História

 
V Slanskom pohorí zastal čas
Dostala sa mi do rúk kniha Slanské pohorie (ďakujem Martinovi). Túto knihu vydalo Šport vydavateľstvo Slovenského výboru  ČSTV v roku 1964. Vedúcim autorského kolektívu bol Dr.Jozef Ďurček. Je to pekná turistická príručka, ktorá obsahuje okrem rozpisu turistických trás, mnoho zujímavostí  historických, prírodopisných a národopisných aj z podhoria. Je to knižôčka doslova nadčasová, hoci trochu poznačená vtedajšou ideológiou. Ak si prečítate state o turistických a rekreačných zariadeniach(Borda,Herľany,Okrúhly vrch,Izra atď) a porovnate s terajším stavom, nebude sa vám zdať úvodná veta ani trochu nadnesená. Po vyše štyridsiatich rokoch odvtedy sa to v turistickom vybavení mnoho nezmenilo, a ak niečo tak len k horšiemu.

Miestopisný zoznam /výber z uvedenej knihy vydanej v roku 1964/


Abranovce. Dedina 9 km na JV od Prešova. Stredoveká osada, spomínaná už r. 1235, r. 1427 uvádzaná názvom Abraad. Poddaní sa často stavali na odpor feudálom a ponosovali sa na nich u Šarišskej stolice. R.1744 mala obec spoločného richtára s Podhoranmi. Mnoho obyvateľov sa vysťahovalo za prácou do cudziny. Poľnohosp. Hlinená ľud. architektúra so slamenými strechami.Poštový úrad Kokošovce.

Bačkov, dedina 4 km na sz od Sečoviec. Ako poddanská obec známa už pred tatárskym vpádom; pôv, názov Bochkow. R. 1317 bola pri obci bitka medzi vzbúrenými s.Zemplína a Karolom Róbertom. R. 1828 zemepáni vyvlastnili poddaným 32 % pôdy. R1831 zúrila cholera, R. 1944 bola obec Nemcami vypálená. Poľnohosp. a znamenití robotníci pri stavbe ciest; v min. aj drevorubačstvo a furmanka. Kaštiel: z r. 1750 postavený na starších základoch,zničenýr.1944.Kostol:pravosl.,zR.okolo1700,zničený r. 1944.Hrad Bačkov (Braničevský hrad, Parustan): z 11. stor., zničený r.1688, dnes iba zvyšky priekop a skál, zarastené kríkmi, 6 kmsz. od obce na kote 607 m. Pristup po Z 13: zo zvážnice v sedle medzi kótou 807 m (vlavo)a kotou 607 m (vpravo) odbočitokolo polovníckej chatky doprava na kopec - 20 min.Donedávna dodržiavaný zvyk pálenia sobotky.Pošta je v mieste.

Bačkovský potok vyviera v oblasti Mošnika, tečie popod Strednú horu (763 m) a Bačkovský hrad, preteká Bačkovom a v dalšom toku saspája s Trnavou. V miestach z. od Bačkova miesta vhodné na táborenie.

Banské (340 m), dedina 13km na JZ od Vranova. Osada sa od 13. stor, uvádza názvom Baniaczka. R. 1831poddaní povstali proti feudálnemu útlaku. Poľnohosp., najmä dobytkárstvo (ešte bez JRD); predtýmaj drevorubačstvo a furmanka; kameňolom. Banská šachta 1 km od obce jz. V závere hradskej vystupujú andezitové aglomeráty ktoré tvoria podložie banskej kotliny. V aglomerátoch miestami uzavreniny opálov.V min. stor. sa dolovala ze lezná ruda (limonit aside.rit), ktorú vozili do Sninských Hámrov, a uhlie lignit. Kostol: z 18. stor., v interiért kamenná krstiteľnica Z 1. 1688. V minulosti zvyk páleniasobotky. Táborenie: v Jurčovej dol..Poštový úrad Vechec, tel. 2.

Bogota (855 m), zalesnený najvyšší vrch v skupine Drahovských vrchov. Výstup od chaty Okrúhly vrch* alebo zo sedla 744 m na Č 6 (doprava - Z, stúpaním).

Borda kúpele (410 m), 1 kmsv. od osady Borda, ktorá je administratívne pričlenenáku Košickému Klečenovu*.Osada spomínaná v listináchod 15. stor. Kúpele (26 vaní) miestnehovýznamu, otvorené v sezóne1. V.-1. X. Voda prírodná liečivá, indikácie reuma, ischias.Turist. chata (III. C. sk., I.obt. pásmo, 160 lôžok v izbách, ú. k., vodovod).

Brezina, dedina 15 km na JZ od Trebišova.V 12. stor. bola královským
hradným panstvom, r. 1270 sa spomína ako Nyri. R. 1449mal majetok v zálohu J. Jiskra, V 18. stor. mala osada772 obyv., potom nastal pokles v súvislosti s útekom poddaných spod zemepanskej závislosti.Poľnohosp., predtým aj drevorubačstvo, furmanka, domacka výroba metiel a koSíkov.Koostol pravosl.: barokovo-klasi-
cisticky 2 I. 1785.Kostol reform.: z r. 1801. Lekárska stanica tel. 5. Poštový úrad Kuzmice.

Bystré (180 m, 2 tis. obyv.),obec 15 km na SZ od Vranova. Rieka Bistra a podľa nej aj osada sa spomína už r. 1282 v súvislosti s Oblikom. Poddaní sa zúčastnili východoslovenského sedliackeho povstania. V chotári obce r.1831 popravovali povstalcov. V minulosti poľnohosp. a drevárstvo, v obci bolo 5 mlynov a 2 píly.Moderná cementáren v prevádzke od roku 1955.

Byšta 16 km JZ od Trebišova v Tokajských vrchoch. Osada sa spomína v listine
kráľa Štefana r. 1270 pod názvom Biszte.Kúpele miestneho významu,dva min. pr. slano-zásadité,studené, 6 vani. Indikácie: žalúdočné a črevné choroby. Informácie: JĽSD Sečovce, Kúria: z 19. stor.Kostol: pravosl. z konca 19. stor.stavaný na spôsob východoslovenských pravosl. kostolov.Ubytovanie: kúpelná budova(III. C. sk., pece, 65 lôžok v25 izbách.Poštový úrad Kazimir tel. 5.CSD 44, 44a Michalany 6 km. CSAD 10804.Okolie: Izra* - polnou cestou 2 km na S do obce Brezina*,

Cabov, dedina 8 km na JZ od Vranova.Stredoveká osada, spomínaná od r. 1320 pod názvom Csabolth.Robotnícka obec, popritompoľnohosp. a drevorubačstvo. Kostol: barokovo-klasicistický, z r. 1770-72. Pri ňom drevená zvonica. Poštový úrad Sečovská Polianka, tel. 6. CSAD 10301, 10809, 10819. Okolie: Banské*.Čeršlina hora (846 m), nevýrazný, zalesnený vrch v strednej časti hl. hrebeňa. C 14, Z 19.

Červená mlaka (830 m). zalesnené, málo výrazné sedlov hlavnom hrebeni, v polovici vzdialenosti medzi Simonkou* a Čiernou horou*.Prechod z dol. Delne* do Údolia obrov*. Č 22, M 24, Č 29, M 32.

Červenica (466 m), dedina 17km na JV od Prešova. Spomína sa v pol. 13. stor. v súvislosti s hraničnými zásekmi v Slanskom pohorí.Poľnohosp.,drevorubačstvo, pálenie dreveného uhlia pre potreby JRD tkanie umeleckých tkanín pre ÚĽUV (asi10 tkáčok pracuje celoročne).Kostol: got., zo 14. stor. V interiéri dve barokové sochy.Poštový úrad KecerovskéPekľany. ČSAD 10566.

Bane na opál - pozri heslo Dubník.Okolie: Ordanky* - z dolného konca obce proti prúdu potoka Jedlovec k horárni a lesnou cestou smerom k hl. hrebeňu (Č 17).

Červený vrch - horáreň v dol. Židovského potoka v Toajských vrchoch, sv. od obce Skároš*.

Čierna hora (1073 m), druhý najvyšší vrch Slanského pohoria,pôv. lesný porast; široký výhľad z triang. Veže Ž 25, C 29.

Davidov, dedina 8 km na JZod Vranova.V 15. stor. sa spomína ako Dawith. Do obce presídlili zvyšky osadníkov zaniknutej obce Sv. Jur, ktorá sa spomína ešte v 15. stor. R. 1831 sa poddaní zúčastnili edliackeho povstania.Vmin.drevorubačstvo a pálenie drev. uhlia. Poľnohosp.,kameňolom, zdobenie veľkonočných kraslíc.
Kostol: z 18. stor. Drevená zvonica z 20. stor.Poštový úrad Sačurov tel. 20.
CSAD 10342, 10346, 10351.Sloje hnedého uhlia bez hospodárskeho významu. Min.0pr. slaný.

Delňa, horský potok (16 km).Vyviera pod Simonkou, preteká cez Zlatá Baňu, pri Sigorde priberá M. Delňu, Stavicu a Racov jarok.Tačie z.smerom a j. od Prešova savlieva do Torysy. Dolina Delne je najnavštevovanejšou častou pohoria; v okolí Sigordu* a Hradovej* vyrastá rekreačná oblasť. Na dolnomtoku potoka j. od Prešova je vybudované priehradné kúpalisko (pozri staf o vodnejturistike) a pri ústí do Torysy lodenica Sväzarmu.V dol. Delne boli nájdené kosti mamuta a nálezy svedčiace o dávnom osídlení.Údolie bolo obývané už v neolite, o čom svedčia nálezy v Záborskom a Dulovej Vsi,radené k bukovohorskej kultúre. Osada rolníkov z ml. doby kamennej bola zistená pri sútoku Delne a Torysy; súbor úplných nádob v chotári obce Solivar (Sváby),ďalšie nálezy v Kokošovciach. Dol. Delne je pre turistiku sprístupnená pionierskou železnicou Solivar -- Sigord.ČSAD 10562.
Z 21, C 22, Z 23, M 24, 225,M 27.

Dolina Bačkovského potoka - pozri heslo Bačkovský potok.

Dolina Hermanovského potoka sa tiahne od Hermanoviec iz smerom v dlžke 5 km k Šimonke*; Hermanovský potok (dávnejšie sa vyskytoval aj názov potoka Bistra) sa v Bystrom vlieva do Tople. Dolinou vedie lesná vozovka zjazdná motorovými vozidlami. V závere dol. je novostavba lesníckej chatky Huty.Okolie: Hermanovské skaly*Oblík*, Údolie obrov*

Dolina Chlmeckého potoka. Vytvára ju potok Chlmec v úseku od prameňov pod Okrúhlym vrchom* po Zemplínsku Teplicu*; dalej tečie potok Zemplínskou nížinou s minimálnym spádom,

Dolina Košarného potoka sa tiahne jz. od Juskovej Vole*. Zalesnená. Mimoriadne hojný výskyt motýlov.

