18.9.2014 Zámutov obec ležiaca tesne pod východnými svahmi Slanských vrchov je turistickej verejnosti známa najmä skalnými útvarmi PR Zámutovské skaly. No ako sme sa mohli dnes presvedčiť obec  a okolie oplýva neskutočne bohatou, a v niektorých prípadoch aj zabudnutou históriou. Mnoho zaujímavosti nájdete na stránkach obce Zámutov na tomto odkaze....

Pôvodne sme chceli navštíviť iba lesné studničky, ktoré obnovili chlapci z agilného KST Perun Zámutov, ale cestou k ním sme mali možnosť obzrieť si aj mnoho zaujímavých historických a prírodných artefaktov v okolí.


                         Dĺžka celej trasy cca 30 km.

AB.




Pohľad z vyšného konca obce na ranným slnkom nádherne osvetlený telekomunikačný stožiar Dubník. Je to oficiálne najvyššia stavba na Slovensku s výškou 318 m.

1 Studnička - Havrani dolok. Autor: Pavol Košč.

Smerovník Laš na magistrále cez Slanské vrchy.

Kríž pri ceste medzi dvoma stromami.
Traduje sa, že tu sa modlili baníci zo Zámutova a Rudlova, keď išli do práce do opálových baní na Dubníku.

Smerovník k ďalšej studničke.

2  Studnička - Pri kríži.   Autor "hríbika"  Paľo Košč, môj dnešný, úžasne ochotný sprievodca.


Okolie Zámutova je zaujímavé aj geologickým vývojom, výsledkom ktorého sú náleziská hnedého uhlia, železnej rudy a polodrahokamu opálu, ktorý sa ťažil v časti Remety.
Asi po 1,5 km severne od smerovníka na Laši sme sa dostali k prvej historickej zaujímavosti. Bane nad Zámutovom. Stále ostávajú v "tieni" svetoznámych Dubníckych opálových baní. Dá sa o nich získať iba málo informácií.


Vstup do jednej zo štôlni.

Celý svah, je doslova prevŕtaný štôlňami ako ementál.



A je tu aj jedna štôlňa s komínom.
Z veľkej lúky, ktorú miestni nazývajú Lazy je pohľad na telekomunikačný bod Makovicu.
Vraj sa tu našli pozostatky stredovekého sídliska.

Hneď pod lúkou je miesto na posedenie, ktoré tiež postavili "Peruni" zo Zámutova.

3 Studnička pri odpočívadle - Žimna studňa.   Autor: Spoločná. Autor striešky Peter Virostko


Presúvame s k ďalšej historickej atrakcii. Zámutovská kolejka - Bola postavená v rokoch 1906-07 a slúžila na zvážanie dreva. Vychádzala z Čemerného ponad Zámutov, vystúpila Brestovou dolinou a skončila v jej závere v lokalite Ráztoky pod masívom Šimonky. Mala dĺžku 18.2 km.
Mnoho podrobnosti o tejto železničke nájdete na http://www.rail.sk

Lesy SR v roku 2012 sprístupnili verejnosti nový náučný chodník s názvom Zámutovská kolejka, ktorý je tematický zameraný na prírodu, ako aj históriu lesníctva v okolitých Slanských vrchov. Výstavbu náučného chodníka zrealizoval štátny podnik Lesy SR v spolupráci s KST Perun, obcou Zámutov a miestnymi dobrovoľníkmi.
Viac informácií tu....

Teleso cesty kade niekedy viedla lesná železnička.

Pálenie dreveného uhlia a potaše. Jedna z mnohých zastávok na náučnom chodníku.

Výroba dreveného uhlia je založená na princípe zahrievania dreva bez prístupu vzduchu na teplotu až 400 stupňov.
Na obrázku vpravo je milier v ktorom sa vyrábalo drevené uhlie niekedy. V strede je tzv. "retortná pec", aká sa používa na výrobu dreveného uhlia aj v súčasnosti.
Potaš - Uhličitan draselný K2CO3, starším názvom potaš, je biela silne hygroskopická soľ kyseliny uhličitej. Používa sa prevažne pri výrobe skla, v textilnom a papierenskom priemysle, pri výrobe mazľavých mydiel atd..... Tradičná  technológia výroby spočívala v luhovaní dreveného popola vodou a odparením prefiltrovaného luhu na tzv. surovú potaš. Zdroj http://cs.wikipedia.org

A práve na výrobu potaše bolo potrebné veľké množstvo vody......

.... nad Zámutovom to vyriešili naozaj originálne. Vykopali v zložitom teréne dlhý kanál vedený po vrstevnici v ktorom tiekla voda zo Zámutovského potoka ležiacom severne cca 2 km do výrobne potaše. Po dlhých rokoch je samozrejme kanál už nefunkčný a na mnohých miestach zasýpaný. Určitá časť kanála vedie paralelne s kolejkou.

4 Studnička - Pri potašňi.  Autor: Marek Tiňo a spol.

5 Studnička - Pod Ošvarsku.  Autor: Pavol Košč.
Táto studnička leží na pravej (spodnej) vetve náučného chodníka v údolí Zámutovského potoka.

Ďalšia zastávka náučného chodníka.

