16.6.2013 Po nekonečne dlhých daždivych dnoch nastalo letné, doslova tropické počasie. Dnes sme si urobili cyklotúru okolo kopca Bradlo 840 m. Tento kopec leží JZ smerom od obce Slanec. Chceme prejsť cez Veľkú a Malú Marovku, ďalej po zelenej značke smerujúcej do Skároša a pritom si pozrieť zrúcaniny hradu Skároš.

                 



Táto informačná tabuľa pri hlavnej ceste nad Slancom pred rokom ešte zívala prázdnotou.

Dnes je síce už plná, ale "pekne" zarastená žihľavou a bodliakmi, čo znemožňuje si ju pozrieť zblízka. Stálo to zrejme veľa peňazí a je fakticky nepoužiteľná. ŠKODA.

Slanské sedlo. Vjazd na cestu na Izru s novou zákazovou značkou. Odtiaľto až po Veľú Marovku je trasa zhodna s touto trasou , ktorú sme prešli minulý rok.

To sme už na Veľkej Marovke. Stretávame sa s cyklistom z Košíc.

Lúka pri Malej Marovke. Tu by sme mali pokračovať po zelenej značke smerom na Skároš. Zdeno, ale prišiel s návrhom, aby sme išli asi 2 km za hranicu do Maďarska, že tam uvidíme "čudesné" veci, najmä hrádok Bodórét.


Žltá značka smeruje z Malej Marovky na hranicu a potom po hranici pokračuje na Veľkýa Malý Milič. Význam tej spodnej značky sme nepoznali.
Poznámka: Dolná značka označuje 120 km dlhú Cestu sv. Alžbety z maďarského mesta Sárospatak do Košíc. Viac o nej sa dočítate na tomto odkaze......., alebo na tu.... .  Na pravú mieru uviedli Radmila a Dávid z Košíc, vďaka . 

Sme na hranici.
Poznámka: Podľa mapy zisťujeme, že toto je fakticky na najsevernejší bod Maďarska.


Po takejto štrkovej ceste prekračujeme hranicu.

Dostávame sa pred ohradený areál s takouto provizórnou pootvorenou bránou bez akýchkoľvek zákazových upozornení. Prekonali sme obavy, že nás začnú naháňať strážne psi, a ideme za ohradu.

Z lesa vstupujeme do celkom iného sveta. Je tu spleť udržiavaných asfaltových ciest aj s osvetlením. Hneď vľavo je perfektný tenisový kurt.

Profesionalne udržiavaná zeleň a s veľkým jazierkom s leknami.




Naďabíme aj na tento honosný kaštielik s pootvorenými okenicami. Určite vo vnútri niekto je. Len čakáme, kedy sa na nás vyrúti nejaký strážca, a vyženie nás odtiaľto svinským krokom.
Zdeno tvrdí, že to nie je ten hrádok, ktorý hľadáme. Ideme teda južnejšie, až narazíme na poriadne vysokú bránu aj s bezpečnostnou kamerou. radšej sa poberáme odtiaľto preč.

Poznámka: Až doma na internete sme zistili, že toto kúzelne oplotené miesto v srdci divokej prírody v najsevernejšom cípe Maďarska sa volá László-tanya.
Poznámka: Bol to lovecký zámok grófa Károlyho, teraz je to súkromný objekt.  Informáciu dal Martin Vološin.

Sme vonku z ohradeného priestoru. Smerovka na Veľký Milič a Košice

Sme znovu na hranici. Pôvodne sme sa odtiaľto mali vrátiť na Malú Marovku odkiaľ pokračuje zelená značka smerom na Skároš, ale všimli sme si, že aj tu je zelená značka smerujúca dole. Tak sme sa pustili po nej.

To sme urobili zle. Táto značka ide stále po hranici a úplne neschodným terénom pre bicykle.

Smerová tabuľka odkazujúca na Panoráma bufet. Potešili sme sa, že si tam doplníme tekutiny.

Aké je ale naše prekvapenie, keď ziťujeme, že tu sa faktický stretávajú dve zelené trasy (čo je mätúca rarita). Táto nás odkazuje vľavo do Maďarska, možno aj k tomu Panoráma bufetu a zrejme ju urobili naši južní susedia. Z pravej strany " prichádza" naša originálná zelená značka a pokračuje smerom na Skároš súbežne s malým potokom........

....ktorý  urobil z tejto skaly takýto previs. Nakoniec sme zistili, že sa nejedná o skalu, ale drolivý brizolit, ktorý sa donedávna použival ako omietková zmes.

Podľa mapy nad týmto kameňolomom by sa mali nachádzať ruiny hradu Skároš. Tak to ideme hľadať.

Prvý výhľad na západ.

Tento prudký hrebeň smeruje k zrúcaninám. A je to poriadna fuška. Na vzdialenosti asi 500 metrov je prevýšenie vyše 100 metrov.

Hore toho veľa nie je čo k videniu, iba dva menšie múriky a mnoho jám po kopaní.


Tu to vyzerá na vchod do podzemia. Viac o hrade nájdete tu....

Zdeno sem hore dotiahol aj bicykel. . Pochybujem, že sa to už niekomu podarilo.

Skládka odpadu nad Skárošom. Fuj.

Nie príliš pohodlný zjazd končime na takejto nádhernej lúke.

Zomrel postojačky.

Po niekoľkých kilometroch lúkou vo vysokej tráve odbočujeme do lesa na značenú cyklotrasu

Pokračuje sa po takejto nádhernej ceste asi 5 km stáleho stúpania. Mám už toho plné zuby (nohy) na rodiel od Zdena.

Zaujímavá štruktúra kameňa.

Hurá. Konečne o chvíľu bude koniec stúpania.

A ešte pohľad na Slanský hrad, na ktorom prebieha rekonštrukcia.


Poznámka: Celá dnešná trasa je perfektná na cyklotúry, až na úsek Malá Marovka - Skároš. Je to síce lesná cesta, ale ťažké lesné mechanizmy tam urobili svoje. Koľaje po nich vytvorili paralelný potok  a tak za mokrého počasia je to dosť na bicykel obtiažné.


AB