Dolina Lomnice smeruje od Juskovej Vole* sz. smerom k hl. hrebeňu. V potoku raky. Táborenie, lyžovanie.
Dolina Zámutovského potoka tiahne sz. smerom od Zámutova k Simonke* medzi hl. hrebeňom Slanského pohoria a jeho bočným výbež kom Praporec* - Stredná hora*. Prudké zalesnené svahy. Možnosť táborenia povyše Zámutova*.

Drahov, obec 5 km na sz od Sečoviec, V. od Drahovského sedla (priesmyku). V 13. stor. sa uvádza ako Dorgnew. R. 1831 sa poddaní zúčastnili sedliackeho povstania. O prechod cez Drahovské S. viedli sovietske vojská niekoľko týždňov trvajúce prudké boje v zime r. 1944/5, za ktorých bola obec zničená.Poľnohosp., drevorubačstvo, V min. pálenie drev. uhlia. V min. bola v obci cenná knižnica s 27 tis. exemplármi.Poštový úrad Sečovce.St. cesta 50.
Okolie: dol. Bačkovského po Drahovské sedlo toka*, Lazy", Okrúhly vrch®,Ružový sad*, Sečovce*
pozn. Dargov bol v tom čase z nepochopiteľných dôvodov premenovaný na Drahov.

Drahovské sedlo (priesmyk,475 m), oddeluje s. časť velkých sopečných hmôt Slanského pohoria (Solivarské vrchy, Makovica, Mošník) od j. časti - Drahovských vrchov. Prechádza ním štátna hradská č. 50. Táto sa stala
strategickým bodom pri postupe SA. Napriek mohutným obranným pozíciám museli Nemci po 7-týždňových krvavých bojoch ustúpiť a 17. 1. 1945 opustit Drahovský priesmyk, čím sa otvorila cesta Sovietskej armáde do Košíc. Na pamät bojov a obetí bol v priesmyku odhalený roku 1955 mohutný Pamätník vitazstva, dielo akademického sochára Löfflera a architekta Jánskeho. Obklopuje ho sad 22 000 ruží (Ružový sad)na pamät takého počtu padlých. Je tu aj pamätná izba bojov. Ružový sad tvorí pamätný, chránený objekt v rozlohe 7 ha na bývalom minovom poli.

Dubník (695 m). osada obce Cervenica* 16 km na JV od Prešova. Nálezisko opálov. Podla niektorých domnienok boli opály na Dubníku dolované už v rímských dobách. Historiografia, súdiac podľa zasypaných štôlní, množstva hlušiny, veku porastu na úbočiach atď. pripúšfa možnosť dolovania od 11. stor., ale prvý písomný záznam je iba z r. 1497 o tažbe cinóbru. Históriu dolovania opálov možno sledovať od dôb Márie Terézie (18. stor.). Dubnícky opál bol vzácny pre svoju mimoriadne krásnu a citlivú hru farieb. Dolovalo sa v štôlňach vrchov M. Simonka, Colo, Tancoška a hlavne Libanka. Od pol. 19. stor. bola v Dubníku aj brusiareň opálov. Baníci pri prijatí do práce museli skladat prísahu, v ktorej sľubovali vernost, poslušnostzákaz opustenia práce, podriadenost. V januári r. 1900 štrajkovalo v bani vyše 100 robotníkov, ktorí odmietli zložit prísahu a žiadali zvýšenie miezd. Prevádzka bola v baniach zastavená r. 1922 a štôlne zatopené. Dnes sú bane chráneným náleziskom. Sú najväčším zimoviskom rôznych druhov netopierov na v. Slovensku a jedinou známou lokalitou uchane čiernej na Slovensku.  Drevorubačstvo, poľnohosp. Od osady 1 km na S na kopci Barov (877 m) stoji 300 m vysoká veža televízneho vysielača Východné Slovensko. Ubytovanie: chata Pozemných stavieb Prešov na svahu pod vysielačom. Táborenie možné na lazoch na S od osady.ČSAD 10566. Č 17, Č 20 – obidve z osady po ceste k vysielaču, kadiaľ prechádza značk. hrebeňovka.Okolie: Šimonka*, Ordanky*,Tancoška*.

Dulova Ves, dedina 7 km na JV od Prešova v dol. Delne*. Terasy potoka Delňa* boli obývané už v praveku, o čom svedčia bohaté archeologické nálezy. Osada ,,Gywluez villa“ sa spomína od r. 1419.Poľnohosp., ovocinárstvo,práce v lese. V min. tu boli stupy na lanový a konopný olej. Kostol: z prvej pol. 19. stor. Drevená zvonica z 20. stor. Poštový úrad Solivar. Pionierska žel. Solivar - Sigord.

Ďurkov, dedina 17 km na V od Košíc. Osadu spomína dokument vydaný r. 1312. Odporcovia Karola Róberta zabili jeho posla Ladislava Kompolthyho. ktorý šiel hladať noclah pre krála, ten ich preto napriek udatnej obrane vyhubil. R1447 malo v osade ruskovské panstvo 51 port. R. 1672 za stavovského povstania padlo v okolí obce vyše 1000 kurucov v boji s cisárskymi.Poľnohosp., kameňolom; v min. drevorubačstvo. Kúria: neskorobaroková, z 18. stor., prestavaná a prefasádovaná v pol. 19. stor. V zadnom trakte je drevená secesná ve randa. Kostol: reform., z r. 1912. Pri jeho stavbe sa použili stavebnéprvky predchádzajúceho objektu zo 16. stor. Bohoslužobné nádoby zo 16. a 17. stor. Poštový úrad Bidovce.

Egrešové lúky (Malá a Velká) v Tokajských vrchoch,Jz. pod Dlhým vrchom (552 m), pri výstupovej ceste od jazera Izra* na Skalu* (resp.do Kalše"). Po senokose možnost táborenia.
 
Fricka, poľovnícka chatka SL pod Krivým Javorom", v závere dol. Sťavice*

Hanušovce nad Topľou (207m, 2100 obyv.), spádová obec25 km na V od Prešova, v dol. Tople na hranici Slanpohoria a Ondavskej vrchoviny. Stredoveká osada, ktorá už r.1332 získala niektoré mestské práva (,oppidum'), trhové právo. neskôr práva trhu na dobytok, oslobodenie od poplatkov Kapušianskemu hradu. R. 1427 bolo v obci 136 poddanských port. V 15. stor.pôsobili na okolí bratríci. R.1630 bola v obci škola. Občania od r. 1943 podporovali činnost partizánskej skupiny Capajev, ktorá vykonávala na okolí svoju deštrukčnú činnost, zameranú naoslabenie fašistickej vojnovej mašinérie. Dňa 12.-13.júla 1944 partizáni prepadli vojenské stráže na žel. moste pri Hanušovciach. Dňa 30.8. 1944 prepadli nemeckú posádku v obci, od ktorej ukoristili zbrane; toho istého dňa vyhodili do vzduchu žel.viadukt v Hanušovciach.Poľnohosp., ovocinárstvo, SM,veľkoobchodný sklad potravín, poľnohosp. odborné učilište.Kaštieľ poschodový bloková stavba z r. 1564.Kaštiel: v pôdoryse podoryse tvaru písm.Z druhej pol. 17. stor., štyri nárožné veže, typické pre svetske ren. stavby. Na fasádach a v interiéri bohaté barokové štukové ornamenty.Kostol: kat. z r. 1280, r. got., s retardovanými prvkami románskeho slohu, ktoré sa prejavujú v ornamentoch kordonových ríms na veži. Zachované arch. detaily (klenby, svorníky, rímsy, reliéfy). V 18. stor. zbarokizovaný. Z pôv, zariadenia neskorogot. kamenná krstiteľnicaz 15. stor.Kostol: evanj. klasicistický z r.1783, empírovo upravený r. 1820.Bohoslužobné nádoby z 18. a 19.stor.Okrem týchto dvoch je v listinách spomínaný r. 1438 a 1488 nemocničný kostol a kamenná kaplnka, ktoré sa nezachovali.Dom č. 208: barokovo-klasicistic ký s arkádou v dvore.Kaštieľný park.Táborenie pri Topli.Sírny min. pr.Poštový úrad v mieste.
ČSD 44c (1 km).Št. cesta 18. Okolie: Hermanovské skaly*,Kuria hora", Oblík*. Východisko do Ondavskej vrchoviny (zv. č. 56) a Cerchovského pohoria (zv. č. 55).Hanušovské sedlo (850 m) -v hl. hrebeni medzi KrivýmJavorom* a Suchým vrchom.

Hanušovské sedlo (850 m) -v hl. hrebeni medzi Krivým Javorom* a Suchým vrchom. Hanušovské sedlo. Prechod z dol. Delne* k Zlatej studni.*M 27, C 29.

Havaj, polovn. chatka na sz.podhorí, 2 km od Podhradíka* Aj pomenovanie vrchu (793 m, novšie Hájová hora).ktorý sa ako bočný hrebeň pripája zo Z na Krivý Javor*a hl. hrebeň pohoria.

Havrania skala - pozri heslo Hermanovské skaly.

Herfany (365 m), dedina 17 km na SV od Košíc, na z.úpätí pohoria, v okolí listnaté a ihličnaté lesy. V obci sú kúpele. Osada sa spomína od 14. stor.Kúpele slúžia ako rekreačné stredisko ROH. Liečia choroby nervové, srdcové, a cievne, tiež stav po obrnách.Lieči sa kúpaním vo vaniach(voda ohrievaná, z min. pr.Gejzír) i pitím.Kúpeľná budova klasicistická, upravená zač. 20. stor.Gejzír, artézska studňa, ktorá z hlbky 405 m eruptuje v intervaloch 32-34 hod. Do výšky 30 m mocný prúd (600hl.) min. vody (slaná zemitá zásaditá, studená). Jedinečná
podívaná,Ďalšie štyri min. pr. Kysuca Sloboda, V záhrade, Pred reštauráciou, s vodou slanou zemitou uhličitou, studenou Ubytovanie: v kúpelnej budove Gejzír (len pre rekreantov ROH); v stanovej základni (60 lôžok v 4-lôžk.stanoch).Poštový úrad v mieste.ČSAD 10048, 10049, 10346.M 11, Ž 15, Z 16.Okolie: Ceršlina hora*, Lazy* Makovica*, M. Brdo*,Mošnik*, Rankovské skaly.

