Okrúhly vrch
9.4.2007
Chceme dnes prejsť na bicykloch cez mystické miesto, kde
niekedy stál nádherný lovecký zámok na Okrúhlom vrchu. Dnes
je
oblievačka a tak som si myslel, že cesty
budú pre cyklistov jedna idylka. Omyl, po Bačkov je to
ešte dosť dobré,ale od Dargova po priesmyk
horor, pretekárska dráha. Plná čiara, dve
plné čiary, prečo fajnové auto musí predbiehať ešte
fajnovejšie autá? Je to zlé, pretože krajnica
až po
čiaru je ešte plná drobnej "šotoliny" po zimnom
posype a tak musíme lavírovať po čiare až k Dargovskému
pomníku...
AB
Pri župnom kameni.
Stúpanie k Dargovskému priemyku
To je náš dnešný dopravný prostriedok. Pri pamätníku v Dargovskom priesmyku.
Paráda,sme na turistickej E3. Zbrusu nová asfaltová cesta až na Bogotu
MALINIAK. Smerovka ukazuje - Dargovský priesmyk 1,45hod.Slanský hrad 3,15 hod.
Pekný kameň blízko Malinaku.
A dostávame sa na Okrúhly vrch.
Pozrite sa čo ešte ostalo z tej nádhery, keď boli robené tieto fotky /okolo roku 1970 fotoaparátom Flexaret na diapozitív/. Volalo sa to Lovecký zámok na Okrúhlom vrchu. Vlastnila ho rodina grófa Forgača. Dokonca určitý čas sa oficiálne používal iba názov Chata na okrúhlom vrchu.
Žiaľbohu v roku 1985 túto nádheru podmínovali a zničili.
Takto to tu niekedy vyzeralo.
Táto fotografia bola urobená okolo roku 1955 fotoaparátom značky "PIONÝR". Ako vidíte zámoček bol vtedy ešte pomerne zachovaný. Zbúrali ho v roku 1985. Vraj to chátralo a navštevovali ho aj všelijaké živly. Tak to jednoducho podmínovali.
Táto historická fotografia je z päťdesiatych rokov minulého storočia. Sú na nej mládenci zo Sečoviec.
Pohľad zo severnej strany.
Veža, z ktorej bol výhľad do Slaneckej doliny
V sedemdesiatych rokoch to už tu bolo všetko vybrakované.
Takýto smutný phľad je teraz na toto miesto. Ruiny pomaly zarastajú trávou
Po hrobke grófa Forgáča Zostali iba aké také ruiny, ktorého na jeho vlastnú žiadosť tu pochovali v roku 1916. Vandali sa neštítili ničoho, hrobku vyrabovali a mŕtvolu nebohého vytiahli vonku. Jeho pozostatky sú teraz pochované v Ruskove. Podľa druhej verzie, jeho pozostatky porozťahovala lesná zver.
Okrúhly vrch August 2016,
V auguste roku 2016 z úcty k histórí a pre informáciu pre okoloidúcich turistov bolo toto miesto vyhlásené ako VÝZNAMNÉ LESNÍCKE MIESTO.
Viac o tom sa dočítate na tejto informačnej tabuli.
Kliknutím na obrázok poniže sa tento zobrazí v plnom rozlíšení.
August 2016, Tento kopček zakrýva ruiny tohto niekedy nádherného zámku.
August 2016, Táto cestička vedie k hrobke grófa Forgáča.
August 2016, Hrobka grófa Forgáča a nový drevený kríž.
August 2016,
Štefan Forgáč (1854 – 1916) mal dvoch bratov a jednu sestru. Bol najmladším dieťaťom Kolomana Forgáča a dedičstvo, ktoré získal, bolo naozaj veľké. Okrem pozemkov v Slanci mu patrila pôda aj v Slanskom Novom Meste, Pustafalu, Slanskej Hute, Rákoši, Blažiciach, Ruskove, Novom Salaši, Vyšnom Čaji a Košických Olšanoch. Dovedna to bolo dvadsaťosem tisíc hektárov. Okrem toho vlastnil ešte na Zemplíne pozemky o ploche desať tisíc hektárov.
