4.7.2015 Herľany - Makovica - Zámutov. Už zrána začína pekelné teplo. Nie práve najvhodnejší čas na túru. Aj napriek tomu sa chceme zúčastniť výstupu na Makovicu, ktorý organizuje KST Perun zo Zámutova. Pretože obce ležiace na východnej strane Slanských vrchov sú cez víkend autobusom "neprístupné", pre našu skupinku zo Sečoviec viac vyhovovalo ako východisko dnešnej túry -  Herľany. 

                     Dĺžka celej trasy cca 20 km.

AB.


Pozvánka.

Herľany. V okolí gejzíra je už plno divákov.

Hneď na začiatku v Herľanoch riešime dilemu. Podľa predpovede, ktorú nájdete aj na tomto odkaze - Herlany.ocu erupcia gejzíra má byť medzi 09.00 - 11.00. Rozhodli sme sa nečakať možno aj dve hodiny.

Po zelenej značke vyrážame z Herlian.

V príjemnom chládku lesa.

Poznámka: Dnešné svetelné podmienky na fotografovanie pod korunami stromov sú kvôli silnému slnečnému svetlu paradoxne najnevhodnejšie.

Sme na na ceste  Herľany - Banské. Vľavo sa nám matne črtajú Rankovské skaly.

V diaľke vidno novú vežu riadiaceho centra letovej prevádzky na Mošníku.

Pri tomto kríži odbočujeme z rozpálenej asfaltky.

Trochu po lúke.

Prírodná rezervácia Malé a Veľké Brdo.

Ešte stále v chládku lesa.

Tu začína prírodná rezervácia Rankovské skaly. Táto škaredá tabuľa tu straší už mnoho rokov. Odtiaľto by sa dalo prejsť po celej hrane Rankovských skál. Pre značnú neprístupnosť volíme radšej obchádzku a pri nasledujúcom "hríbiku" Rankovské skaly rázcestie, odbočujeme vľavo. Potom sa tam vrátime a budeme pokračovať ďalej hore.



Rankovské skaly.

Táto typická skala s klobúčikom je skoro jediný skalný útvar, ktorý sa dá vidieť z hrany Rankovských skál.
Ako to vyzerá "zospodu" pozrite si obrázky z jednej z naších predchádzajúcich túr na Rankovské skaly tu....



Zato panoramatický výhľad na Košicku kotlinu a dediny v podhorí je fascinujúci.
Kliknutím na obrázok panorámy sa vám zobrazí v plnom rozlíšení.

Znova na rázcestí.

Veľmi prudké stúpanie

Konečne na červenej magistrále.

Pohľad z hrebeňa.

Zajačí kameň - skupina skalných útvarov.



Pohľad do doliny nad Juskovou Voľou.

Slnko síce páli, ale v tieni lesa a pri slabom vetríku je celkom príjemne.


Pred pár rokmi sme toto miesto pomenovali "Vyhliadka so stoličkou". Teraz neplatí ani jedno ani druhé.
Železná stolička na ktorej sa niekedy dávno kochali výhľadom zamestnanci z neďalekej Makovice tu už nie je a výhľad už tiež nie je žiadny, kvôli vysokému porastu.

Tu sa dá odbočiť k nádherným skalám pod Pariakovou. Dnes na to nemáme čas.

Meškáme. Priatelia zo Zámutova už na nás čakajú.

Na lúke voňajú dozrievajúce lesné jahody.

Najstaršia veža na Makovici.


Vrcholová kniha.

Nečakali sme, že v takom horúcom dni aké teraz panujú sa tu zíde toľko ľudí. Odhadom okolo 50 účastníkom.


Ide sa dole.


Popusťte teraz uzdu svojej fantázie, ako sa to podarilo nám (asi pod vplyvom horúčavy.)
Kameň dvoch tvári, tak sme ho nazvali. Jedna tvár vpravo a druhá vľavo.


To sme už na Menšom vrchu, 950 m.n.m.

Menším vrch je porastený nádhernými papraďami.
Staršie meno Menšieho vrchu je "Miaši verch". Pod Miašim verchom smerom na východ je rovina. Tam stála v 18.str.drevorubačská osada. Obyvatelia boli drevorubači a uhliari žili tam aj z rodinami. Pochádzali niekde od Bosny. Ich šoltys sa volal Miaša. Info: Paľo Košč.


Zaujímavá je história tohto posedu. Pôvodne to bola zvonica postavená v Zámutove pri gr. kat. kostole, prenesená sem pred mnohými rokmi pracovníkmi lesného závodu.

Pohľad východným smerom. V pozadí nejasne vidíme Zemplínsku šíravu.


Blížime sa k hrebeňu Lubovičný vrch.

V hustej tráve.

Žeby tu vznikla ďalšia legenda o obrej stope, aka je v Údolí obrov?


Dubník. Panoramatický pohľad na protiľahlý masív.
Kliknutím na obrázok sa vám zobrazí panoráma v plnom rozlíšení.

Zase fantazírujeme. Je to hlava netvora? Jeden priateľ v tom vidí ženský prsník.

Hlava.

Ďalšie čudá.


Kopec vzadu celkom vľavo je Menší vrch.

Začiatok Ľubovičného vrchu.


Sfinga?
Pozrite si tieto skaly z jednej z našich predchádzajúcich prechádzok  na týchto miestach tu.....  

Pohľad na Zámutov.

Sme síce v tieni, ale ako zostupujeme nižšie horúčava začína byť neznesiteľná.

Chatka nad lúkou.

Kŕmidlo pre lesné zvieratá.


Na lúkach nad Zámutovom.

Cyklotrasa cez Slanské vrchy.

Konečne. Ranč Zaľubova.

Biliková chata na ranči.

Naozajstný živý koník.....

....aj drevený.

V areáli ranča, usporiadatelia pripravili pre nás hostinu vo forme perfektného guľašu, ovčieho syra a nejakých tekutín (rôznych).
PERUNI - ste stále rovnako perfektní. Skvelá atmosféra, skvelí ľudia.


Poznámka: Ako bolo na začiatku uvedené, cez víkend sú obce ležiace na východnej strane Slanských vrchov na rozdiel o západnej strany autobusom neprístupné, náś problém vyriešil priateľ Janko z Hanušoviec. Ďakujeme.