Herlianske sedlo (684 m), sedlo asi v pol. dlžky Slanského pohoria; oddeluje skupinu Makovice* od južnejšieho Mošníka*; prechádza ním cesta III. tr. Čemerné -Herľany - Kecer. Kostolany.Č 12, Č 14. ČSAD 10346 zast.
Banské-mlačky.

Hermanovce (280 m), dedina 17 km na SZ od Vranova.V listinách sa spomína ako Herman r. 1427. R. 1831 sa poddaní pridali k východo slovenskému sedliackemu povstaniu.Obec podporovala partizánov; v septembri r. 1944 bola Nemcami vypálená. Chotárom obce sa prebojovala partizánska brigáda Čapajev z nemeckého obkľúčenia (7.septembra 1944). R1818-1821 bola v obci manufaktúra na kameninu. Poľnohosp., V min. drevorubačstvo a pálenie dreveného uhlia, výroba poľnohosp. nástrojov.Takmer do súčasnosti zvyk pálenia sobotky.Min. pr. železnatý.Táborenie v dol. Hermanov ského potoka*Poštový úrad Bystré, tel. č.965.ČSD 44c Bystré 3 km.ČSAD 10559.M 32, Z 33.Okolie: dol. Hermanovského potoka*, Hermanovské skaly*,Ivanov vrch*, Údolie obrov*.

Hermanovské skaly, chránený prírodný výtvor, najväčší skalný komplex v Slanskom pohorí v dol. Hermanovského potoka* na Z od Hermanoviec*. Pôsobivý krajinársky objekt,hniezdisko krkavcov a sokolov, nálezisko jašterice murovej, výskyt endemitu skalnice horskej karpatskej.Najvýraznejšie skalné útvary:Sokolia skala* a naproti stojaca ihlancovitá Havrania skala*. Pozri aj stał ,,Horolezecké možnosti".M 32.

Hlinné, dedina 10 km na sz od Vranova.Osada podla listinného materiálu známa od r. 1415 pod menom Agyagospatak (Hlinený potok). R. 1427 bolo v obci 20 poddanských port. V 15. stor. obec obliehali jiskrovci a bratríci. V 17. stor.mala obec školu a učitela. R. 1683 bol v obci mor. R.1831 sa poddaní pripojili k sedliackemu povstaniu.Poľnohosp., v min. aj drevorubačstvo a furmanka. Pradiareň a trepáreň l'anu; ložiská dobrej hliny (kaolín).Kostol: pravosl. z konca 18. stor.Poštový úrad Sol, tel. 5.ČSD 44c.Št. cesta 18. ČSAD 10341 10352, 10551.

Ivanov vrch (813 m v najvyšších častiach bralnatý, balvanovitý a zalesnený vrchol v Solivarských vrchoch, na v od Simonky.*Z 33, M 34 Pozri aj stať „Horolezecké možnosti“.

Izra (448 m), jazero v Tokajských vrchoch, v skupine Veľ. Miliča*. Vzniklo zahradením odtoku vôd zosuvom.Rozloha 3,7 ha, hlbka 8 m.Kúpanie, člnkovanie, rybolov(zubáč, kapor).Turistická chata Tatranské hotely, prevádzka 15. 5. -15. 9., 100 lôžok (20 v izbách v chate, 80 v 10 zruboch);reštaurácia III. c. sk. 1. obt.
pásmo, lodenica, volejbalové ihrisko.Možnosť táborenia nad jazerom.ČSAD 10808.Z 1, Ž 2.Okolie: Skala*, Vet. Milič,M. Milič*, Slanec* Zbojník*.

Juskova Voľa (270 m), dedina 12 km na 2 od Vranova.Spomina sa r. 1390 v listi-
nách leleského archívu; patrila humenskému panstvu.Názov má údajne od zbojníckeho vodcu Juska. R. 1831sa poddaní vzbúrili v súvislosti so sedliackym povstanim,Polnohosp., drevorubačstvo,kolárstvo, kameňolom,Poštový úrad Zámutov, tel. 4,ČSAD 10359.Ž 18.Okolie: Čeršlina hora*, Makovica", Medvedzie 657 m,lúčnatý terén vhodný na lyžovanie, j. smerom okolo kameňolomu.

Jurčova dol., krátka dol. Na SZ od Banského. Výborné miesta na táborenie. V zá
vere lyžiarske terény.

Kalša, dedina 15 km na Z od Trebišova, Spomína sa v listine z r. 1270 názvami Kolse, Kalsa.Poľnohosp., zber liečivých bylín, drevorubačstvo, kameňolom, v min. furmanka volskými poťahmi.Poštový úrad v mieste. CSD 44,CSAD 10812, 10817. Ž22.Okolie: Byšta*, Izra*, Slanec*.

Kamenná Poruba, dedina 6km na ZJ od Vranova. Stredoveká osada uvádzana názvom Koporuba, Prvy písomný záznam z r.1520 poľnohosp., doteraz bez JRD Slaný min. pr.Kostol:z r. 1820.

Kapoveň (730 m), vrchol v bočnom hrebeni Drahovských vrchov s výhľadom na Východoslovenskú nížinu.

Kazimír, dedina 14 km na JZ od Trebišova,Stará osada spomínaná od r.1254 názvom Kazmer. Dnešná dedina vznikla spojením Veľ. a M.Kazimíra.Poľnohosp., výkupný sklad.Park je dendrologickou rez.Kazimírska borovica má obvod kmeňa 2,45 m a výšku 25 m. Kazimírský dub letný má v prsnom obvode 5,40 m, výšku vyše 25 m. Min. pr. Železnatý. Poštový úrad v mieste. ČSD 44, 44a Michalany 4 km. CSAD 10804. Okolie: Byšta*.

Kecerovský Lipovec, dedina 22 km na SV od Košíc. Stará osada známa z r. 1282 menom Lipoch, r. 1320 ako villa Lipoucz. Dejiny obce sú spojené s dejinami hradu. Postavil ho r.1299 Keczer. Zničený bol zač.18. stor.Typická uhliarska obec. Tažba dreva, pálenie drev. uhlia a kupčenie drevom boli zdrojom obživy. V súč. poľnohosp.Kúria: barokovo-klasicistická, z2. pol. 18. stor., sarkádou Vdvornej časti.Kúria: klasicistická (č. d. 7),z prvej pol. 19. stor.Kúria: klasicistická (tretia) z 19.stor.Kostol: kat., z 18. stor.; organový chór z pol. 18. stor. Náhrobok pri kostole zo zač. 19.stor.Náhrobníky na ev. cintoríne drevené, Iudové z 20. stor.Poštový úrad KecerovskéPeklany.ČSAD 10047, 10049, 10556.Okolie:Makovica* a Menší vrch* - cestou z obce ku kameňolomu (SV) a dalej na hl. hrebeň.

Kokošovce (375 m), dedina 8 km na JV od Prešova v dol. Delne. O starom osídlení svedčia archeologické nálezy. Osada sa spomína v listinách z r. 1247 a 1279 ako Delna. Od konca 15. storočia sa objavuje názov Kakasfalw.Poľnohosp., drevorubačstvo (pozostatky starého splavu).kameňolom. Kostol: vnút. zariadenie z prvej pol. 19. stor.Drevená zvonica.Poštový úrad v mieste,Pionierska žel. Solivar – Sigord.ČSAD 10562.Okolie: Hradová*, Kokošovská dubina*, Sigord*, Stavica*, Zbojnícky hrad*.

Kokošovská dubina, chránená študijná plocha pre účely lesníckej vedy a praxe. Na ploche 20 ha (za Kokošovcami, vľavo od cesty Kokošovce-Hradová) sa chránia krásne porasty svetoznámeho kokošovského duba.Z 21.

Koľoroš, chatka SL v údolí M. Delne, pod Hanušovským S.* N 26, M 27.

Konská lúka (780 m), rozsiahla lúka pod Kurou horou*; miesto partizánskych bojov; dodnes viditeľné okopy obrannej línie partizánskeho štábu.M 32.

Kopáska, chatka SL na V.svahoch Vel. Miliča* v Tokajských vrchoch.N 4.

Košický Klečenov, dedina 20 km na V od Košíc.Starobylá osada, písomný zá-
znam v daňovom zozname r. 1427.Poľnohosp., drevorubačstvo.Kostol: pravosl., neskoroklasicist. z r. 1851. Poštový úrad Bidovce, tel.10.St. cesta 50. ČSAD 10036,10037, 10049, 10324, 10349,10385, 10386, 10814, 10821.Okolie: Borda kúpele*, Lazy*,Ružový sad*.

Kravany, dedina 7 km na S od Sečoviec.Osada sa uvádza r. 1355 názvom Kereplya. R. 1944 vypálená.Poľnohosp.Poštový úrad Sečovce tel.115.CSAD 10809, 10810, 10819Krčmárka, chatka SL pod Okrúhlym vrchom v Drahovských vrchoch.Z 8.

Krivý Javor (Tri chotáre,1025 m), vrchol v hl. hrebeni v solivarskej skupine
Slanského pohoria. Jeho masívom, ktorý na s. svahoch prudko klesá, končí sa na S centrálny chrbat pohoria vrcholu čiast. výhľad na hl hrebeň Ć 29.

Kucik, odpočinok S prameňom v Údolí obrov*. Predtým tu stála útulňa.M 32.

Kukorelliho chata, podniková chata Cementární, n. p., Bystré na okraji lesa pred vstupom do Udolia obrov*.M 32.
Kuria hora (837 m), homolovitý zalesnený vrch staršej eruptívnej fázy v. od s. Červená mláka* v hl. hrebeni.V okolí boli boje, keď saNemci v septembri 1944 snažili dobyt a zničit partizánsky štáb brigády Čapajev.Z Kurej hory sa spúška drevo lanovkou na S na skládku nad Petrovcami.

Lazy (Lysá 859 m), nevýrazný vrchol v hl. hrebeni v skupine Mošníka; na j.
svahoch rozsiahle lúky, lyžovanie. Križovatka značk.ciest.
Č 9, M 10, M 11, Č 12, Ž 13.

Lazy - chata, drevená, hlinou omietaná chatka svahu Lazov* (6 lôžok). Kľúč TJ Slavoj Sečovce a vedúci kúpeľov Borda. C 9, M 10.

Lesíček, dedina 15 km na J od Prešova, pri pramenoch Olšavy. Stredoveká osada, v listinách uvádzaná od r. 1402 názvom Erdechke a pod.Poľnohosp., práca v lesoch Kostol z 19. stor.Min. pr. Dubová, slaný uhličitý.Poštový úrad Kokošovce,CSAD 10563.Okolie: Sigord*, Králova hora - z horného konca obce na S do lesa.