V grófskych sadoch sa venoval pestovaniu ovocia, ktoré vyvážal aj za hranice Uhorska. Okrem chovu oviec a hovädzieho dobytka, čo bola obchodná činnosť, mal záľubu v koňoch. V jeho stajniach boli najmä anglické čistokrvné. V ohrade s rozlohou tritisíc hektárov choval jeleniu zver. Jeho podnikanie ešte spočívalo vo vlastníctve tehliarne, kde sa zároveň vyrábali aj škridle a drenážne rúry. Mal ja dva mlyny, jeden v Slanskom Novom Meste a druhý, ktorý bol na parný pohon, v Ruskove.
Napriek vysokému postaveniu a svojim majetkom bol Štefan Forgáč údajne muž, ktorý viac ako panské oslavy vyhľadával kontakt s bežnými ľuďmi, aby pretvárali okolie Slanca. Medzi jeho záľuby totiž okrem poľovačiek patrila stavba vodovodov. Predovšetkým to však bolo hodinárstvo. Sám zostrojil viacero rôznych vežových hodín, z ktorých sa dodnes v Slanci zachovali dvoje. Na veži kalvínskeho kostola a na kalvínskej fare. V roku 1898 založil s obyvateľmi Slanca potravné družstvo, pretože ceny obchodníkov privážajúcich potraviny vysoko prekračovali možnosti bežných ľudí.
Štefan Forgáč sa nikdy neoženil, zomrel bez potomkov v roku 1916, údajne na zápal močového mechúra. Pochovaný bol pri svojom zámočku v Kerekhegy, dnes je posledným miestom jeho odpočinku kostol v Ruksove.
Slavomír Szabó
Zdroj Pravé orechové
Rodokmeň rodu Forgáčovcov. Zdroj: http://www.forgach.org/dokumenty/rodokmen/rodokmen_8.jpg
9.4.2007
Z Okrúhleho vrchu pokračujeme pekným zjazdom do Zemplínskej Teplice.
Rozvíjajúci sa les.
Fuj.........
A ešte posledný pohľad zo štátnej cesty za Z.Teplicou na hrebeň, ktorý sme celý prešli.
Okrúhly vrch na turistickej mape tu......
AB
Pri župnom kameni.
Stúpanie k Dargovskému priemyku
To je náš dnešný dopravný prostriedok. Pri pamätníku v Dargovskom priesmyku.
Paráda,sme na turistickej E3. Zbrusu nová asfaltová cesta až na Bogotu
MALINIAK. Smerovka ukazuje - Dargovský priesmyk 1,45hod.Slanský hrad 3,15 hod.
Pekný kameň blízko Malinaku.
A dostávame sa na Okrúhly vrch.
Pozrite sa čo ešte ostalo z tej nádhery, keď boli robené tieto fotky /okolo roku 1970 fotoaparátom Flexaret na diapozitív/. Volalo sa to Lovecký zámok na Okrúhlom vrchu. Vlastnila ho rodina grófa Forgača. Dokonca určitý čas sa oficiálne používal iba názov Chata na okrúhlom vrchu.
Žiaľbohu v roku 1985 túto nádheru podmínovali a zničili.
Takto to tu niekedy vyzeralo.
Táto fotografia bola urobená okolo roku 1955 fotoaparátom značky "PIONÝR". Ako vidíte zámoček bol vtedy ešte pomerne zachovaný. Zbúrali ho v roku 1985. Vraj to chátralo a navštevovali ho aj všelijaké živly. Tak to jednoducho podmínovali.
Táto historická fotografia je z päťdesiatych rokov minulého storočia. Sú na nej mládenci zo Sečoviec.
Pohľad zo severnej strany.
Veža, z ktorej bol výhľad do Slaneckej doliny
V sedemdesiatych rokoch to už tu bolo všetko vybrakované.
