8.5.2013 Dnes to vyzeralo iba na menšiu pohodovú cyklotúru na Dargovský priesmyk. Je výročie ukončenia vojny a tak som predpokladal, že bude otvorená Sieň bojovej slávy pri pamätníku, podľa avízovaného oznámenia na dverách. Nebola.
Nakoniec z toho všetkého vznikla asi 60km cyklotúra okolo tretieho stratovulkánu v Slanských vrchoch.

             




Župný kameň na pomedzí župy Zemplín Abov, je už dosť schátraly, ale zatiaľ sa "drží".


Dargovský priesmyk. Obnovený informačný betónový panel.

Okolie pamätníka zíva prázdnotou. Občas sa tu niekto zastaví, ale keď zistí, že sa tu nedeje nič tak odchádza.

Vynovená turistická značka.

Čo také zlé urobili informačné tabule o cyklotrase  tomu magorovi, ktory ich tak poškodil ???? 

Počasie je nádherné  a ako sa vraví s jedlom rastie chuť, tak som sa pustil cez Bordu smerom do Herlianskeho sedla  po trase, ktorú sme v zime niekoľkokrát prešli na bežkách.
Ináč v ľudoprázdnych Slanských vrchoch stretnúť ľudí, niekedy aj poteší, najmä pri "solotúre". Dnes som mal to šťastie viackrát. Pri studničke Hubert stretávam manželský pár na bicykloch.

Neďaleko cesty je ložisko mäsových opálov, kde občas si niekto niečo vykope......

.... ale zdá sa, že tu už dávno neboli "prospektori", jama je zarastená.

Vyústenie na št. cestu Herľany-Banské.

Už len zopár takýchto ostrých zákrut do prudkého kopca a som v Herlianskom sedle.

Dobieha ma mladý cyklista, s ktorým pokračujeme ďalej už spoločne.

Herlianske sedlo, najvyšší bod cesty Herľany-Banské. (668 m)
(Prevýšenie z Herlian je asi 280 metrov a z Banského asi 330 metrov.)

Chcel som si overiť aká je cesta ku Skalám pod Pariakovou z Herlianskeho sedla, a tak aj s mojim novým známym odbočujeme okolo tejto ruiny chatky po červenej severným smerom. Robovi som sľubil, že len čo nájdeme prvé skaly tak sa hneď vrátime.

Pekný výhľad na obec Banské v prudkom západnom slnku.

Chatka pred PR Skaly pod Pariakovou.

Prvé skaly




Z tohto pohľadu mi to pripomína postavu robota Goléma z jedneho českého filmu.
Poznámka: Na preskúmanie obrovského komplexu skál pod Pariakovou by bolo potrebné omnoho viac času. V jeseni, keď stromy už nebudú olistené, sa tu určite vrátime.

To sme už naspäť v Herlianskom sedle, kde obdivujeme nový bicykel s pomocným elektromotorom, práve došlého "elektrického" bicyklistu. 
Tomu sa už povie pohodička a nie šľapať vlastnou silou do takých kopcov .

Na zjazd do Banského elektromotor nepotrebujeme, užívame si fantastickú jazdu na pomerne dobrej ceste, skoro bez áut.

Sme nad obcou Banské.

Cesta pod Banským vedie takmer rozprávkovým údolím.

Pred kameňolomom Vechec odbočujeme vpravo a po nie najlepšej ceste sa prešmykneme spolu aj s potokom Olšava (zasvineným od plastov po celej dĺžke) pomedzi kopcami Múr(vpravo) a Servatka(vľavo) na lúky nad Davidovom..

Pohľad späť. V smere šipky sme sa sem dostali. V strede je kopec Servátka, vpravo Vinička, alebo Cham. (podľa toho či ste z Davidova, alebo z Kamennej Poruby

Po tejto lúke sme sa vracali pri poslednej túre  z Davidovskej skaly.

Pred nami Davidov. V Davidovskej krčme sme s Robom uhasili poriadne vyschnuté hrdlá.

Ja pokračujem cez Cabov, Sečovskú Polianku, Stankovce....   Biela lúka odkvitnutých púpav v zapadajúcom slnku pred Stankovcami.

Tak tomu sa povie naozaj dôslednosť. V situácii, keď na celom Slovensku sú tisíce výtlkov na cestách, na pomerne dobrej ceste medzi Stankovcami a Kravanmi je značka označujúca jediný výtlk, nie omnoho väčši ako je podstava značky.
Ten cestár, ktorý to tu dal,  by mal byť  ministrom dopravy  




Záver: Bol to nádherný slnečný pohodový deň, hoci by bolo lepšie, keby tu v okolí Slanských vrchoch poriadne popršalo. V lese je enormné sucho, menšie potôčiky sú už vyschnuté a to ešte nie je ani začiatok leta.


AB