9.8.2015 Slanská Huta  - Ropíky - Izra - Veľký Milič - Füzér. Je to nekonečne dlhotrvajúce peklo, ktoré trápi našu krajinu v podobe horúčav. Obzvlášť katastrofálnym suchom je postihnutý južný Zemplín. Najlepší spôsob, ako uniknúť týmto páľavám je zájsť do lesa, do vyššej nadmorskej výšky. Veľký Milič nie je síce "velikán", ale v 900 metrovej výške a v chládku lesa je to už citeľná pohoda.

Prijali sme pozvanie priateľov z KST  Krokus z Hanušoviec  nad Topľou, ktorí zorganizovali tento výlet.

                       Dĺžka celej trasy cca 16 km.

AB.



Začíname povyše budovy bývalej pohraničnej colnice Irmasek. Je prebudovaná na obývacie priestory.

Našim sprievodcom po "Ropíkoch" je dnes trebišovčan Honzo Voral pôvodom z Čiech, veľký znalec a zanietenec pre históriu ČS pohraničného opevnenia. Snaží sa tu už dlhšie v spolupráci z OZ Zachráňme hrad Slanec o vytvorenie náučného chodníka.

Ak sa chcete dozvedieť o Ropíkoch v oblasti Slanskej Huty kliknite na tento odkaz....., To sme s Honzom v apríli prešli viac týchto objektov ako dnes.

Pohľad na hrad Slanec.

Pri Ropíku čislo 230, ktorý leží neďaleko od bytovky Irmasek..

Malý Milič.

Ropík číslo 231 neďaleko nepouživanej chaty Dolina.

Honzo (celkom vpravo) vie nekonečne dlho a zaujímavo rozprávať o tejto problematike.

Honzo pokračuje v rozprávaní.

Odpočívadlo na kóte Veľké drevo........

.....kde pri prameni sv. Františka si doplňujeme zásoby vody.

Smer Izra.

Jazero Izra.

Kúpu sa tu síce už ľudia, ale kvalita vody aj na pohľad je poznačená dlhotrvajúcim teplom aj suchom.

Bufet je v plnej prevádzke, kde tiež doplňujeme tekutiny (rôzne).

Smer Mala Izra.


Prírodná rezervácia Malá Izra. Sucho sa podpísalo aj tu. Teraz je to iba hlboké bahno. Ako to tu vyzerá na jar pozrite si to na šiestom až deviatom obrázku odspodu  na tomto odkaze....

"Malá Izra nie je pre turistov natoľko atraktívna ako jazero Izra , avšak svojou unikátnosťou má oveľa väčší význam. Ako prírodná rezervácia má pridelený najprísnejší stupeň ochrany 5, čo zahŕňa zákaz vybočenia z turistických chodníkov, zber rastlín a ich plodov, ako aj rušenie miestnej fauny"...... viac sa dozviete na tejto stránke.....

V lese je príjemne.

Pred lesníckou chatou Kopáska........

..... spoza chaty je pekný výhľad východným smerom.

Chvíľa odpočinku. V týchto miestach sme mali pôvodne pokračovať po červenej smerom k Malému Miliču a potom po žltej na Veľký Milič. Na Honzov návrh odbočujeme vľavo a smerujeme k štátnej hranici, vraj to bude prekvapenie.


Sme na na hraničnej čiare.


A toto je to prekvapenie. Naozaj to bola pre nás "čerešnička na torte".  "Fungl" nová nádherná drevená vyhliadková veža, postavená tesne na hranici, ale z maďarskej strany. Odhadujeme výšku asi 12 metrov. Zrejme ju postavili naši južní susedia, lebo vedľa je tabuľa, žiaľbohu iba v maďarskom jazyku.

 Na najvyššom poschodí veže........


.....odkiaľ je nádherný panoramatický výhľad východným a juhovýchodným smerom. Celkom vpravo vidno hrad Füzér
Pre zobrazenie panorámy, kliknite na obrázok.


Hrad Füzér, ako ho vidno z veže.

Strecha veže.

Ahoj Honzo...

Neskutočne precízna práca majstrov. Klobúk dole.

Teraska z dubových klátikov..

Ešte pohľad z druhej strany.

Stále po hranici smer Veľký Milič.

Obelisk na Veľkom Miliči.

Spoločná, slnkom poriadne ožiarená fotka. Pofukuje mierny vetrík, je tu veľmi príjemne.

Ide sa späť.

Na tomto mieste odbočujeme z hranice doprava na maďarskú modrú značku vedúcu do Füzéra.

Prekážky.

Dlhočizné prudké klesanie. Pociťujeme, ako teplota vzduchu stúpa.

Odpočívadlo pri nejakej chatke.


Aj našich južných susedov trápi katastrofálne sucho. V koryte tohto hlbokého potoka nie je ani kvapka vody.

Pod nami je dedina Pusztafalu.

Náučný chodník.

Je tu dokonca text aj v slovenčine.


Dočerpanie vody na odpočívadle, kde z múra vyteká z troch rúr príjemne studená pramenitá voda.


Blížime sa k hradu.

Hrad Füzér nad nami.

Informačný kiosk.

Čaká nás dlhé a prudké stúpanie, najprv po takýchto schodoch..

Veľká infotabuľa.

Drevené schody sa striedajú s pôvodnými kamennými.

Vchod do hradu.

Nádvorie. Vstupné je 500 forintov pre skupiny po 300, ale kto nemá forinty, tak vstupné je 1 Euro.

Vstup do veže.

Na hornom poschodí veže.

Z veže je výhľad na každú stranu.

Masív Miliča, odtiaľto sme prišli.

Máme smolu. Vyše troch štvrtin hradu je pre verejnosť uzavretá, prebiehajú tam stavebné práce.
Pred piatimi rokmi, keď sme ten hrad navštívili bolo toho viac sprístupnené.
Pozrite sa ako to vyzeralo na tomto odkaze.....


Výhľad JV smerom.

Pod nami dedina  Füzér.

Sme na parkovisku pod hradom.

Je tu bufet, kde si smäd hasíme maďarským tmavým pivom.

Príjemne posedenie.

Záhadou nám je, k čomu slúžia tieto drevené stĺpiky, hore olemovane kovovou "korunou", ktorá zakrýva červené odrazky. Sú umiestnené po pravej strane cesty aj na parkovisku.

Teplota sa síce zvyšuje, ale je to ešte stále prijateľné. Tu je nadmorské výška ešte okolo 400 metrov.

Cieľ našej dnešnej túry. Teraz čím skôr do klimatizovaného autobusu.

A ešte posledný pohľad na hrad Füzér "obalený" stavebným lešením.



Poznámka: Prežili sme veľmi pekný deň s veľmi príjemnou partiou hanušovských turistov. Ďakujeme


Hanušovčania, ozaj viete, že v 19. storočí sa zrodila u nás v Sečovciach táto modlitba?

"Od stropkouskoho prava, od hanušovskoho chľeba a šečovskoho vina - višľebodz nas paňe"

Ten dôvod o víne nájdete v tomto článku od PhDr. Jána Ordoša. Žiaľbohu tie prvé dva dôvody sa už asi nedozvieme, lebo autor článku už nie je medzi nami.