Lúčina, dedina 20 km na JV od Prešova.Uvádzaná v starých materiáloch od 15. stor. názvom Huvíz. Poľnohosp., drevorubačstvo, umelecké tkáčstvo (preÚĽUV).Poštový úrad Tuhrina tel. 3.CSAD 10566.Okolie: Dubník*, Tancoška*.

Lúka pod Krivým Javorom,hrebeňová lúka 1 km jz. Od Krivého Javora. Výhľad na Cerchovské pohorie, možnost lyžovania. C 29.

Lúčka, čistinka v Drahovských vrchoch s upraveným prameňom a chatkou ŠL
(vľavo za potokom). C 6.

Lúka pod Oblíkom (665 m), rozsiahla lúka na s. úpätí Oblíka* s chatkou ŠL; prameň.2 31, M 32.

Lúka pod Šimonkou, lúka s prameňom j. od Šimonky na hl. hrebeni. Križovatka
značk, ciest.

Makovica (981 m), najvyšší vrch v strednej časti Slanského pohoria; výhľad z triang. veže (pozri nákres). Pôv.porasty. Televízna retranslačná stanica.Č 14, Č 17, Ž 18. 

Malé Brdo (615 m), lesná rez.prirodzeného lesného porastu na ploche 54 ha v kat. územi Herľany*. Vyhlásená r. 1950. Prístup z Herlian Ž 15.

Malé Ozorovce, dedina 4 na JZ od Sečoviec,Stredoveká osada, písomne doložená od r. 1332 s názvom Azar a pod. R. 1831 v obci povstanie poddaných R. 1944 Nemci na ústupe pred SA obec vypálili. Poľnohosp., drevorubačstvo. Furmanka. Kostol: pôv. got. Zo zač. 15.stor. Má zachované obvodové murivo a got. portály. Vnútorné zariadenie z 18. stor.Zvonica: drevená, z r. 1619; ma
zložitú trámovú konštrukciu na základnom ráme, v spodnej časti otvorená, v hornej šalovaná. Poštový úrad Sečovce. ČSAD 10808, 10812, 10814.

Malý kameň (Malý Ziar, 730m), vrchol v hrebeni Drahovských vrchov. Prístup: Z C 6 v s. 744 m od chotárneho kameňa č. 23 odbočit 100 m na v k chotárnym kameňom č. 24 a 25, ktoré sú na vyvýšenine (vlastna kota 744 m). Ďalej zabočiť vľavo slabo znatelným chodníkom (biele pásové značky ohraničujú polesie) na M.kameň. Za ním hrebeň pokračuje až na horný koniec lúky Palacírky (pozri C 6); z neho výhľad na rovinu k Sečovciam a do dol. Košarného potoka.

Malý Milič (759 m), lesná rez. zmiešaného prirodzeného porastu na ploche 11 ha v kat, úz. Slanská Huta*. Zriadená r. 1950. Prístup od jazera Izra* alebo zo Slanske Huty* k chate ŠL Kopáska*(N 4) a dalej cestou na Vel.Miličk. Po 1 km cesty zachatou odbočuje cesta vpravo (S) na M. Milič.

Marocká hoľa, lesná rez. zmiešaného prirodzeného porastu na ploche 44 ha v kat.úz. Skároš*. Zriadená r. 1950.Prístup z obce Skároš* v.smerom cestou popri potoku Marovka; zo Slanskej Huty*jz. smerom k horárni, dalej lesnou cestou, križujúc hradskú Slanec - Izra.

Michalany, dedina 13 km na JZ od Trebišova.Existencia osady doložena od r. 1263 pod názvom Legenye. R. 1831 sa obyv. vzburilo v súvislosti so sedliackym povstanim, Polnohosp., melioračné družstvo, mliekáreň, výkupný
sklad: železn. križovatka.Kúria: z prvej pol. 19. stor., prizemná, v strede s predstavaným stipovým portikom.Min. pr. slaný, železnatý.Obv. zdravotné stredisko, tel.16.Poštový úrad v mieste.ČSD 44, 44a.ČSAD 10802, 10804.
Okolie: Byšta*.

Mošnik, skupina sopečných hmôt Slanského pohoria,ohraničená na J Drahovským s*., na S Herlianskym s., S najvyšším, málo výrazným vrcholom 911 m na hl. hrebeni, podľa ktorého je táto čast pohoria pomenovaná.
V lesoch (v okolí vrcholovej kóty a hrebeňovej cesty) bunkre, okopy i zvyšky vý-
stroja z vojny.

Mudrovce, dedina 20 km na SV od Košíc.V listinách doložená od r.1406, ale podľa názvu ,,villa"Modrafalua sa predpokladá starší pôvod.Poľnohosp., drevorubačstvo,V min. pálenie dreveného uhlia, kresanie železničných
podvalov i furmanka.

Nižná Kamenica, dedina 16km na SVV od Košíc.Písomné záznamy o existencii osady sú z 15. stor., nazov obce sa uvádza Kemencze.Poľnohosp., drevorubačstvo,V min. furmanka. V chotári plytké sloje hnedého uhlia.Kaštier: klasicistický, postavený okolo r. 1830, dnes adaptovanýna školu. Kostol: reform., neskoroklasicism tický, z r. 1840.Kaštielny park, značne poškodený.Poštový úrad Bidovce.CSAD 10023, 10047, 1004810049, 10346.
Okolie: Borda kúpele*.

Nižná Myšľa, dedina 11 km na JV od Košíc.Velmi dávneho pôvodu. Listinný záznam je o nej z r.1288 v súvislosti so založenim premoštrátskeho rádu, V 10.stor. patrí Košiciam. R. 1830 pred sedliackym povstanim poddaní verejne nadávali na krála, zemepána a šafára pre vykorisťovanie, za čo boli hromadne potrestaní väzením a palicovaním na dereši.Poľnohosp.Budova býv. kláštora: z pol. 17.stor., ren., poschodová, s ústrednym dvorom, zbarokizovaná.Poštový úrad v mieste.CSD 44.CSAD 10023. 

Nový Salaš, dedina 18 km na Z od Trebišova, v Tokajských vrchoch,
Poddanská usadlosť, spomínaná v súvislosti s hradom Slanec od 13. stor.
Poľnohosp., drevorubačstvo.Poštový úrad Slanec, tel. 10.ČSAD 10808.
Okolie: Slanec*, Izra*. 

Oblík (925 m), -homolovitý vulkanit staršej sopečnej fázy v s. časti pohoria, 3 km na s od Šimonky*, bokom (V) od hl, hrebeňa, prír. rez.Archeologické nálezy svedčia, že svahy Oblíka boli osídlené už v dobe železnej.... Mons Oblik“ je spomínaný v listinách z r. 1282 a 1285 v súvislosti s vymedzovaním chotára.Vo februári r. 1944 si na Obliku vytvoril tábor partizánsky oddiel Čapajev, ktorého organizátorom bol L.Kukorelli. Zásobovacou základňou mu boli partizánske obce Petrovce*, Hanušovce*,Hermanovce*, Zlatá Baňa*.Z tohto stanovišta uskutočnili čapajevovci niekoľko akcií na trati Prešov - Vranov. Na jar prešiel oddiel do oblasti Krížov v Čerchovskom pohorí, ale v lete sa presunul spät do tábora na Oblíku, ktorý sa stal sídlom štábu I. partizánskej brigady na Slovensku. V tomto období čapajevovci robili už deštrukčnú činnost v širokom okolí a rozsahu (Kendice, Družstevná pri Hornáde, Margecany atď.). Začiatkom septembra r. 1944 mala brigáda do 2000 ludí, rozdelených do 4 oddielov.
Dha 7, 9, 1944 začali Nemci s velkou materiálnou i osobnou prevahou obklučovaci manever a utok proti brigade a za prudkých bojov a velkých strát zatlačili partizánov z pôv. pozícií, ale partizánsky štáb nedobyli. Brigáda Capajev v počte 700 partizánov skvelým spôsobom unikla z obklúčenia a cez Hermanovce - Bystré sa presunula na nové stanoviste v okr. Humenné.Výstup na Oblík z lúky pod Oblíkom* od chatky SL neznačk, chodníkom.

Okrúhly vrch (692 m), rozložitý, zalesnený vrchol v centre Drahovských vrchov,2 km na JV od Bogoty* napojený na nu spojovacím chrbtom; na v. stranu spadajú svahy prudšle do dol.Chlmeckého potoka"; bez výhladu.Chata Okrúhly urch na j2.svahoch, kamenná, poschodova, s terasou a kamennou náročnou vežou. Viditelná z roviny od Michalian", Slanca a zo Skaly. Výhľad z chaty iba z veže ponad lesy jv.- jz smerom na Tokajské vrchy. Pri chate krásne exempláre dubov.Horáreň (pri chate).Správa chaty: TJ Chemko  Solivary Prešov.C 5, Č 6, Z 8.
pozn.Chata na Okrúhlom vrchu sa nazývala aj Lovecký zámok. 

Okružná, dedina 10 km na SV od Prešova.Až sem siahalo z juhu praveké osídlenie dol. Torysy a Sekčova, o čom svedčia nálezy kamennej štiepanej industrie (Sengetov, osada 2km na Z od obce). Existencia osady doložená písomne r. 1427.Poľnohosp., práca v kameňolome.Kostol: pravosl., z 18. stor.Zachovávaný ojedinelý turíčny zvyk ,,chodzene s kraIovnu".Poštový úrad Kapušany tel.12.CSAD 10544.

Olšava (40 km), riečka vyvierajúca pod Královou horou v Solivarských vrchoch;tečie smerom na J, pričom odvádza vody vnútorného oblúka Slanského pohoria. V hornom toku má bystrinný charakter, v dolnom tečie klukato, tvorí meandre a močiare, Pri Ždani sa vlieva do Hornádu (pstruh, jalec),

Opiná, dedina 16 km na SV od Košíc, resp. JV od Prešova v údolí Olšavy.Stredoveká osada, písomne doložená r. 1427 pod názvom Opina. Obyvateľstvo často vznášalo sťažnosti Šarišskej stolici na útlak zo strany zemepánov.
Poľnohosp., drevorubačstvo,v min. deputátnická obec,pálenie dreveného uhlia súkromne pre obchod v malom.Kaštiel: n. ren., z konca 17.stor., klasicisticky prestavany 19. stor. Kostol: kat., n. got., z konca 15 stor., klasicisticky prestavany 19. stor. Z pôv. stavby zachovaný pôdorys a sedile.Epitaf J. Keczerovej z r.1611
Ľudove náhrobky z 1. pol.20stor.Poštový úradKecerovské Peklany.CSAD 10047, 10049, 10566.

