HERMANOVSKÉ skaly
29.7.2007
Najväčší andezitový skalný útvar v Slanskom pohorí, s výškou 70-80
metrov. Z hlavnej cesty v Bystrom odbočujeme smerom na Hermanovce.
Prechádzame popod veľmi úzky železničný viadukt. Povyše Hermanoviec nás
víta pohľad na majestátny kopec Oblík. Asi po kilometri nad
Hermanovcami na rázcestí je umiestnená turistická tabuľa s
vyznačenými turistickými trasami. Odbočujeme vpravo a po vyše kilometri
zaparkujeme auto na parkovisko vedľa cesty pod Kukorelliho chatou. Je
tu studnička zo železitou minerálnou vodou. Hneď vedľa je pekný
prístrešok aj s ohniskom ,na ktorom si miestni chlapi tak skoro ráno
opekajú nejaké dobroty. Pri hoteli parkuje zopár áut s českou ŠPZ.
Vzhľadom k tomu, že je ešte len okolo ôsmej hodiny, bufet je
zatvorený. Pokračujeme peši po vyznačenom Hermanovskom turistickom
okruhu, Údolím obrov, mysliac si, že hádam autori tohto okruhu
nevynechajú najväčšie atrakcie. V koryte Starého potoka, ktorý je skoro
vyschnutý ležia kamene bizarnej veľkosti. Po ľavej strane skalný útvar
ukrytý za stromami. No po skalách, ktoré poznáme z obrázkov ani stopy.
Vyberáme z plecniaka teda turistickú mapu, čo sme mali urobiť už skôr,
tam zisťujeme, že bolo treba už predtým odbočiť z cesty po modrej
turistickej značke doprava. Ideme teda asi kilometer naspäť. Stretávame
hodne zarasteného mladého pána v kovbojskom klobúku s manželkou a psom,
títo nám to potvrdzujú. Žeby tu bol dnes nejaký nával sa nedá povedať. Na
chodníkoch sme stretli štyroch turistov.
Pohľad namajestátny Oblík od Hermanoviec.
Informačnátabuľa na rázcestí pod Hančom.
Balvan v Údolí obrov.
Po niekoľkých minútach cesty lesom po modrej, sa pred nami objaví severná strana kamenného komplexu. Aby sme sa dostali hore musíme sa doslova vyškriabať po dosť šmykľavom kopci. Ale námaha stojí za nádherný výhľad na Ondavskú vrchovinu na východe a hradbu Slanských vrchov západným smerom. Po pravej strane máme skoro úplne kolmú stenu Sokolej skaly. Je to tu všade posiate hustým porastom čučoriedok. Tak ešte trochu kochania a schádzame dole. Cesta dole je veľmi nepríjemná . Je to tu posiate suchým lístim a bukvicami na ktorých to dosť kĺže.
Driapeme sa kHermanovským skalám.
V pozadí Ondavská vrchovina. Za ňou je Domaša.
Južná stena.
Pokračujeme ďalej po modrej. Cestou objavujeme obrovský balvan, priemer ktorého bude určite okolo troch metrov. Dosť sa ponáhľame, skoro sme prehliadli ďalšiu tunajšiu atrakciu, ktorú pekný pútač označuje ako Obria noha. Pravdu povediac ani pri najväčšej fantázii si neviem predstaviť obra s odtlačkom takej nohy. V skale popri ceste je akoby vyfrézovaný približne obdĺžnikový zárez o rozmeroch asi 40x15 cm o hĺbke asi 8 cm. Niekde som čítal aj takéto vysvetľujúce fikcie ,že si tu Turci brúsili šable, alebo, že praveký ľudia si takto označili smer k pokladu je ešte menej pravdepodobný. V každom prípade je to zaujímavý úkaz. Príroda nemá rada pravé uhly, takže by to mohol byť naozaj umelý "výtvor".
Obrovský balvan.
Stopa obrej nohy????
Oblík zo západnej strany.
Dostávame sa na lúky za Oblíkom. Vidíme Oblík z opačnej strany. Stretávame sa tu znova s trasou Hermanovského turistického okruhu no ako ďalej sa s tunajšieho značenia nevieme nijako vysomáriť. Od chaty pod Oblíkom schádzajú dvaja turisti, tak si na nich počkáme. Sú to dvaja starší páni z Prešova. Ani oni nám nevedia veľmi poradiť ako ďalej po spomínanom okruhu. Držíme sa radšej modrej turistickej značky. Po dlhšom stúpaní sa dostávame do nejakého sedla obkoleseného ihličnanmi. V diaľke nás upúta nejaká tabuľka pripomínajúca strelecký terč. Ideme tam. Neďaleko nás čaká prekvapenie v podobe turistickej útulne, ktorá nevyzerá nejako vábne, ale určite dobre poslúži. Po niekoľko sto metroch sme znovu na okruhu. Oznamuje nám to značka, že sme na lokalite Koštrabec. Teraz už definitívne opúšťame modrú značku. Ideme nekonečné kilometre popod masív Šimonky, občas sa nám otvoria pekné výhľady. Ideme len intuitívne, lebo značenie okruhu okrem tých pár bodov nie je žiadne. Dostávame sa na Obracanú studňu. Hustnúce mraky neveštia nič dobrého. Keď míňame chatu na Strednom hrunku začína dosť silno pršať. Botasky mám už celkom premoknuté. Prechádzame okolo Zajacovej chaty. K rázcestiu modrej so zelenou, kde sme sa ráno zastavili pri tabuli už je len pár minút. Ale musíme sa ešte vrátiť asi dva kilometre ku Kukorelliho chate, kde máme zaparkované auto.
