6.1.2011  Ani zima a veterno neodradili troch "pátračov" na peknú túru. Janko, Peter a Paľo vyrazili za Sigordu na Sokolovu skalu, ďalej cez nádherný hrebeň Sokolka, pozostatky hradu Bodoň do Zlatej Bane.

Foto, komentár a GPX súbor - Peter Eperješi.


Najlepší prístup na Sokolovu skalu a aj možnosť parkovania je pri vstupnej bráne Lesného cykloturistického náučného chodníka na Sigorde.

Informácie o zaujímavostiach na trase tohto chodníka.

Náš dnešný prvý ciel Sokolova skala.

Cestou sa zastavujeme pri pozostatku mosta niekdajšej Delnianskej lesnej železnice. Tu bola dočasná odbočka do Racovej doliny.

Telesom lesnej železničky sme obišli masív Sokolovej skaly a južným úbočím sa pustili na jej vrchol.

Na južnom výbežku Sokolovej skaly sme natrafili na zaujímavý kameň.

A v ňom odtlačok akoby nohy nejakého zvieraťa.

My sme toto miesto pomenovali Jelení skok.
 Pod Jelením skokom postavil pamätníček majiteľ poľovníckeho psa v 18. storočí ako pamiatku na svojho milovaného psa, ktorý sa tu zrútil zo skaly pri prenasledovaní srnca. Pamätníček bol asi z dreva, už  sa nezachoval, hľadali sme ho, možno tam ale niečo ešte je... O nešťastnom páde srnca a poľovníckeho psa písal E.T. Krieger v prvej šarišskej vlastivednej (turistickej) knižke Das Sároser Komitat in Oberungarn (1841).

Vyhliadka zo Sokolovej skaly na Sigord v doline potoka Delňa.

Zo Sokolovej skaly sme pokračovali nám neznámym hrebeňom smerom na Bodoň. Prekvapili nás nádherné skalné útvary. Tento sa volá Bosorica (autentický názov), pripomína čertovu hlavu.

Ďalšia vežička sa volá Bruchaty. My sme to nazvali Tri Chleby pre podobnosť s pieskovcovým útvarom v Čechách neďaleko Libechova. No tam je chlebov až sedem.

Bruchaty ešte raz.

Bruchaty -  detail.

Pokračujeme k najväčšiemu skalnému útvaru na hrebeni.

Ďalší skalný útvar sa volá Obranec.

Guľovitá odlučnosť v stene Obranca. Všimnite si, na ľavej strane sa odlupuje vrstva ako vrstvička cibule.

Za skalou Obranec nás čakalo ešte jedno prekvapenie. Impozantná veža z jedného pohľadu pripomínajúca ľudskú postavu....

....a z iného pohľadu zasa hlavu nejakej šelmy. Možno psa. Preto sme ju nazvali Psohlavec.

Opustili sme hrebeň a na dohľad máme vyvýšeninu Makovica s hradom Bodoň.

Cestou necestou priamo na hrad.

Sme na mieste. Hradné bralo v zimnom šate.

Bokom od výstupovej cesty na hradnú plošinu je skalný previs s bivakom a schránka s vrcholovou knihou.

Pamätná tabuľa v stene.

V schránke sme okrem vrcholovej knihy našli aj podrobného sprievodcu o lezeckých cestách hradného brala.

Cesta na hrad nebola vôbec jednoduchá.

Hradná plošina a to málo čo z hradu Bodoň ostalo.

Z hradu znova cestou necestou prichádzame nad obec Zlatá Baňa.

V Zlatej Bani sme nemohli vynechať zaujímavú technickú pamiatku. Priehradný múr s nádherným priepustom na potoku Delňa. Začiatok plavebného kanála.

Má už 200 rokov.

Zimné lekno.

Viď Jankovu poznámku k plavebnému kanálu na konci.


Pokračovanie Lesného cykloturistického náučného chodníka cez Zlatú Baňu.

Nádherné, do kameňa vysekané vozne a rušeň niekdajšej lesnej železničky.



Infotabuľa o miestach, ktoré železnička spájala.....

....a ďalšie zaujímavé informácie.

V Zlatej Bani a okolí je čo obzerať. Určite sme tu neboli naposledy.

Cestou k začiatku náučného chodníka, kde sme nechali auto, sme sa zastavili ešte na jednom zaujímavom mieste.

Sigordský Jubilejný háj založený v roku 1928.

Určite stojí zato si ho prejsť celý. Ale to až niekedy nabudúce.


Poznámka: Plavebný kanál slúžil na dopravu palivového dreva pre solivar, na odparovanie vody  zo soľanky, ktorá sa ťažila z bývalých klasických baní na kamennú soľ.
Plavebný kanál mal niekoľko fáz výstavby. Najprv sa splavovalo po riečke Delňa, potom sa splavovalo na sklad medzi Dulovou Vsou a Kokošovcami, potom sa kanál predĺžil až do dnešného Solivaru.
Pre splavovanie slúžila hlavne priehrada v dnešnej obci Zlatá Baňa (na fotkách vyššie), ale aj iné menšie hate, napr pri Čertovom dole, alebo hate na bočných potokoch, odkiaľ sa voda samostatnými prípojkami privádzala do hlavného koryta.
Kanál bol vedený v záreze, ale aj v drevených konštrukciách na koloch, ako obloženie sa používalo jedľové drevo, dubové drevo, pieskovcové tabule ale aj andezitové (trachytové) kamenné bloky.
Počas 1.svet.vojny bola na veľkej časti trasy plavebného kanálu postavená úzkokoľajná železničná trať, ale niektoré úseky by mohli byť ešte zachované.
V Zlatej Bani sa zachoval aj banský vodný kanál.

Ing. Ján Ducár


Dĺžka  celej trasy  cca 11 km.          

Celá trasa    Na Google mape tu...   

Sigord  na turistickej mape tu......    GPX súbor na stiahnutie tu.... (kliknite pravým tlačítkom a dajte uložiť cieľ odkazu)