Ordanky (705 m), nevýrazný vrchol-kopa na hl. hrebeni v strednej časti pohoria; v okolí rozsiahle lazy, vhodné na lyžovanie. Č 17.Prístup: Červenica*.

Orlia skala, skalný útvar v dol. Delne*, na svahu oproti horárni Sigord*. Výhľad na hrebeň pohoria, horolezecké možnosti (pozri osobitnú stat). Prístup N 28.

Parustan (hrad) - pozri heslo Bačkov.

Pavlovce, dedina 13 km na SV od Prešova. Stredoveká osada. R. 1834 sa poddaní ponosujú stolici pre útlak a zákaz rúbania dreva zo strany zemepána. V horách jv. od obce sa od leta r. 1944 sústreďovali partizáni, podporovaní miestnym obyvateľstvom.Poľnohosp., drevorubačstvo.Poštový úrad Hanušovce nad Topľou, tel. 22.CSD 44 0,CSAD 10551 Ž30.Okolie: min. pr. Železnato uhličitý - po' Ž230, Zlata studňa".

Petrovce, dedina 15 km na v od Prešova, na s. úpätí Slanského pohoria. Existencia osady je doložená v 15. stor., na predchádzajúce osídlenie nasvedčujú archeolog, nálezy z doby kamennej spod Oblika".Obyv. podporovalo partizanov skupiny Capajev a dedina bola ich zásobovacou základňou, najmä v zime r.1943/44. V lete r. 1944 bolo nad obcou poľné partizánske letisko, na ktoré boli prisúvané zásoby a materiál Z SSSR. Dňa 7. 9. 1944 Nemci obec vypálili.Poľnohosp., drevorubačstvo,v min. aj furmanka.Táborenie na lúkach j. od obce.Poštový úrad Hanušovce nad Toplou tel. č. 21.ČSD 44c Hanušovce n. Topl.3 km.ČSAD 10558.Okolie: Oblík*, Lúka pod Oblíkom*, Zlatá studňa*, Udolie obrov*.

Podhradík, dedina 6 km na V od Prešova.Stredoveká podhradná (Šebeš*) osada, písomne doložená od r. 1307.V auguste r. 1944 partizani skupiny Čapajev vybrali sklad trhavín v miestnom kameňolome.Poľnohosp. so zameraním na chov hovädzieho dobytka,práca v kameňolome.Kostol: barokový, z 18. stor..Čast oltára ren., zo 17. stor.Poštový úrad Kapušany tel.9.CSAD 10532. Z 30.Okolie: Zlatá studňa", Krivý Javor - neznačk. cestou popri potoku Šebastovka.

Praporec (963 m), homolovitý zalesnený vrchol 2 km na V od Šimonky; uzatvára zo S dol. Zámutovského potoka. Z 33, M 34.

Rákoš, dedina 14 km na JV od Košíc, na sz. úpätí Tokajských vrchov.Stredoveká osada, uvádzaná od r. 1390 menom Rakoch.R. 1831 sa poddaní vzbúrili v rámci sedliackeho povstania
.Poľnohosp. ovocinárstvo.drevorubačstvo, kameňolom.Poštový úrad Bohdanovce tel.CSAD 10029.Okolie: Slanec, Izra*

Rankovce, dedina 20 km na SV od Košíc.Záznamy o obci Ránk sú doložené od 14. stor. R. 1831 sa poddaní vzbúrili v sedliackom povstaní.Polnohosp.V 19. stor. pôsobisko Jonáša Záborského.Poštový úrad Hertany tel. 5.CSAD10048.Okolie: Hertany*.Regete, horáreň v Slanskom sedle; pekné exempláre dubov v záhrade.Č 5.

Rudlov, dedina 8 km na sz od Vranova.Stredoveká osada; patrila k Skrabskému, neskôr Vranovskému hradu. R. 1828 boli poddaným bezprávne zabraté pozemky, načo povstanie r. 1831 malo v obci búrlivý priebeh, ked sa poddaní pokúsili odstránit panstvo a rozdeliť pôdu. V chotári vesali štatariálne súdy povstalcov.
Poľnohosp. drevorubačstvo.Kostol: klasicistický, z 19. stor.Poštový úrad Sol, tel. 8.CSAD 10352.Okolie: Ivanov vrch*, Praporec" - lesnou vozovkou na Z od obce.

Ruská Nová Ves, dedina 5km na V od Prešova, na z.podhori Slanského pohoria. Od 15. stor. sa uvádza názvom Uyfalu. V 17. stor. získala mýtne právo. Obyv.podla podania sa prisťahovalo z Marmarošskej župy.Polnohosp., drevorubačstvo Kostol: klasicistický, z 19. stor.Táborenie východne od obce nad horárňou. Poštový úrad Solivar, tel.Prešov 34-74.ČSAD 10560.Z 21, Č 29.1Okolie: Zbojnícky zámok*,Kokošovská dubina*, Sigord*.

Ruskov, dedina 13 km na JV od Košíc.Od r. 1219 sa uvádza v listinách názvom Regethe, Regeteruska a pod. Patril panstvu hradu Slanec*Poľnohosp., drevorubačstvo,velkokameňolom, výkupný sklad, železničné staviteľstvo
(výrobný úsek).Obv. zdravotné stredisko tel.12.Poštový úrad v mieste.CSD 44.
CSAD 10028.Okolie: Regete*, Slanec*, Okrúhly vrch*Ružový sad - pozri heslo Drahovské sedlo.

Sečovce (149 m, 5600 obyv.),mestečko pod v. výbežkami Drahovských vrchov, na brehoch potoka Trnavka.Založené boli v 13. stor., prvé zmienky o nich sú z r.1255 a r. 1320. Boli poddanskou obcou bačkovského panstva, v 15. stor. sa uvádzajú už označením oppidum" a ,,civitas". Mestečko bolo v 15. stor. v moci Jiskru a bratríkov. V tomto období bol vystavaný hrad,po ktorom však nezostalo pamiatok. Na zhromaždení slachty r. 1601 v Sečovciach vzniklo povstanie Stefana Bocskaya. Za I. ČSR boli Sečovce .sídlom okresu, ale ich význam poklesol na úroveň poľnohosp. strediska.Ilegálni pracovníci zo Sečoviec a okolia zorganizovali už r. 1942 jánošíkovské družiny pre boj proti Nemcom,neskôr výdatne podporovali brigádu Čapajev i oddiel Budonnyj, ktorý operoval v lesoch nad Sečovcami. Mesto i okolie boli značne poškodené za bojov o prechod cez Drahovské sedlo* v zime r.1944.Sídlom okresu boli do r. 1960,nateraz zostali sídlom okr.súdu a sú obchodným strediskom pre široké okolie.V min. sa obyv. zaoberalo polnohosp., obchodom i remeslami, v súčasnosti je výstavbe kovozávod na Výrobu vzduchotechn. zariadenia, ktorý zamestná do 300Iudí. Okrem neho sú v meste: lesný závod SL, Jednota ĽSD, výkupný sklad, octareň, velkoobchodné sklady priemyslového tovaru a niekolko menších prevádzkární miest. Hospodárstva. Kaštiel: klasicistický, z 19. stor.Kostol: kat., got., z r. 1494, neskor upravený, takže pov. charakter bol narušený. R. 1871 bol rozšírený o bočné lode a po zničení vo vojne obnoveny r.1954. Z pov. got. sa zachoval
vstupný portál a okno.Pomnik SA: V parku na námestí, projetovaný inž. E. F. Gurjanovom, odhalený r. 1945.Kino Hviezda, Osvetový dom.Zdravotnícke zariadenia: nemocnica s poliklinikou tel.218, OHES tel. 105.Lekáreň tel. 52.
Benzin. čerpadlo, ul. CA, prevádzka 12,00 – 17,00 hod.Mototechna, predajňa Svermova 8 tel. 69.Poštový úrad v mieste.ČSD 44b.St. cesta 50.CSAD 10035, 10037, 10216,10322, 10324, 10361, 10384-10386, 10808-10810, 10812,10815, 10821, 10840. Stanovište na nám.Okolie: Ružový sad*, Lazy,Okrúhly urch, dol. Bačkovského potoka.

Sigord, horáreň v dol. Delne*; v okolí rozsiahla výstavba podnikových i sú-
kromných chát.Z 21, Ž 25, N 26, M 27, N 28.

Skala (609 m), vyhliadkový kopec v sv. cípe Tokajských vrchov. Výhľad na Slanec* a Drahovské vrchy. Výstup N 3. Pozri aj stať ,,Horolezecké možnosti".

Skároš, dedina 14 km na JVod Košíc.Ako královská majetnost známa od 12. stor., neskôr sa stala poddanskou obcou. Pov. názov Eskarus.Poľnohosp. drevorubačstvo,kameňolom.Kúria: klasicistická, s predstavaným stíporadím.Táborenie v dol. Židovského potoka sv. od obce.Poštový úrad Čaňa.CSAD 10023, 10024.Okolie: Cervený vrch*, Marocká hola*

Slančík, dedina 17 km na SZZ od Trebišova, v Slanskom sedle. Spomína sa v histórii od 14.stor. ako poddanská hradná obec. R. 1831 sa poddani vzbúrili v súvislosti so sedliackym povstaním.Polnohosp.Kostol: z 19. stor., na staršom základe.Poštový úrad Slanec tel. 19.CSD 44 Slanec 3 km.CSAD 10808.C 5.
Okolie: Okrúhly vrch*, Slanec*

Slanec (351 m), obec 17 km na Z od Trebišova.Stará osada, doložená v písomných záznamoch od r.1270-72 názvom Zalanch. Patrila k hradnému panstvu.Poddaní sa r. 1831 vzbúrili proti útlaku.Poľnohosp., ovocinárstvo, v
min. furmanka a remeslá; kameňolom, lesný závod, výkupný sklad.Kaštier: 2 2. pol. 18. stor.Kostol: kat. barokový. renovovaný r. 1901; V podveži hradu umiestneny n got.portál prenesený z hradu. Kostol: reform., z r.1784
Pomník vdaky SA r. 1945.Hrad na kuželovitom kopci 509m z.nad obcou. Je opodstatnena domienka že ide o hrad uvadzaný v Anonymovej kronike názvom „Castrum Salis", ktorý vykonával funkciu ochrany Soľných skladov. Jeho históriu możno bezpečne sledovat od r. 1220.Koncom 13. stor. bol oporou ašpirácií Přemysla Otakara na uhorský trón. V 15. stor. sa hradu zmocnil Ján Jiskra; dôležitú funkciu hral v stavovských povstaniach Thökölyho a Rákócziho.Pov. hrad bol v druhej pol. 15.stor. prestavaný, opätovne zac.17. stor. Vypálený bol koncom 17. stor. & viac ho neobnovili. Doteraz je zachovaná okrúhla veža ,,Nebojsa" S konzolami a ruiny opevnenia. Zbierky starožitností a obrazov, uložené vo veži, boli zničené za I. svetovej vojny. Zrúcanina hradu predstavuje prirodnú rezerváciu, zriadenú r.1933. Chránená je teplomilná vegetácia a starý, miešaný dubovo-hrabovo-bukový les, Duby v hradnej aleji majú prsný obvod 4,45 m a výšku 25 m, asi 12 bukov na konci aleje má v prsnej výške okolo 4 m hrúbku. Obv. zdravotné stredisko tel.25.Lekáreň tel. 26.Poštový úrad v mieste.
ČSD 44 (1 km).ČSAD 10808, 10812.Okolie: Izra*, Okrúhly vrch*

Slanská Huta, dedina 19 km na JZZ od Trebišova. Písomné zprávy o osade sa zachovali z r. 1456, ale podla údajov patrila opátstvu v Krásnej nad Hornádom, preto treba jej vznik posunút do predchádzajúceho tor.Polnohosp.,drevorubačstvo, Táborenie na lúkach j. odobce.Poštový úrad Slanec tel. 23.CSAD 10808.
Okolie: Izra*, M. Milič*, Ska-la*, Vel. Milič*, Slanec*, Marocká hola".

