1. odkaz
Ing.Tomáš Herbst.Určitý čas býval na Dargove. Teraz žije na západnom Slovensku a živo sa zaujíma o tento kraj kde vyrástol.
 19.4.2007  Môj prastarý otec sa volal Johanes Herbst, prišiel na Zemplín počas Rakúsko-Uhorska, po vyučení za lesníka na panstve Weitra v Dolnom Rakúsku. Na Dargove si kúpil dom od vicišpána Kolozsiho v roku 1853, ktorý dodnes existuje.                       Tomáš.

18.4.2007 Bačkovský kaštieľ. V mojich spomienkach je Bačkovský kaštieľ ako ruina po 2. svetovej vojne. Neviem teda ako vyzeral pred tým. Okrem ohromnej hromady sute z budovy zostala iba veľká terasa a na nej zvyšky dvoch vežičiek. Umiestnený bol na 

Tomáš.
severozápadnom okraji obce Bačkov na okraji velikánskeho parku (kerta). Miestni občania po vojne používali sutiny na výstavbu vlastných domov. Treba si uvedomiť, že obec Bačkov bola Nemcami pri ústupe celkom vypálená, štát zabezpečil u firmy Danišovič výstavbu nových domov v rámci reparácii a na dlhodobé úvery (ktoré splácajú občania snáď dodnes). Nie každému sa však takýto domček ušiel, takže vznikla potreba vyčleniť nejakú plochu na novú výstavbu. Samozrejme najjednoduchšou možnosťou,bolo rozparcelovanie parku patriaceho ku kaštieľu. V rámci parku si obec zriadila aj futbalové ihrisko, ktoré funguje dodnes. Pozostatky parku (najmä stromové aleje) je možno vidieť aj dnes. V jednej z vežičiek bývalého kaštieľa bývali dve barónky patriace do rodu majiteľov kaštieľa. Jedna sa volala Wersebe Mici a druhá Rónay Marta. S mojou starou mamou sme k ním občas chodievali. Obdivoval som „vecičky“, ktoré vo vežičke (ako v svojom byte) mali. Tam som prvýkrát v živote videl aneroid (merač tlaku vzduchu) v krásnom vyhotovení, zavesený na stene. Vtedy som si myslel, že je to prístroj na predpovedanie počasia, takže vždy keď sme tam prišli, prosil som ich o predpoveď počasia. Barónky vedeli trochu zemplínske nárečie, takže sa s nimi dalo dohovoriť. Ináč Wersebe hovorila nemecky a Rónay maďarsky. Medzi sebou hovorili nemecky. Živili sa samovýrobou v záhrade a okrem toho obe maľovali (olejovými farbami na plátno). Chovali kozy, tak som tam prvýkrát pil kozie mlieko a jedol tavený syr, ktorý z neho vyrábali. Raz, keď na takej návšteve bol aj môj otec, barónky spomenuli, že pod tou zachovanou terasou, by mala byť pivnica, ktorá by nemusela byť rozbúraná.

Zrúcaniny Bačkovského kaštieľa.
Otec sa toho chytil a zorganizoval brigádu na odstránenie sute a na preniknutie do spomínanej pivnice. Asi po dvoch týždňoch práce sa do pivnice aj dostali a našli tam množstvo starého vína, ktoré vraj bolo husté ale chuťovo veľmi dobré. Po nejakom čase, barónky odviezli do starobinca (neviem ktorého) a tam skončili svoju životnú púť.
V priestoroch, kde je ihrisko a ktoré miestni občania dodnes volajú „ Kerta „, možno aj dnes identifikovať kadiaľ viedli aleje, mnoho stromov ešte žije. Rástli tam dokonca aj platany. Neviem ako to vyzerá dnes, nebol som tam už asi 15 rokov.

  Tomáš.





4.7.2007 Obrázky z Bačkova.  Tieto unikátne obrázky mi poslal Tomáš. Bačkov, tak isto ako mnoho dedín z východnej strany Dargovského priesmyku  prechodom frontu v druhej svetovej vojne  bol vypálený.

Kresna barónky Rónay.Takto vyzeral Bačkovský kaštieľ po vojne v roku 1951.