Takýto smutný phľad je teraz na toto miesto. Ruiny pomaly zarastajú trávou
Po hrobke grófa Forgáča Zostali iba aké také ruiny, ktorého na jeho vlastnú žiadosť tu pochovali v roku 1916. Vandali sa neštítili ničoho, hrobku vyrabovali a mŕtvolu nebohého vytiahli vonku. Jeho pozostatky sú teraz pochované v Ruskove. Podľa druhej verzie, jeho pozostatky porozťahovala lesná zver.
Okrúhly vrch August 2016,
V auguste roku 2016 z úcty k histórí a pre informáciu pre okoloidúcich turistov bolo toto miesto vyhlásené ako VÝZNAMNÉ LESNÍCKE MIESTO.
Viac o tom sa dočítate na tejto informačnej tabuli.
Kliknutím na obrázok poniže sa tento zobrazí v plnom rozlíšení.
August 2016, Tento kopček zakrýva ruiny tohto niekedy nádherného zámku.
August 2016, Táto cestička vedie k hrobke grófa Forgáča.
August 2016, Hrobka grófa Forgáča a nový drevený kríž.
August 2016,
Štefan Forgáč (1854 – 1916) mal dvoch bratov a jednu sestru. Bol najmladším dieťaťom Kolomana Forgáča a dedičstvo, ktoré získal, bolo naozaj veľké. Okrem pozemkov v Slanci mu patrila pôda aj v Slanskom Novom Meste, Pustafalu, Slanskej Hute, Rákoši, Blažiciach, Ruskove, Novom Salaši, Vyšnom Čaji a Košických Olšanoch. Dovedna to bolo dvadsaťosem tisíc hektárov. Okrem toho vlastnil ešte na Zemplíne pozemky o ploche desať tisíc hektárov.
V grófskych sadoch sa venoval pestovaniu ovocia, ktoré vyvážal aj za hranice Uhorska. Okrem chovu oviec a hovädzieho dobytka, čo bola obchodná činnosť, mal záľubu v koňoch. V jeho stajniach boli najmä anglické čistokrvné. V ohrade s rozlohou tritisíc hektárov choval jeleniu zver. Jeho podnikanie ešte spočívalo vo vlastníctve tehliarne, kde sa zároveň vyrábali aj škridle a drenážne rúry. Mal ja dva mlyny, jeden v Slanskom Novom Meste a druhý, ktorý bol na parný pohon, v Ruskove.
Napriek vysokému postaveniu a svojim majetkom bol Štefan Forgáč údajne muž, ktorý viac ako panské oslavy vyhľadával kontakt s bežnými ľuďmi, aby pretvárali okolie Slanca. Medzi jeho záľuby totiž okrem poľovačiek patrila stavba vodovodov. Predovšetkým to však bolo hodinárstvo. Sám zostrojil viacero rôznych vežových hodín, z ktorých sa dodnes v Slanci zachovali dvoje. Na veži kalvínskeho kostola a na kalvínskej fare. V roku 1898 založil s obyvateľmi Slanca potravné družstvo, pretože ceny obchodníkov privážajúcich potraviny vysoko prekračovali možnosti bežných ľudí.
Štefan Forgáč sa nikdy neoženil, zomrel bez potomkov v roku 1916, údajne na zápal močového mechúra. Pochovaný bol pri svojom zámočku v Kerekhegy, dnes je posledným miestom jeho odpočinku kostol v Ruksove.
Slavomír Szabó
Zdroj Pravé orechové
Rodokmeň rodu Forgáčovcov. Zdroj: http://www.forgach.org/dokumenty/rodokmen/rodokmen_8.jpg
9.4.2007
Z Okrúhleho vrchu pokračujeme pekným zjazdom do Zemplínskej Teplice.
Rozvíjajúci sa les.
Fuj.........
A ešte posledný pohľad zo štátnej cesty za Z.Teplicou na hrebeň, ktorý sme celý prešli.
Okrúhly vrch na turistickej mape tu......