Slanské Nové Mesto, dedina 15 km na Z od Trebišova. Uvádza sa r. 1332 menom Vynarus.V min. drevorubačstvo, pálenie dreveného uhlia, furmanka, dnes poľnohosp.Poštový úrad Slanec tel. 20.CSD 44 Slanec 3 km.ČSAD 10808, 10812.Okolie: Slanec, Okrúhly vrch*.

Sobrana (610 m), homolovitý kopec staršej fázy sopečnej činnosti na sz. okraji pohoria, vysunutý do Prešovskej kotliny. Na jeho svahoch stopy osídlenia v ml. dobe kamennej. Výhľad do údolia Torysy (pozri nákres). Sokolie skaly* - pozri heslo Hermanovské skaly.

Soľ dedina 7 km na SZ od Vranova.Stredoveká osada má meno (Sókut) od soľných studní, ktoré r. 1775 zavalili a zamurovali, aby nekonkurovali solivarským solným baniam.Poddaní sa r. 1831 zúčastnili východoslovenského sedliackeho povstania.Poľnohosp., výkupný sklad.Kostol; kat., n. got., so zaujimavou dekoratívnou got. rebrovou klenbou.Kostol: evani.. z r. 1793-1801.Min. pr. slaný.V obci je agilná telovýchovná jednota (oddiel futbalový,hokej, basketbal, volejbal,hádzaná, stolný tenis).Obv, zdravotné stredisko tel.15. Poštový úrad v mieste.CSD 44c.Št. cesta 18. ČSAD 10341.10352, 10551.Okolie: Ivanov vrch, Praporec*. Východisko do Ondavskej vrchoviny 

Sova, chatka SL, lesnícka škôlka a prameň na hrebeni pohoria v. od Ruskej Novej Vsi.Č 29.

Stankovce, dedina 7 km na S od Sečoviec.V listinách uvádzaná r. 1335 ako majetok panstva lesniansko-čemernianskeho. Nemci obec spálili pred postupujúcou SA r. 1944.Poľnohosp.Poštový úrad Parchovany.CSD 44b Parchovany 3 km.CSAD 10316, 10317, 10344,10809, 10819.

Stredná hora, horský zalesnený chrbát; tiahne sa od Praporca na JV k Zámutovu a uzatvára od SV dol. Zámutovského potoka; andezity a tufity vystupujú na povrch vo forme osamelých brál, skaliek a skalných balvanov.

Studená voda, dobrý prameň pri chate Lazy*; v lete vysychá, od jesene dostatok vody.

Svinica (257 m), obec 15 km na v od Košíc.Stredoveká osada, v 15. stor.sa uvádza ako ,,oppidum".R. 1427 má 70 usadlostí.Poľnohosp., lesný závod.Kostol: románsky, z 12. stor..na kopci nad obcou, s n. got.úpravami. Z pov. stavby sa za chovala j. časťs srománskym vstupným portalom a pov, oknom. Na tejto časti fasád je aj úsek z pov. Nástenných malieb,ktoré čerpajú z V. ikonografie. Svätyna a veža maju zachované got. archit. detaily.Poštový úrad Bidovce tel. 1.St. cesta 50.CSAD 10037, 10046, 10049,10324, 10349, 10385, 10386,10814, 10819, 10821.

Šebeš hrad, stál v lesoch slanského pohoria na Sv. svahochmasívu Krivého Javora. Bol postavený r. 1307: patril Izrem i. aj Matúšovi Cákovi.1. Jiskrovi a Košiciam. Pre dlhé hraničné spory občania Prešova 1550 hrad napadli, vyrabovali a podpálili. Nebol viac obnovený a dnes zostali z neho iba slabo znatelné balvany a priekopy.ktoré zarastá les (pozri Zlatástudňa*). stál v lesoch Slanskeho pohoria na sv. svahoch masívu Krivého Javora.

Šimonka (1092 m), najvyšší vrch Slanského pohoria; leží v jeho severnej, solivarskej časti na hl. hrebeni. Z vrcholu široký výhlad (pozri nákres). Lesná rez. pôvodných lesných pomerov na ploche 24 ha v kat. úz. Hermanovce. Vyhlásená r. 1933.Ž 35.Križovatka ciest 1 km j. na lúke pod Šimonkou*.Stavica, tri min. pr. v dol. potoka Stavica; upravené besiedky, miesto vychádzok pri pobyte na Sigorde* Dolná kvašná voda (vlavo od cesty) pr. železnato uhličitý,slaný, Horná kvašná voda (dva pr. 50 m vyššie, vpravo od cesty), železnato uhličité. Pri hornom pr. do skaly vytesané puzdro, v ktorom mal byt uložený banícky kahanec a listina s údajmi o baniach v Zlatej Bani; boli vykradnuté za vojny.

Tancoška (844 m), homolovitý vrch na SZ od Dubnika*, z vrcholovej veže kruhovitý výhlad po s. časti Slanského pohoria. Na jv.svahoch staré štôlne opálových baní.

Topľa (130 km) rieka; pramení na s. svahoch Cerchovského pohoria (zv. č. 55), v hornom toku má charakter horskej rieky. v úseku od Hanušoviec nad Topľou po Vranov a Sačurov tečie po sz. hranici opisovaného územia, ktoré ohraničuje od Ondavskej vrchoviny (zv. 56).Vlieva sa do Ondavy. V hornom toku pstruh, jalec, v dolnom štuka, mrena, jalec.

Trnávka, dedina pri potoku rovnakého mena, 3 km na Z od Sečoviec.Známa od 15. stor. menom Tharnoka. Obec vypálili Nemci pri ústupe pred SA. Poľnohosp., drevorubačstvo, V min. furmanka, hrnčiarstvo, výroba poľnohosp. nastrojov.Zvyk pálenia sobotky.Poštový úrad Sečovce tel. 117.Okolie: M. kameň*, Ružový sad*

Trstené pri Hornáde, dedina 13 km na JV od Košíc.stredoveká osada, zač. 15.stor. má mýtne právo, koncom tohto stor. sa označuje názvom ,,oppidum". Pôv. nazov Nadasd.Poľnohosp., drevorubačstvo,v min. furmanka, výroba poľnohosp. nástrojov. Kaštiel: ren., zo 17. stor., klasicistický prestavaný r. 1832. Trojkridlová budova Sarkádovou chodbou okolo cour d'honeur.Kostol: kat., pôv. got., z r. 1478,v 18. stor. prestavaný. Z povstavby zachovany presbytár so sietovou klenbou, pastoforium,triumfálny oblúk a vstupný portal; kazatelnica z konca 18. stor.Poštový úrad Cana tel. 26.

Tuhrina, dedina 18 km na JV od Prešova.Uvádzaná v písomných pamiatkach od 15. stor. názvom Thurhyna.Poľnohosp., ťažba tufitu, v min. pálenie dreveného uhlia (chotárny hon Uhliská" smerom k Lesíčku).Kostol: z r. 1863, pseudogot.Dve kúrie: tzv. Thökölyho dom a mestský dom.V škole bol deres.Obv. zdravotné stredisko tel.Poštový úrad v mieste.ČSAD 10563.Okolie: Tancoška*, Dubník*.

Údolie obrov – vstup do dol.Hermanovského potoka*, úsek okolo Hermanovských skál* po Kucik*M 32.

Vechec, dedina 4 km na z od Vranova pri potoku Lomnica.Poddanská osada zo 14. stor.,spomínaná názvom Vehécz R. 1831 sa obyv. zapojili do povstania sedliakov.Obyv. pracuje v kameňolomoch na okolí, čiast. v polnohosp. Jedna z mála obcí v oblasti bez JRD.Kúria v strede obce je dokladom bývania v 17. stor., je to malá prízemná stavba so zachovalou dispozíciou, na pozmenenej fasade sú zvyšky sgrafita. V miestnostiach sú čiastočne ren. križové klenby a čiast. rovný strop;zachovaná čast čiernej kuchyne.Poštový úrad v mieste.ČSAD 10346, 10351, 10359.Okolie: pozri heslo Banské a Juskova Vola.

Veľké drevo, chatka SL, pomenovaná podla starého košatého duba, ktorý rastie pri nej.Z 1.

Veľké Ozorovce, dedina 5 km JZ od Sečoviec, uvádzaná v písomných pamiatkach od r.1332 názvom Ozor. R. 1831sa obyv. vzbúrili. Nemci pri ústupe pred SA obec vypálili.Poľnohosp., drevorubačstvo,v min. furmanka.
Poštový úrad v mieste.CSAD 10808, 10812, 10814.Okolie: Kapoveň* - od kostola polnou cestou na z 1km k potoku a proti jeho prúdu.

Veľký Milič (895 m), najvyšší vrch Tokajských vrchov na našom území, podľa neho je pomenovaná celá horská skupina. Z vrcholu výhľad na masív Slanského pohoria na sv. a na J na Tokajské vrchy v Maďarsku. N 4.

Vyšná Kamenica, dedina 16 km na Svy od Košie. Spomínaná v listinách od r.1427 menom Kemenche. V min. drevorubačstvo, furman.ka, dnes polnohosp., kameňolom.Poštový úrad Hertany tel. 2 ČSAD 10048, 10346.

Vyšná Myšľa, dedina 11 km na JV od Košíc. V histórii je doložená od r.1332, patrila myšlianskemu prepoštstvu, v 16. stor. Košiciam a košickému biskupstvu. R. 1831 sa poddaní vzbúrili v súvislosti so sedliackym povstaním.
Poľnohosp.Poštový úrad Niž. Myšla.ČSD 44.ČSAD 10029.

