29.4.2012 Okrúhly vrch kde niekedy stál Lovecký zámok grófa Štefana Forgáča bol dnes cieľom turistov zo Sečoviec. Je iba koniec apríla no teploty v dnešných dňoch trhajú rekordy. Aj dnes slniečko už od rána poriadne páli, ešte šťastie, že pofukuje južný vietor.



Od Dargovského priesmyku pokračujeme po lesnej asfaltovej ceste smerom na juh.

Križovatka na Vlčej lúke.

Cesta vľavo pokračuje cez Maliniak popod Bogotu, Okrúhly vrch na Regetu, alebo do Zemplínskej Teplice. Cestou vpravo je možne sa dostať do Svinice, alebo západne popod masív Bogoty cez Črepník na Regetu a ďalej do Slanca.

Zanedbaná studnička Poľana.

Pekná kamenná "bomba" pri ceste.

Lúčka, ktorú lesníci volajú "Barnakut".

Chata severne od Maliniaku.

Chvíľa oddychu pri tejto chate.

Tu začína PR Kačmarka.

Maliniak. Tu sa dá odbočiť vľavo cez PR Kačmárka do Zemplínskej Teplice.


Asi sto metrov juhovýchodne od Maliniaku, kde začína PR Kačmarka je zoskupenie pekných skál.

Cesta rovno pokračuje smerom na Bogotu. My odbočujeme doľava.
Poznámka: Od Vlčej lúky až na Bogotu je perfektná asfaltová cesta. Zdá sa, že cykloturistika tu ožíva. Stretávame viac skupiniek cyklistov.

Okrúhly vrch.


Takýto nádherný zámoček tu niekedy stál.
Táto historická fotografia je  z päťdesiatych rokov minulého storočia. Sú na nej mládenci zo Sečoviec.

Z tej nádhernej stavby je tu dnes iba iba hrba sutín.
Poznámka: Z nejakých dôvodov okolo roku 1985 vtedajšia vrchnosť dala túto stavbu podmínovať a jednoducho vyhodiť do vzduchu. Aká to škoda.


Zostali iba aké také ruiny po hrobke grófa Forgáča, ktorého na jeho vlastnú žiadosť tu pochovali v roku 1916. Vandali sa neštítili ničoho hrobku vyrabovali a mŕtvolu nebohého vytiahli vonku. Jeho pozostatky sú teraz pochované v Ruskove. Podľa druhej verzie, jeho pozostatky porozťahovala lesná zver.

Sedíme v tichom rozjímaní nad hrobkou.

Detail tehly so značkou ET.

A už nás čaká iba cesta naspäť.




Dĺžka trasy Dargovský priesmyk - Okrúhly vrch  cca 8 km.          



Okrúhly vrch na turistickej mape tu......    GPX súbor na stiahnutie tu.... (kliknite pravým tlačítkom a dajte uložiť cieľ odkazu)





Štefan Forgáč (1854 – 1916) mal dvoch bratov a jednu sestru. Bol najmladším dieťaťom Kolomana Forgáča a dedičstvo, ktoré získal, bolo naozaj veľké. Okrem pozemkov v Slanci mu patrila pôda aj v Slanskom Novom Meste, Pustafalu, Slanskej Hute, Rákoši, Blažiciach, Ruskove, Novom Salaši, Vyšnom Čaji a Košických Olšanoch. Dovedna to bolo dvadsaťosem tisíc hektárov. Okrem toho vlastnil ešte na Zemplíne pozemky o ploche desať tisíc hektárov.

V grófskych sadoch sa venoval pestovaniu ovocia, ktoré vyvážal aj za hranice Uhorska. Okrem chovu oviec a hovädzieho dobytka, čo bola obchodná činnosť, mal záľubu v koňoch. V jeho stajniach boli najmä anglické čistokrvné. V ohrade s rozlohou tritisíc hektárov choval jeleniu zver. Jeho podnikanie ešte spočívalo vo vlastníctve tehliarne, kde sa zároveň vyrábali aj škridle a drenážne rúry. Mal ja dva mlyny, jeden v Slanskom Novom Meste a druhý, ktorý bol na parný pohon, v Ruskove.

Napriek vysokému postaveniu a svojim majetkom bol Štefan Forgáč údajne muž, ktorý viac ako panské oslavy vyhľadával kontakt s bežnými ľuďmi, aby pretvárali okolie Slanca. Medzi jeho záľuby totiž okrem poľovačiek patrila stavba vodovodov. Predovšetkým to však bolo hodinárstvo. Sám zostrojil viacero rôznych vežových hodín, z ktorých sa dodnes v Slanci zachovali dvoje. Na veži kalvínskeho kostola a na kalvínskej fare. V roku 1898 založil s obyvateľmi Slanca potravné družstvo, pretože ceny obchodníkov privážajúcich potraviny vysoko prekračovali možnosti bežných ľudí.

Štefan Forgáč sa nikdy neoženil, zomrel bez potomkov v roku 1916, údajne na zápal močového mechúra. Pochovaný bol pri svojom zámočku v Kerekhegy, dnes je posledným miestom jeho odpočinku kostol v Ruksove.


Slavomír Szabó

Zdroj  Pravé orechové