18.9.2011. Regionálne osvetové stredisko v Trebišove usporiadalo ďalšie podujatie zo série "Po stopách Imricha Frivaldského". ( Významný uhorský botanik, zoológ – entomológ, prírodovedec a lekár Imrich Frivaldský sa narodil v Bačkove okr. Trebišov, viac o podrobnosti o jeho osobe nájdeš tu na tomto odkaze.... )

Dnes sme navštívili svetový historický unikát  Dubnícke opálové bane, kde sa až do konca 19. storočia ťažil najkrajší opál na svete.
 Viac o Opálových baniach na týchto odkazoch :
http://www.opalovebane.sk/index.php?page=19&jazyk=1
http://sk.wikipedia.org/wiki/Dubnícke_opálové_bane 
http://www.opalovebane.eu/
http://www.opalyslovenska.eu/



Z autobusu vystupujeme povyše šachty Viliam.

Hneď na začiatok nás víta nie príliš vábna informačná tabuľa.

Nádvorie šachty Viliam.


Vchod do šachty Viliam, ktorá jediná bola sprístupnená pre verejnosť. Žiaľbohu sa môžme pokochať iba veľmi studeným vzduchom vystupujúcim z tejto šachty.
Totiž prehliadky sú tu na príkaz obvodného banského úradu v Košiciach už viac rokov pozastavené.

Tak si aspoň urobíme spoločnú fotografiu pred šachtou. . Ďalej pokračujeme povrchovým náučným chodníkom, ktorým nás bude sprevádzať pán Jančok ten bradatý pán v okuliaroch. Dostali sme od neho fundované informácie o histórii ťažby opálu v tejto lokalite.

Uzatvorený vstup do ďalšej šachty Jozef, najznámejšej a v svojej dobe najvýznamnejšej štôlni celého banského poľa Libanka.

Celý kopec nad nami je doslova prevŕtaný štôlňami, ako ementál, ťažko je nám sa v tých názvoch už orientovať.

Ďalší priebeh náučnej trasy sme prešli približne takto (skopírované zo stránky "opalovebane.sk")
 Od štôlne pokračuje chodník cez asfaltovú cestu spájajúcu obce Červenica a Zlatá Baňa ku šachte Fedö, ktorej ústie bolo rekonštruované v roku 2003. Súčasťou šachty bola aj budova ťažnej veže, strojovne a kotolne ťažnej veže, ktorej časť základov bola odkrytá pri rekonštrukcii ústia šachty.
Približne 20 m juhozápadne od šachty sa nachádza v súčasnosti zabetónované ústie štôlne Richard s malým vletovým otvorom pre zimujúce netopiere. Sto m južne od ústia štôlne Richard, na ľavej strane starej banskej cesty bola umiestnená šachta Jozef hlboká 117 m, ktorá bola v roku 1908 na príkaz štátnej banskej správy zlikvidovaná zasypaním. Vľavo nad ústím štôlne Richard sa nachádza ústie štôlne Prieskumný Richard - Horný obzor, ktorý bol z hlavným systémom opálových baní spojený cez dobývky štôlne Emília.Od štôlne Prieskumný Richard je projektovaná trasa náučného chodníka vedená okolo ústí štôlní Stredný Jozef, Dolná Bučina, Horný Jozef, Horná Bučina, Dolný a Horný Ján ku štôlňam Vrchný a Horný Karol. Všetky tieto banské diela vrátane povrchových prejavov prieskumných a ťažobných prác (pingy, ryhy, dobývky) súvisia s opálonosnou štruktúrou Bučín (tzv. Dolné ložisko). Od štôlne Horný Karol, v ktorom je ručne kresaný komín spájajúci štôlňu s obzorom štôlne Vrchný Karol, ktorá je približne o 15 m nižšie pokračuje navrhovaná trasa náučného chodníka po lesnej ceste okolo krmelca ku Malej dobývke.

Informačná tabuľa o grante na záchranu zimoviska netopierov.

A nasleduje nekonečné množstvo ďalších vchodov do štôlni a povrchových "dobývok", ktorých názvy si už nestačim zapamätať.



Všimnite si nádherne sfarbené horniny.










Veľká povrchová dobývka je najväčším povrchovým banským dielom v celom regióne opálových baní. Celá bola vysekaná ručne, jej dĺžka je takmer 500 m, maximálna šírka 35 m a maximálna hĺbka 30 m.




Chvíľka na oddych.


Veľmi staré pôvodné historické schodíky.


Nádherná nová asfaltová cesta z Červenice do Zlatej Bane.

Tu sa naše dnešné putovanie po historických miestach konči.
Bolo príjemne prechádzať sa po miestach, kde sa celé stáročia ťažil najkrajší opál na svete. Celkový stav lokality je ale poznačený niekoľkoročným sporom dvoch súperiacich spoločnosti. Na náučnom chodníku nie sú žiadne informačné tabule, ako to býva zvykom pri iných náučných chodníkoch. Je nám z toho smutno. Prečo, prečo to musí byť na Slovensku takto? Určite ste už počuli frázu ako odpoveď na podobné otázky a nielen z tejto lokality:
 "Keby to bolo niekde v zahraničí napr. v Čechách vyzeralo by to určite lepšie".


Ešte krátka zastávka pri druhej svetovej rarite Slanských vrchov. Herliansky gejzír. Hádam o tento nikto nevedie žiadny spor.

Záver: Za celé stáročia rabovania Opálových baní cudzincami zostali po nich v červenickom rímsko katolíckom kostole tri "pamiatky". Cengáč s baníckymi emblémami, korpus Ježiša Krista vyhotovený neznámym talianskym majstrom na objednávku Goldschmidtovcov, a malý zvon vo veži kostola.



Dubnícke opálové bane na turistickej mape tu....

Miesta, ktoré sme dnes navštivili na Google mape tu....