Turistická útulňa.
Oblík.
Tade pôjdeme naspäť?
Po vyše šiestich hodinách sme konečne v cieli. Je tu už veľa áut a "bufetových turistov". Niektorí si urobili piknik pod prístreškom s ohniskom. Idem si obzrieť bazén povyše hotela. Žiaľbohu dnes je v ňom voda zelená a špinavá. Ako som sa dozvedel majú problém v týchto enormných suchách s vodou. Vodu asi berú z neďalekého potoka a tam je veľmi málo vody. Ceny za ubytovanie a použitie bazénu tu majú naozaj prijateľné.
Miesto na pikník.
Bazén.
Kukorelliho chata.
Naberáme
si z prameňa poriadne studenú vodu a odchádzame.
Hermanovské skaly na turistickej mape....
Dĺžka trasy cca 15 km.
Pohľad namajestátny Oblík od Hermanoviec.
Informačnátabuľa na rázcestí pod Hančom.
Balvan v Údolí obrov.
Po niekoľkých minútach cesty lesom po modrej, sa pred nami objaví severná strana kamenného komplexu. Aby sme sa dostali hore musíme sa doslova vyškriabať po dosť šmykľavom kopci. Ale námaha stojí za nádherný výhľad na Ondavskú vrchovinu na východe a hradbu Slanských vrchov západným smerom. Po pravej strane máme skoro úplne kolmú stenu Sokolej skaly. Je to tu všade posiate hustým porastom čučoriedok. Tak ešte trochu kochania a schádzame dole. Cesta dole je veľmi nepríjemná . Je to tu posiate suchým lístim a bukvicami na ktorých to dosť kĺže.
Driapeme sa kHermanovským skalám.
V pozadí Ondavská vrchovina. Za ňou je Domaša.
Južná stena.
Pokračujeme ďalej po modrej. Cestou objavujeme obrovský balvan, priemer ktorého bude určite okolo troch metrov. Dosť sa ponáhľame, skoro sme prehliadli ďalšiu tunajšiu atrakciu, ktorú pekný pútač označuje ako Obria noha. Pravdu povediac ani pri najväčšej fantázii si neviem predstaviť obra s odtlačkom takej nohy. V skale popri ceste je akoby vyfrézovaný približne obdĺžnikový zárez o rozmeroch asi 40x15 cm o hĺbke asi 8 cm. Niekde som čítal aj takéto vysvetľujúce fikcie ,že si tu Turci brúsili šable, alebo, že praveký ľudia si takto označili smer k pokladu je ešte menej pravdepodobný. V každom prípade je to zaujímavý úkaz. Príroda nemá rada pravé uhly, takže by to mohol byť naozaj umelý "výtvor".
Obrovský balvan.
Stopa obrej nohy????
Oblík zo západnej strany.
Dostávame sa na lúky za Oblíkom. Vidíme Oblík z opačnej strany. Stretávame sa tu znova s trasou Hermanovského turistického okruhu no ako ďalej sa s tunajšieho značenia nevieme nijako vysomáriť. Od chaty pod Oblíkom schádzajú dvaja turisti, tak si na nich počkáme. Sú to dvaja starší páni z Prešova. Ani oni nám nevedia veľmi poradiť ako ďalej po spomínanom okruhu. Držíme sa radšej modrej turistickej značky. Po dlhšom stúpaní sa dostávame do nejakého sedla obkoleseného ihličnanmi. V diaľke nás upúta nejaká tabuľka pripomínajúca strelecký terč. Ideme tam. Neďaleko nás čaká prekvapenie v podobe turistickej útulne, ktorá nevyzerá nejako vábne, ale určite dobre poslúži. Po niekoľko sto metroch sme znovu na okruhu. Oznamuje nám to značka, že sme na lokalite Koštrabec. Teraz už definitívne opúšťame modrú značku. Ideme nekonečné kilometre popod masív Šimonky, občas sa nám otvoria pekné výhľady. Ideme len intuitívne, lebo značenie okruhu okrem tých pár bodov nie je žiadne. Dostávame sa na Obracanú studňu. Hustnúce mraky neveštia nič dobrého. Keď míňame chatu na Strednom hrunku začína dosť silno pršať. Botasky mám už celkom premoknuté. Prechádzame okolo Zajacovej chaty. K rázcestiu modrej so zelenou, kde sme sa ráno zastavili pri tabuli už je len pár minút. Ale musíme sa ešte vrátiť asi dva kilometre ku Kukorelliho chate, kde máme zaparkované auto.
Turistická útulňa.
Oblík.
Tade pôjdeme naspäť?
Po vyše šiestich hodinách sme konečne v cieli. Je tu už veľa áut a "bufetových turistov". Niektorí si urobili piknik pod prístreškom s ohniskom. Idem si obzrieť bazén povyše hotela. Žiaľbohu dnes je v ňom voda zelená a špinavá. Ako som sa dozvedel majú problém v týchto enormných suchách s vodou. Vodu asi berú z neďalekého potoka a tam je veľmi málo vody. Ceny za ubytovanie a použitie bazénu tu majú naozaj prijateľné.
Miesto na pikník.
Bazén.
Kukorelliho chata.
Hermanovské skaly na turistickej mape....
Dĺžka trasy cca 15 km.