Záborské, dedina 6 km na JV od Prešova Známa od r. 1285 pôv. názvom Szegekert. Poľnohosp., ovocinárstvo, zamestnanie v Prešove, rozhlasový vysielač Košice na kopci Blihavka.Kaštiel: ren., pôdorys do tvaru U s dvoma nárožnými vežami,upravený barokovo v 18. stor.Kostol i jeho interiér z 19. stor.Min. pr. slaný.Poštový úrad Kokošovce tel.8.ČSAD 10563, 10565, 10566.V okolitých lesoch vela lesných plodov (huby, černice).

Zámok (661 m), prírodná rez.na sz. okraji pohoria, v kat.úz. Ruská Nová Ves*. Tvorí ju ryolitové bralo, jediný významný skalný komplex v tejto časti územia; reliktné teplomilné rastlinné spoločenstvo. Pôsobivý krajinársky objekt, vyhliadková dominanta na Prešovskú kotlinu (pozri aj Zbojnícky zámok*).
C 29 - odbočit za horárňou nad obcou vpravo priamo k skale.

Zámutov, obec 8 km na SSZ od Vranova.Poddanská obec známa od 15. stor. ako majetnost Skrabského hradu. Za povstania r.1831 sídlil v obci štatariálny súd (v kaštieli), ktorý 30. 8.1831 odsúdil a obesil na Zámutovskej a Železnej hure po 6 povstalcov.Pred SNP partizani skupiny Capajev v obci odzbrojili slovenskú vojenskú jednotku,pričom ukoristili zbrane.Drevorubačstvo, v min. výroba metiel, košíkov, pálenie dreveného uhlia; lesný závod ŠL; obec bez JRD.Táborenie v dol. Zámutovského potoka*.Poštový úrad v mieste.M 34.
ČSAD 10353.Okolie: Ivanov vrch", Praporec*, Šimonka*

Zbojnícky zámok, ruiny Nového Soľného hradu na brale Zámok* nad Ruskou Novou Vsou*. Podľa údajov stál už v 9. stor., resp. skôr na obranu solných prameňov (ak ide o Anonymom spomínaný Castrum Salis; je však domnienka, že údaje v Anonymovej kronike sa týkajú hradu Slanec*). Z 11. a 13stor. sú o hrade pevné údaje v súvislosti so soľnými prameňmi. Zbúraný bol r. 1715 na základe rozhodnutia snemu.

Zbojník (670 m), vrchol v Tokajských vrchoch na št.hranici s Maďarskom. Ciel vychádzok počas pobytu pri Izre.

Zemplínska Teplica, obec km na szz od Trebišova,pri potoku rovnakého mena.Stredoveká poddanská osada zdielala feudálne osudy susedných dedín; písomne doklady doteraz nedoložene.v min. pálenie dreveného uhlia.Kaštier: n. barok. Z 18 stor. upravený v 19. stor. V klasicistickom slohu. prizemný,snrožnými rizalitmi, ktoré sú na stranách zaoblené.Táborenie v dol. Chlmeckého potoka".Obv. zdravotné stredisko tel.Poštový úrad v obci.ČSAD 10808, 10812, 10814.Z 8.Okolie: Okrúhly urch*.

Zlatá Baňa (604 m), dedina 11 km na JV od Prešova v dol. Delne*Názov súvisí s náleziskami zlata. Už záznamy z r. 1431hovoria o baníckej osade: tazil sa zlatonosný antimonit (štôlne vedľa M 24) a rudy strieborné. Dolovalo sa ešteza I. svetovej vojny. Po zavretí baní obyv. pracovalo v lesoch, pálilo drevené uhlie,v období nezamestnanosti sa húfne stahovalo za hranice.Za II. svetovej vojny podporovalo partizánov brigády Capajev, ktorí mali tábor nad obcou (Rakujarok, Brezinky). Nemci pri ofenzíveproti čapajevovcom 7. 9. 1944 vypálili celú obec a zastrelili dvoch občanov. Dnes je v obci 127 nových domov, moderná škola, pred ňou pamätník Utek z horiacej obce od F. Gibalu, pripomínajúci tragédiu obce. Obec bola ako posledná v ČSSR r. 1960 zapojená na el. siet.
Obyv. pracuje u ŠL a v Prešove. JRD doteraz v obci nie je. Geologický prieskum zistil v okolí pyrit, chalkopyrit,sfalerit a galenit, ale bez významu pre priemyselné taženie.V záreze hradskej s. od obce možno vidiet kaolinizáciu -premenu andezitov. V obci je min. pr. Kvašná voda, železitý uhličitý.Turisti okr. Prešov konajú tu každoročne v septembri jesenný zraz.Poštový úrad Kokošovce tel.Z 21, 22, 223, M 24. CSAD 10562.Okolie: Simonico", Údolie obrov, Dubnik Sigord".

Zlatá studňa (510 m), málo výrazná vyvýšenina, na ktorej stál hrad Sebeš, dnes iba málo znatelné zvyšky priekop, zarastené lesom. Poľovnícka chatka, lesná škôlka, prameň. V okolí lúky vhodné na lyžovanie, najmä smerom k Petrovciam*.Prístup z Pavloviec* a Hanušoviec* polnými a lesnými cestami na J, Z Petroviec*
lúkami na z, z Hanušovského sedla* kopaným polovníckym chodníkom na Sv.

Zlatník, dedina 14 km na SZ od Vranova.Stredoveká osada v poddanskom vzťahu k hradu Cičava.V min. sa dolovalo zlato,dnes poľnohosp., ovocinár-
stvo. Zvyk pálenia sobotky.Poštový úrad Vyšný Žipov tel. 7.CSAD 10341, 10551, 10559.Okolie: Ivanov vrch", Hermanovce*

Poznámky-skratky:
C , M , Z ,Ž = červená, modrá, zelená a žltá značka
s prisl. poradovým číslom vo zväzku
N 7 = neznačkovaná trasa s prísl. poradovým číslom zväzku
x = križovanie s inou značkou


