26.8.2009 Ňetreba še šarpac 2009 alebo putovanie veselej partie turistov z Davidova po Slanských vrchoch. O tom, že chlapci majú aj zmysel pre humor svedčí ich pozvánka na toto podujatie v zemplínskom náreči.

Slanske huri pasuju gu Davidovu jak ric na šerbeľ. Bez nich bi bul Davidov calkom inakši valal a Davidovčaňe bi može buľi calkom inakši ľudze. Aľe Slanske huri to ňeje ľem toto co vidno z našoho valala. To ňe je ľem Mazoľin, Zapikan, Kľučarka, Ražov abo Mur. Slanske huri maju skoro šejdześat kilometre a cahaju śe od Prešova až gu maďarskim hraňicom. Chodzime hore-dolu po śvece, spoznavame inakše huri, aľe to co mame takoj za valalom pozname ľem malo.
Prechod Slanskima hurami s kricim nazvom "Ňetreba śe šarpac" je tura chtoru bi me sceľi zorganizovac zato, žebi me ich vecej spoznaľi. Z Davidova viraźime śtredu 19. augusta dakedi po obedze a zato bo ňezme ňijaki zmaržľinari, idzeme za každoho počasja. Zučastňic śe možu milovňici prirodi a turistiki ňeľem z Davidova. Zavolajce śickich pajtašoch a poce znami za krasami Slanskich verchoch.
Vibraľi bi me śe z DWD pres Kľučarku na Baňske. Zos Baňskoho do Herľanskoho śedla a vecka po hrebeňu Slanskich verchoch pres Makovicu, Menši verch, Opalove baňe na Dubňiku, Šimonku, Čarnu huru, Tri chotare, Zbojňicki hrad až do Ruskej Novej Vsi, dze bi me už śedľi na autobus a odvežľi śe až do Prešova. Mapi hutoria, že zos Herľanskoho śedla je to po červenej do Ruskej Novej Vsi das 36 kilometre, co je dzešec hodzin pocťivoho šľapaňa. Naša tura śe aľe vola "ňetreba śe šarpac" a mi śe toho budzeme trimac. Zobereme sebe stani, spacaki, daco podzub i dajaki gumidžus a zrobime sebe z naoko češkej turi pohodovi viľet. Tich dześec hodzin nakoňec nacahňeme na tri štiri dňi.
Chto bi scel vecej informacijoch o turoj Ňetreba śe šarpac 2009, naj napiše veducomu na znamu adresu .

Poznámka pre "nevychodniarov" : Na google prekladači s týmto textom pri preklade do slovenského jazyka určite nepochodíte. Ak máte problém niečomu porozumieť  pozrite sa tu....


Komentár a foto- Mišo Zubko Davidov.


Na všetky výlety "do lesa" vyrážame už tradične spred nášho domu na Kucikoch. Túry sa pôvodne malo zúčastniť viac ľudí, no nakoniec sme vyrazili len štyria. Zostava zľava: Barry (DVD), Kasi (DVD), Džumi (RK), FLK (DVD)

Malá priehrada, ktorá sa nachádza kúsok za dedinou, kedysi slúžila na meranie výšky hladiny a prietoku Olšavky. Ešte ako študent gymnázia som vypomáhal mame každodenne "zapisovať vodu". Slovenský hydrometeorologický ústav však na sklonku tisícročia rozhodol, že meranie už nie je potrebné. Jej pracovníci odmontovali a odniesli vodomerné zariedanie a Malá priehrada začala chátrať.

Roklina Komorského potoka, lepšie známa pod menom Zapikan. Málo známe, no o to krajšie miesto.

Roklina končí skalným previsom, takzvanou Zapikanovou chyžou a dvoma malými vodopádmi, ktoré však v lete takmer úplne vysychajú. Ešte donedávna viedli ponad roklinu do chyže lavičky, ktoré sa však z bezpečnostných dôvodov úplne odstránili.

Pohľad na Davidov a chrám Nanebovstúpenia Pána z lúk nad Davidovom, ktoré už patria do chotára obce Banské. V Davidove ich nazývame "Bančanske kraje".

Vchádzame do Banského. Po zaslúženom pive v miestnom pohostinstve a doplnení vodných zásob sa chystáme vyštverať do Herlianskeho sedla po málo udržiavanej, ale ešte vždy hojne využívanej ceste, ktorá spája dedinu s Košicami.

Prvú noc sme strávili v Herlianskom sedle pri tejto chatke. Chatka mala vytrhnuté mreže, vykopnuté dvere a celkove nepôsobila veľmi vábne, no v prípade zlého počasia može poslúžiť ako úkryt.

Naše prvé raňajky, v pozadí stanový tabor č.1

Nádherná chatka na lúke kúsok od cesty. Škoda, že je už v dezolátnom stave.

Pohľad na Banské z hrebeňa. Vľavo údolie Olšavky a nad ním masív Múru.

Vyhliadka pod Menším vrchom s peknými stoličkami.

Pohľad z Červenice na Makovicu. Celý život som na ňu pozeral len z druhej strany Nad Červenicou sme sa nakoniec aj utáborili.

Z Červenice sme sa presunuli k opálovým baniam na Dubníku. Zo štôlne Jozef vanul chlad ako z mrazničky. Kedže sme nenašli žiadne opály, pobrali sme sa radšej späť na hrebeň:-) Po miernom blúdení sme našli červenú značku a blížili sme sa k Šimonke.

Neďaleko Grimovho lazu sa posilňujeme lesným ovocím. V pozadí masív Šimonky.

Po namáhavom výstupe si robíme spoločnú fotku. Zapisujeme sa do vrcholovej knihy a po výdatnom obede pokračujeme ďalej.

Zostup zo Šimonky je oveľa jednoduchší ako výstup na ňu a tak mam chuť spraviť aj nejaké fotky. Vysielač Dubník je so svojimi 310m dominantou širokého okolia.

Namáhavý výstup na Čiernu horu nám spríjemňujú takéto nadherné skalnaté utvary.

Na Čiernej hore sme sa nakoniec aj posledný krát utáborili. Kúsok pod vrcholom je z takzvanej Východnej vyhliadky nádherný výhľad na Oblík, Šimonku a údolie Tople.

Raňajky na Východnej vyhliadke spojené s východom slnka. PARÁDA!

Šimonka

Východnú vyhliadku tvorí táto skala.

Zdolávame poslednú tisícovku Slanských vrchov - Tri chotáre.

Javornícka poľana v plnej kráse.

Cieľ našej cesty je už takmer na dosah. Pohľad na Ruskú Novú Ves zo Zbojníckeho zámku.

Zvládli sme to! Sme spať v civilizácii. V Ruskej Novej Vsi nás vítajú ovečky.

Dĺžka trasy 51 km.       

 Celá trasa a viac fotiek  na mape Google tu......     GPX súbor na stiahnutie tu.... (kliknite pravým tlačítkom a dajte uložiť cieľ odkazu)
Ďalšie fotky aj tu.....

Šimonka  na turistickej mape tu.....





Odkazy  - Davidov  wikipedia   a    davidovskakreu.tk