzi jeho záľuby totiž okrem poľovačiek
patrila stavba vodovodov. Predovšetkým to však bolo hodinárstvo. Sám
zostrojil viacero rôznych vežových hodín, z ktorých sa dodnes v Slanci
zachovali dvoje. Na veži kalvínskeho kostola a na kalvínskej fare. V
roku 1898 založil s obyvateľmi Slanca potravné družstvo, pretože ceny
obchodníkov privážajúcich potraviny vysoko prekračovali možnosti
bežných ľudí.
Štefan Forgáč sa nikdy neoženil, zomrel bez potomkov v roku 1916,
údajne na zápal močového mechúra. Pochovaný bol pri svojom zámočku v
Kerekhegy, dnes je posledným miestom jeho odpočinku kostol v Ruksove.
Slavomír Szabó
Zdroj Pravé
orechové