Z NÁRODOPISU
Čerpané z horeuvedenej knihy Slanské pohorie, vydanej v roku 1964.
Slanské pohorie bolo oddávna prirodzenou hranicou dvoch historických, pomerne značne sa líšiacich kultúrnych a regionálnych celkov — Šariša a Zemplína. Spádové mestá zo z. strany pohoria — Prešov, Košice — a zo strany v— Vranov, Sečovce — značne vplývali na rozvoj ľudovej kultúry a vtláčali im svojské charakteristické znaky. Toto charakteristiku sa prejavilo predovšetkým v kultúre odievania, v niektorých nárečových zvláštnostiach, menej v ľudovej architektúre a bez podstatných vplyvov zostalo na zamestnaní ľudu. Obce sa rozkladajú zväčša na okrajoch lesného masívu pohoria, na podhorských a údolných terasách, takže okrem malých výnimiek (Zlatá Baňa, Herľany, Slanská Huta, Drahov) majú pomerne široké územie vhodné na obrábaní pôdy. Umožnilo to rozvoj poľnohospodárstva, ktoré tvoril v podstate hlavný zdroj zárobku a obživy obyvateľstva. Ako však vyplýva z charakteru územia, poľnohospodárstvo nebol dostatočným zdrojom obživy a ľud bol odkázaný na pri zárobok v lesoch. Tieto (lesy panské, grófske, štátne alebo súkromné) poskytovali ľudu dostatok prizárobku k poľnohospodárstvu. Pre niekoľko málo obcí sa stala práca v lese hlavným zdrojom príjmov a poľnohospodárstvo v týchto obciach bolo druhotným zamestnaním. Ide o obce Kecerovský Lipovec, Zlatá Baňa, Drahov, Lúčina, Slanská Huta, Zlatník, Cervenica. V ďalších podľa našich zistení 48 obciach (Okružná, Kysak, Dulová Ves, Kokošovce, Tuhrina, Herľany, Zámutov, Trnávka,Teriakovce atď.), zaoberal sa ľud pravidelne prácou v lese, aj keď ona nebola jeho hlavným zamestnaním.
Práca v lesoch bola trojakého druhu: pri „šahovani" dreva, pri pálení dreveného uhlia a pri prácach na kresaní železničných podvalov, menej pri zvoze guľatiny, Siahovanie dreva sa uskutočňovalo na mieste prístupnom povozmi. V panských lesoch sa pracovalo za deputát a zvoz do miest obstarávali tiež „panskí" furmani. Majitelia súkromných lesných parciel sami dopravovali drevo do najbližších miest. Takmer dennými návštevníkmi Prešova s drevom naloženým na ľahkých vozoch boli občania Lesíčka, Tuhriny, Lúčiny, Červenice, Zlatej Bane, Dulovej Vsi. Pálením dreveného uhlia sa zaoberali obyvatelia obcí Bunetice, Červenica, Kecerovský Lipovec, Opiná (tunajší uhliar bol cudzí), Rankovce, Ličartovce, Tuhrina (hon „Uhliská"), 'Zlatá Baňa, Sol, Zámutov, Zemplínska Teplica, Slanská Huta. Ešte v súčasnosti pália drevené uhlie pre miestnu potrebu v Gervenici a Kecerovskom Lipovci. Vypálené uhlie rozvážali do pivovarov, na zákazku krajčírom, kováčom, ba vozili ho až do železných hút v Gemeri. Kresaním železničných podvalov (sľepere, šlepire, šefire) zaoberali sa predovšetkým obyvatelia Bunetíc, Rankoviec, Zlatej Bane, čiastočne Dráhová. Ťažbou dreva pre vlastnú potrebu a na drobný odpredaj sa zaoberali obyv. takmer všetkých obcí, ktoré ležali v blízkosti lesov.
Značný príjem plynul obyvateľstvu aj z furmanky, či už pri zvoze siahovice, guľatiny, rozvoze dreveného uhlia, ako aj pri prácach na stavbe ciest a pod. Podľa našich zistení zaoberali sa furmankou obyvatelia v 50 obciach opisovanej oblasti. Poľnohospodárska produkcia vzhľadom na uniformitu terénu nemá osobité zvláštnosti. V obciach, ktoré ležia v údoliach Torysy, Hornádu, Oľšavy, Tople a Roňvy sa urodia všetky druhy obilnín i zemiaky a krmoviny; iba obce, ktoré ležia na úpätí hôr, sú menej produkčné. Vzhľadom na isté rozdiely v klimatických podmienkach a najmä v pôdnych pomeroch, zameriavajú sa obyvatelia niektorých obcí na.' isté druhy plodín, pestovanie ktorých bolo pre tú-ktorú obec typickým. Tak napr. v Belži a Gyňove sa zameriavajú osobitne na pestovanie kukurice, obyvatelia Janovíka pestujú vo veľkom chren, v Kendiciach sa výborne darí kapusta, Krásna n. Horn. sa zameriava na pestovanie maku. V Kuz miciach vo veľkom pestujú ďatelinu na semeno, v Lastov ciačh pestujú chmeľ, v Ploskom sa zameriavajú na pesto vanie lanu, v Sačurove cukrovej repy. Obce Rákoš a Slanec pestujú zvlášť ovocie a v Slanci aj ozimnú repku. Táha novce a Malá Vieska (teraz časť obce Družstevná n. Horn. pestovali zeleninu najmä petržlen a mrkvu, v Bysteri, Zdobe, Košických Olšanoch a v Rozhanovciach zo zeleniny pestovali uhorky a rajčiny, okrem toho čerešne. Občania Hriadok a Brestova mávali najlepšie druhy pšenice a v Dulovej Vsi najlepšie žitá, s ktorými plodinami obchodovali. Naj výmenu osiva chodili do týchto obcí aj zo vzdialených obcí. O Dulovej Vsi sa hovorilo: „V Guľvaše dobre gazdove!" V tejto obci boli aj veľké stupy na lanový a konopný olej, čo tvorilo vzácny zdroj príjmov. S poľnohospodárstvom súvisí chov domácich zvierat. Aj keď v každej obci chovali potrebný počet hovädzieho dobytka, ošípaných a koni, predsa sa jednotlivé obce špecializovali na istý druh. Napr. v Podhradíku nebolo dvora, v ktorom by nechovali voly (pre trhové účely, na mäso), v Solivare (Šváby), Okružnej a Záhorskom zase býčkov.
V zemplínskej časti opisovanej oblasti sa zameriavali obyvatelia na chov plemenných kobýl; známe trhy na žrebcov (hačata) boli v Sečovciach. Sem privádzali na „jurmak na hačata" tovar aj z Prešovskej a Košickej kotliny. Z obcí na šarišskej strane horstva chovom koni vynikali najmä Šarišské Bohdanovce Niektoré obce (napr; Brestov, Mirkovce, Varhaňovce) sa zameriavali na chov matečných ošípaných. Blízke lesy poskytovali obyvateľstvu dostatok vhodného materiálu na výrobu poľnohospodárskych nástrojov. Drobné, jednoduché si zhotovoval poväčšine každý sám, na výrobu] náročnejších nástrojov (krosna, vozy) sa zameriavali osobitne občania niektorých obcí: Belža, Bohdanovce, Drahov,Juskova Vôľa,Hermanovce, Čierne, Teriakovce, Lemešany, Rozhanovce, Trstené pri Hornáde, 2í r ovce, Ždaňa, ale naj viac v tejto profesii vynikli Rankovce. Čiastočný prizárobok plynul občanom niektorých -obcí z pálenia vápna .a jeho odpredaja; pálením sa zaoberali obyvatelia Kysaku, Lemešian, Trebejova. Hrnčiarstvom sa za oberali v Trnávke.
V ľudovej umeleckej výtvarnej tvorivosti je opisovaná oblasť pomerne chudobná. Vyniká len v krojoch a tkaninách. Zvlášť krásne tkaniny sú predmetom obdivu milovníkov ľud. umenia. Zručnosť a dôvtip tunajších žien-tkáčok využíva aj Ústredie ľudovej umeleckej výroby, prostredníctvom ktorého sa tkaniny dostávajú na domáci i zahraničný trh. Ide o výrobky z obcí Červenica, Rankovce a Lúčina. Klenotom ľudovej umeleckej výroby opisovanej oblasti sú „knepľované" (paličkované) čipky vyrábané v Soľnej Bani (teraz časť obce Solivar). Ich výroba sa podľa doterajších výskumov začala koncom 16. stor., vzmáha sa však najmä v 18. a 19. stor. Zaujímavosťou je, že sa touto výrobou zaoberali aj muži. Tieto skvosty ľudovej výtvarnosti sa dostávali veľmi často na mnohé medzinárodné trhy a výstavy. Veľký odbyt mali aj na našich dedinách, hlavne čipky na čepce. V súčasnosti sa dostávajú na trh cez obchod Slovakia a predajne ÚĽUVu. V krášlení veľkonočných vajíčok je známa obec Dávidov.
Čo sa týka zvykoslovných prejavov, nemá táto oblasť v porovnaní s inými oblasťami východného Slovenska svoje špecifiká. Z výročných zvykov sa doposiaľ živo zachovávajú zvyky vianočné a veľkonočné (ojedinelé ešte zvyk koledovania — „jašličkare"), a zo zvykov rodinných najmä svadobné. Aj u týchto však okázalosť mizne (napr. zaniká funkcia zástavníka pri svadbe). Zo zaniknutých výročných zvykov treba uviesť pálenie sobotky. Tento zvyk sa kedysi zachovával podľa našich záznamov v 37 obciach opisovanej oblasti (Bystré, Hermanovce, Lemešany, Milhostov, Valaliky, Úpor, Sečovce, Banské atď., teda na území celej oblasti). Tento pôv. pohanský zvyk kultu slnka v období letného slnovratu sa zachoval donedávna, pravda bez toho, aby si ľud uvedomoval jeho prvotné poslanie. Z posledných reminiscencií žijúcich svedkov týchto zvykov sa dá usudzovať, že do posledného obdobia sa uchovalo pálenie ohňa v predvečer s v. Jána a niekoľko jánskych sobotkových piesní, ktoré sú zmesou sakrálnych i profánnych myšlienok. Ojedinelým, ale pritom veľmi zaujímavým zvykom bolo v obci Okružná tzv. „chodzeňe s kráľovnú", ktorý sa udržal až do súčasnosti. Z pohrebných zvykov sa zachováva iba klopanie truhlou na dverový prah {po 3 razy), stráženie mŕtveho (pričom sa debatuje a hrá v karty) a posmrtná hostina - kar. Zvykoslovné prejavy pri narodení rázu magicko-ochranného a očistného zanikajú. Zato tým okázalejšie sú krstné hostiny,na ktoré v predvečer krstín prináša kmotra veľmi honosné pečivá, torty, klobásy, príp. mäso a nápoje. „Kmotra ňeše jesc", nie sama, ale najmenej dve-tri ženy s veľkými „zajdami" (batohmi) koláčov a pod. Podobne aj pri svadbe prinašajú pozvaní hostia koláče alebo tortu, iné dary len bližšia rodina. Z výročných zvykov sa zachovalo chodenie do rieky s koňmi včasráno na veľkonočnú sobotu (na niektorých miestach na Zelený štvrtok), vynášanie smrtky na smrtnú nedeľu. V noci zo soboty na turičnú nedeľu stavajú mládenci dievčencom „máje" — obyčajne tenké vysoké brezy. Až do socializácie dediny, v obciach, kde sa statok vyháňal na pašu k spoločnému pastierovi, pri prvom vyháňaní dobytka : kládli pod prah maštale reťaz a vajce (Záborské).Poverčivých zvykov žije medzi ľudom ešte veľa, sú však zvykmi viac z návyku ako z vnútornej potreby, ba niektoré : prešli do života ľudu vo forme zábav (Mikuláš, Lucia, „jašličkare" a pod.) Zo starých poverčivých zvykov zostal doposiaľ zvyk „začitac", „zaličic". Takýchto ľudí „co znaju začitac" jesto takmer v každej dedine. Ide o jednoduchý akt zariekania modlením a pichaním noža do zeme alebo hnoja (hnojiska) najmä pri onemocnení detí „ziabrami" a pri slintačke dobytka. Zo svadobných zvykov sa upúšťa, svadba sa odbavuje za jeden deň. Ostalo iba niekoľko rečnení s biblickými motívmi pri odchode na „sľub" a pri rozlúčke mladuchy s rodičmi (pri odvádzaní do domu mladoženícha). Viac zvykov zábavného charakteru je na druhý deň , po svadbe, keď sa schádzajú hostia „na pridaný" (ako prídavok ku svadbe) s darmi (kým sa súkromne hospodárilo, nosili do daru korec jačmeňa, žita alebo pšenice, teraz päťdesiat korún).
Odev ľudu opisovanej oblasti možno zhruba rozdeliť do štyroch základných skupín (ak nehľadíme na odevné variácie). V celej z. časti, t. j. v Prešovskej a sčasti i v Košickej kotline sa nosí odev, ktorého najvýraznejší viď nachádzame v Ličartovciach. Koncom 19. a zač. 20. stor. nosili sa dva druhy odevov, starší — slovenský a novší tzv. maďarský. Starší bol z farbiarskych látok a zo súkna, novší z ornátových, listerových a hodvábnych látok, príp. látok plyšových. Muži nosili pestro vyšívané vesty (lajbliky) a bohato šnúrkované úzke nohavice v čižmách. Podobný, s menšími variáciami bol odev aj v Košickej kotline, bol však okázalejší a rýchlejšie prechádzal vývojovými zmenami. Strihovo podobný, ale v zdobení oveľa skromnejší bol odev oľšavskej dol., pričom priberal na bohatosti j. smerom. V j. časti oblasti a smerom jv. až po Trebišov bol odev silno ovplyvnený odevom maďarského etnika. V. časť územia patrí krojové k tzv. odevu zemplínskemu, ktorý bol charakterizovaný krátkymi, vzadu dole vyhrnutými sukňami „fodraše". Bol rozšírený v okolí Vranova a tiahol sa cez Sečovskú Polianku, Parchovany až do širšieho okolia Sečoviec. V sv. časti územia bol odev oveľa striedmejší, jedno­duchších archaických tvarov (v okolí Hanušoviec n. Topľ. a Čierneho) Ráz a vzhľad oblasti Slanského pohoria sa neustále mení. Raz obcí sa začal čiastočne meniť už po I. svetovej vojne, no súčasné obdobie ho zmenilo úplne. Okrem ojedinelých prípadov vymizli už hlinené murovanice (drevené už v období I. CSR) a na ich mieste vyrastajú nové, hygienické domy. Slamených striech takmer nevidieť. Domy sú pokryté najmä eternitom, príp. škridľou, na zemplínskej strane najviac plechom. V domoch so zachovalou starou architektúrou vidno sypance (sýpky). V domoch novších sú sypance náhrade veľkou komorou, ktorá slúži nielen za komoru, ale aj sýpku. So zmenou ekonomických a životných podmienok sa m aj mentalita ľudí. Individualistický, egoistický človek mení na človeka s kolektívnym cítením.

Toľko z knihy z roku 1964 z národopisu v podhorí Slanských vrchov.