26.8.2009
Ň
etreba še šarpac 2009
alebo putovanie veselej partie turistov z Davidova po Slanských
vrchoch. O tom, že chlapci majú aj zmysel pre humor svedčí ich pozvánka
na toto podujatie v zemplínskom náreči.
Slanske
huri pasuju gu Davidovu jak ric na šerbeľ. Bez nich bi bul Davidov
calkom inakši valal a Davidovčaňe bi može buľi calkom inakši ľudze. Aľe
Slanske huri to ňeje ľem toto co vidno z našoho valala. To ňe je ľem
Mazoľin, Zapikan, Kľučarka, Ražov abo Mur. Slanske huri maju skoro
šejdześat kilometre a cahaju śe od Prešova až gu maďarskim hraňicom.
Chodzime hore-dolu po śvece, spoznavame inakše huri, aľe to co mame
takoj za valalom pozname ľem malo.
Prechod
Slanskima hurami s kricim nazvom "Ňetreba śe šarpac" je tura chtoru bi
me sceľi zorganizovac zato, žebi me ich vecej spoznaľi. Z Davidova
viraźime śtredu 19. augusta dakedi po obedze a zato bo ňezme ňijaki
zmaržľinari, idzeme za každoho počasja. Zučastňic śe možu milovňici
prirodi a turistiki ňeľem z Davidova. Zavolajce śickich pajtašoch a
poce znami za krasami Slanskich verchoch.
Vibraľi
bi me śe z DWD pres Kľučarku na Baňske. Zos Baňskoho do Herľanskoho
śedla a vecka po hrebeňu Slanskich verchoch pres Makovicu, Menši verch,
Opalove baňe na Dubňiku, Šimonku, Čarnu huru, Tri chotare, Zbojňicki
hrad až do Ruskej Novej Vsi, dze bi me už śedľi na autobus a odvežľi śe
až do Prešova. Mapi hutoria, že zos Herľanskoho śedla je to po červenej
do Ruskej Novej Vsi das 36 kilometre, co je dzešec hodzin pocťivoho
šľapaňa. Naša tura śe aľe vola "ňetreba śe šarpac" a mi śe toho budzeme
trimac. Zobereme sebe stani, spacaki, daco podzub i dajaki gumidžus a
zrobime sebe z naoko češkej turi pohodovi viľet. Tich dześec hodzin
nakoňec nacahňeme na tri štiri dňi.
Chto bi scel vecej informacijoch o turoj Ňetreba śe šarpac 2009, naj napiše veducomu na znamu adresu .
Poznámka
pre "nevychodniarov" : Na google prekladači s týmto textom pri preklade
do slovenského jazyka určite nepochodíte. Ak máte problém niečomu
porozumieť
pozrite sa tu....
Komentár a foto- Mišo Zubko Davidov.
Na
všetky výlety "do lesa" vyrážame už tradične spred nášho domu na
Kucikoch. Túry sa pôvodne malo zúčastniť viac ľudí, no nakoniec sme
vyrazili len štyria. Zostava zľava: Barry (DVD), Kasi (DVD), Džumi
(RK), FLK (DVD)
Malá
priehrada, ktorá sa nachádza kúsok za dedinou, kedysi slúžila na
meranie výšky hladiny a prietoku Olšavky. Ešte ako študent gymnázia som
vypomáhal mame každodenne "zapisovať vodu". Slovenský
hydrometeorologický ústav však na sklonku tisícročia rozhodol, že
meranie už nie je potrebné. Jej pracovníci odmontovali a odniesli
vodomerné zariedanie a Malá priehrada začala chátrať.
Roklina Komorského potoka, lepšie známa pod menom Zapikan. Málo známe, no o to krajšie miesto.
Roklina
končí skalným previsom, takzvanou Zapikanovou chyžou a dvoma malými
vodopádmi, ktoré však v lete takmer úplne vysychajú. Ešte donedávna
viedli ponad roklinu do chyže lavičky, ktoré sa však z bezpečnostných
dôvodov úplne odstránili.
Pohľad
na Davidov a chrám Nanebovstúpenia Pána z lúk nad Davidovom, ktoré už
patria do chotára obce Banské. V Davidove ich nazývame "Bančanske
kraje".
Vchádzame
do Banského. Po zaslúženom pive v miestnom pohostinstve a doplnení
vodných zásob sa chystáme vyštverať do Herlianskeho sedla po málo
udržiavanej, ale ešte vždy hojne využívanej ceste, ktorá spája dedinu s
Košicami.
Prvú
noc sme strávili v Herlianskom sedle pri tejto chatke. Chatka mala
vytrhnuté mreže, vykopnuté dvere a celkove nepôsobila veľmi vábne, no v
prípade zlého počasia može poslúžiť ako úkryt.
Naše prvé raňajky, v pozadí stanový tabor č.1
Nádherná chatka na lúke kúsok od cesty. Škoda, že je už v dezolátnom stave.
Pohľad na Banské z hrebeňa. Vľavo údolie Olšavky a nad ním masív Múru.
Vyhliadka pod Menším vrchom s peknými stoličkami.
Pohľad z Červenice na Makovicu. Celý život som na ňu pozeral len z druhej strany
Nad Červenicou sme sa nakoniec aj utáborili.
Z
Červenice sme sa presunuli k opálovým baniam na Dubníku. Zo štôlne
Jozef vanul chlad ako z mrazničky. Kedže sme nenašli žiadne opály,
pobrali sme sa radšej späť na hrebeň:-) Po miernom blúdení sme našli
červenú značku a blížili sme sa k Šimonke.
Neďaleko Grimovho lazu sa posilňujeme lesným ovocím. V pozadí masív Šimonky.
Po namáhavom výstupe si robíme spoločnú fotku. Zapisujeme sa do vrcholovej knihy a po výdatnom obede pokračujeme ďalej.
Zostup
zo Šimonky je oveľa jednoduchší ako výstup na ňu a tak mam chuť spraviť
aj nejaké fotky. Vysielač Dubník je so svojimi 310m dominantou širokého
okolia.
Namáhavý výstup na Čiernu horu nám spríjemňujú takéto nadherné skalnaté utvary.
Na
Čiernej hore sme sa nakoniec aj posledný krát utáborili. Kúsok pod
vrcholom je z takzvanej Východnej vyhliadky nádherný výhľad na Oblík,
Šimonku a údolie Tople.
Raňajky na Východnej vyhliadke spojené s východom slnka. PARÁDA!
Šimonka
Východnú vyhliadku tvorí táto skala.
Zdolávame poslednú tisícovku Slanských vrchov - Tri chotáre.
Javornícka poľana v plnej kráse.
Cieľ našej cesty je už takmer na dosah. Pohľad na Ruskú Novú Ves zo Zbojníckeho zámku.
Zvládli sme to! Sme spať v civilizácii. V Ruskej Novej Vsi nás vítajú ovečky.
Dĺžka trasy 51 km.
Celá trasa a viac fotiek na
mape
Google tu...... GPX súbor na
stiahnutie tu.... (kliknite pravým
tlačítkom a dajte
uložiť cieľ odkazu)
Ďalšie
fotky aj tu.....
Šimonka na
turistickej mape tu.....
Odkazy -
Davidov wikipedia a
davidovskakreu.tk