Obraz maľovala barónka Wersebe. Pohľad na Bačkov ešte pred druhou svetovou vojnou.

Maľovala barónka Wersebe. Zátišie s ovcami.

Na ľavom obrázku je kresba barónky Rónay, zobrazujúca Bačkovský kaśtieľ po vojne v roku 1951. Je na ňom ešte čiatočne zachovaná strecha. Na strednom obrázku je maľba barónky Wersebe na ktorom je Bačkov zrejme ešte pred druhou svetovou vojnou, lebo tam nevidno stopy vojny. Tretí žánrový obrázok maľovala tiež barónka  Wersebe. Tieto barónky spomínal Tomáš v predchádzajúcich spomienkach na Bačkovský kaštieľ.


15.7.2007 Ďalšie dva obrázky od Tomáša.


Kostol v Bačkove pred druhou svetovou vojnou.

Ruiny toho istého kostola po vojne.Maľovala barónka Wersebe.

Terajší greckokatolícky kostol.
 

.
1.5.2007 Veľký Žár (Žiar) Nad dedinou Dargov sa nachádza kopec oficiálne nazývaný Veľký Žiar. Tento názov však nezodpovedá historickému pomenovaniu tohto kopca. Tento kopec sa volá Žár a na temene sa skladá  vlastne  z dvoch vrcholov nazývaných Malý Žár a Veľký Žár. Kuriózne je pritom, že Malý Žár je o pár metrov vyšší než Veľký Žár
V päťdesiatych rokoch minulého storočia došlo k poslovenčovaniu miestnych názvov. Pod vplyvom „puristov“ sa zmenil názov Žár na Žiar a to bez ohľadu na to, že zemplínske nárečie dvojhlásky nepozná. Pri tejto príležitosti puristi zmenili dokonca aj názov obce Dargov na Drahov. Iba pod vplyvom subjektívneho názoru nejakého puristu, ktorému hláska „g“ asi pripadala nejaká „sedliacka“, tak radšej zvolil česky znejúci názov Drahov. Čeština  zamenila aj v cudzích slovách hlásku „g“ za „k“ napr. kytara, cikán, ale to je problém češtiny.
        Dedina niesla meno Drahov v rokoch 1948 -1964 potom sa vrátila ku svojej historickej podobe, žiaľ kopec Žár dodnes nesie svoju spotvorenú podobu.
        Prepáčte mi to, ale ako dargovčana ma to dodnes irituje. Mám k nemu totiž citový vzťah. Je to prvý objekt ku ktorému ráno, keď vyjdem zo starootcovskej chalupy, vzhliadam. Je to kopec, ktorý hrá nezastupiteľnú úlohu pri sledovaní počasia. Letné búrky totiž na dedinu prichádzajú zo západu až juhozápadu, kým je pohľad na kopec čistý, neprší ani v dedine. Ale akonáhle jeho vrchol zakryje dažďová clona, zostáva najviac dvadsať minút, než začne pršať aj v dedine. Keď sa povie že „diždž idze dolou Žarom“ je najvyšší čas si nájsť prístrešie a schovať sa. Ináč kopce okolo Dargova usporiadané do oblúka, prichádzajúci búrkový systém rozdvoja, čím dedinu chránia pred príliš prudkými atakmi.
        V našej rodine je dodnes dodržiavaný zvyk raz za rok na Žár vyliezť. Ja zvyknem chodiť priamo od dediny cez Hrunky až hore ku „kameňu“. Zaujímavé je, že aj keď lesy okolo Dargova sú miešané dubovo-bukové s prímesou hraba, v okolí vrchola Žáru sa nachádzajú lipy. Menej náročný výstup na Žár je po ceste začínajúcej pri bývalom Pionierskom tábore na Červenej. Cesta ináč slúži ako zvážnica na zvážanie vyťaženého dreva. Nie je vhodná pre osobné motorové vozidlá.
        Vrchol Malého Žáru tvorí  kameň zdvihnutého podložia. Je odtiaľ pekný výhľad na východ na celú Východoslovenskú nížinu. Za pekného počasie je odtiaľ vidieť Vysoké Tatry.           Tomáš.