V tomto novom exkluzívnom penzione Kondor, sa zastavujeme na  dobré pirohy.

Pokračujeme po modrej, ktorá vedie popod PR Zámutovské skaly.

6 Studnička - Krejda.  Autor: Marek Tiňo a spol.

Do kopca stále po modrej.

Tristoročný chránený dub.

7 Studnička - Kačurov laz.  Autor: Pavol Košč., Jozef Balog.
Najvyššie položená studnička dnes nami navštívená. Leži tesne pod PR Zámutovské skaly JV smerom.

Zámutovská jelšina - ďalšia prírodná rarita, ktorú sme dnes navštívili.

V roku 1981 bola vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu aj Zámutovská jelšina, ktorá sa nachádza v severovýchodnej časti Slanských vrchov severozápadne od obce v doline potoka medzi Čarnou skalou a hrebeňom Zámutovských skál. Neveľká terénna zníženina (0,66 ha) zarástla jelšou lepkavou. Vyvinulo sa tu postupne typické slatinné jelšové spoločenstvo s ostricou predĺženou a ostricou.
zdroj   http://zamutov.sk

Z hnijúceho bahna z ktorého cítiť sírouhlík vyrastajú nádherné trsy paprade.


Asi 10 metrov dlhý peň obrastený hrubým machom je po celej dĺžke doslova obsýpaný podpňovkami.

Svah nad Zámutovskou jelšinou.

8 Studnička - Štovková mláka.  Autor: Stano Dostal.

9 Studnička - Čertova miska. Ďalšia studnička vo fáze prípravy

Nedá nám ísť okolo a nepozrieť si významnú raritu na Zámutovom - Diablovu misku.

Rudlovčania nazývajú túto misku Zbojnícka, lebo vraj tu prebývajúci zbojníci striehli na vozy naložené opálmi z Dubnických baní, a túto misku používali ako ohnisko. Zamutovčania to nazývajú Diablova miska (svedčí vraj o tom  otlačok troch pazúrov čerta na skale), podľa nich si v nej čerti varili polievku z lístia a žiab, keď stavali most ponad Zamutovský potok. Most nedostavali, pretože v Zamutove sa ozval prvý kohút.

Poľovnícky posed na neďalekej lúke.

10 Studnička - Jarná. Čaká na obnovu.

 Hlavná brána lesného náučného chodníka Zámutovská kolejka.
Mapa Lesného náučného chodníka Kolejka.

11 Studnička - Pri terkaču.  Autor: Milan Ďorďovič.

Vodný trkač. Posledná zaujímavosť, ktorú sme dnes v okolí Zámutova pozreli. Zvyšky stavby po tejto rarite. Slúžil na dopravu vody do kaštieľa nemeckého poľovníka pochádzajúceho z Halle Emila von Scheiblerana na kopci Bartáková.
Škoda, že niektorí si to mýlia s odpadovým kontajnerom. Stálo by za to zachrániť tento cenný kus histórie.

Lesy v chotári boli chýrne bohatstvom lovnej zveri. Táto skutočnosť zrejme inšpirovala náruživého nemeckého poľovníka pochádzajúceho z Halle Emila von Scheiblera, ktorý v roku 1911 odkúpil od grófa Condenhového tamojšie panstvo. Asi 1 km západne od obce na Blatinách sa dvíha kopec Bartáková. Tu v nadmorskej výške 412 m si vybral miesto pre svoj kaštieľ. Na vtedajšie pomery to bola veľmi moderná, vkusná a prepychová budova s ústredným kúrením, vodovodom a elektrickým osvetlením.
zdroj  http://zamutov.sk/historia_29.html

Vodní trkač je jednoduché vodní čerpadlo, poháněné vodou. Vodní trkač byl v 18. století zkonstruován francouzským vynálezcem Josephem Montgolfierem.
Využívá kinetickou energii proudící vody. Proud vody je pravidelně uzavírán trkacím ventilem. Vzniklé rázy slouží k čerpání vody přes výtlačný ventil do výšky několikanásobně vyšší, než je rozdíl hladin vody, která trkač pohání.
zdroj   http://cs.wikipedia.org


Historická fotka dnes už neexistujúceho kaštieľa na Blatinách.





Na záver:  Dá sa smelo povedať, že Zámutov je aj so svojím okolím turisticky najatraktívnejším miestom pod Slanskými vrchmi. Dôvodom sú nielen krásna príroda, zaujímavá história, ale aj ponuka služieb pre návštevníkov. Ranč Zaľubova, Bilikova chata, penzión Opál, penzión Kondor, lyžiarsky vlek, cyklotrasy v okolí a hlavne mnoho ochotných ľudí (napr. Peruni z KST Zámutov) niečo urobiť v prospech svojho okolia - tým sa nemôže pochváliť žiadna lokalita v podhorí Slanských vrchov.

Poznámka: "Peruni" sa zaslúžili aj o vydanie knihy Opálová princezna, v ktorej sa pútavou formou popisujú historické udalosti týkajúce sa ťažby opálu na Dubníku, doteraz takouto formou nikde nezverejnené.
Prečítajte si aspoň úryvok z tejto knihy uverejnený na ich stránke  

http://zamutov.sk/klub-slovensky-turistov-perun-blog_180.html