4.8.2011 Konečne po troch daždivých týždňoch sa vyčasilo, takže môžme pokračovať našim putovaním po južnej hranici Slanských vrchov. Na prvú časť pozri tu....



V Slanci prestupujeme na autobus do Slanskej Huty. V pozadí je hradný kopec s ruinami Slanského hradu.

Slanská Huta (Irmašek). Budova bývalej colnej stráže vzdialená od dediny asi pol kilometra. Práce na oprave od našej minulej návštevy pekne pokročili.
Pri každej túre sa stane aká taká sranda. Dnes som takú menšiu "srandu" vyprodukoval ja. Zabudol som si fotoaparát  v autobuse. Kým sa mi podarilo dobehnúť naspäť a nájsť šoféra odstaveného autobusu stratili sme okolo trištvrte hodiny drahocenného času, ktorá nám bude nakoniec chýbať. 

Vraciam sa "víťazoslávne" aj s nájdeným fotoaparátom. Honzo na mňa trpezlivo čaká. V pozadí je Malý Milič. Na Veľký Milič ideme presne tou istou cestou, ktorou sme s Petrom pred necelým mesiacom vysmädnutí schádzali dole.
Honzo nás sprevádzal pred rokom po "Ropíkoch". Pozri si to tu....

Z tohto miesta je úžasný pohľad. Pod sebou máme ako na dlani Slanskú Hutu, Nový Salaš, Slanec, Slančik a v pozadí celú hradbu Slanských vrchov.

Pri chate pod Malým Miličom sme opustili žltú značku vedúcu na Veľký Milič a ideme prudkým stúpaním rovno hore. Chceme cestou na hranicu navštíviť Miličskú skalu.
V oblasti Veľkého Miliča sa nachádzajú až štyri prírodné rezervácie. NPR Veľký Milič leží východne od vrchu Veľký Milič a zhŕňa aj jazierko Malá Izra, NPR Malý Milič, NPR Marocká hoľa, a  Miličská skala, ktorá bola vyhlásená v roku 1990 na ploche 11,6 ha. ako prírodná pamiatka.

Komplex skál - súčasť PP Miličská skala.

Typické skaly pre pohorie Slanské vrchy.





Tesne pod vrcholom Veľkého Miliča sa nachádza táto zaujímavosť. Zoskupenie skál pripomínajúce pravekého veľjaštera Stegosaurusa. Honzo je teraz akoby pri hlave tej "ozruty" dlhej asi 50 metrov.
Stegosaurus - z neskorej jury žil v Severnej Amerike. Vyznačoval sa tým, že jeho hlavu, krk chrbát a chvost mu chránili dva rady kostených dosiek.

Nie práve najšťastnejšie urobená fotka z tejto zaujímavosti. V skutočnosti je to zaujímavejšie.

Chrbát "veľjaštera"

...jeho chvost, ktorý končí zopár metrov pod obeliskom na Veľkom Miliči..

Veľký Milič. Odtiaľto pokračujeme putovaním po hranici smerom na východ.

Modrá turistická značka z maďarskej strany.

Ideme buď v tieni po suchom lístí, alebo na slniečku po vysokej tráve a niekde aj žihľave.


Zemplínske vrchy na maďarskej strane.

Z diaľky počujeme nejaké hlasy. V "ľudoprázdnych" Slanských vrchoch je sviatok niekoho stretnúť. Oproti nám ide skupina asi štyridsať mladých ľudí rôzneho veku z Maďarska. Dozvedeli sme sa, že idú z Pusztafalu. 

Ďalší prirodzený hraničný pätník.

Hrad Füzér na Maďarskej strane. Viac o tomto nájdeš tu...

Dedina Pusztafalu.

Neďaleko od vyhliadky na Pusztafalu sme naďabili na takéto nádherné skaly. Ležia tesne na hranici na maďarskej strane. Odbočka na Pusztafalu.



Detail skaly.

Pod nami je obec Brezina.  Tu začína naša dnešná "kalvária"....

... z vrchu Tolvaj (670m.n.m.) schádzame asi 500 metrov veľmi strmého svahu v priamke bez najmenšej zákruty. Nohy sa šmýkajú na suchom lístí a nevyspytateľnej kamennej drti. 

Konečne na rovine.  Pod týmto prudkým svahom ktorý sme práve zišli je tabuľa s upozornením: "Pozor ! Od kameňa XVII.29 po kameň 28/4 je nebezpečný úsek. Môžete ho obísť smerom na Pustafalu".

Hraničný prechod Čatorňa. Asi 20 minút cesty je odtiaľto vzdialené jazero Izra.

Na oboch stranách cesty prechádzajúcej cez hranicu sú takéto betónové základy. Honzo, dobrý znalec vojenskej histórie z tohto obdobia mi podáva tento vyčerpávajúci výklad:

Jedná sa o tzv. zvláštne stále zariadenie, hraničnú zábranu. Okolo hraníc na cestách i miestnych cestách sa budovali od roku 1936. Mohlo by ísť o základ pre masívnu závoru firmy IPPEN, alebo pravdepodobnejšie - o tzv. koľajnicovú uzáveru zo závorou z koľajníc. V betóne vpravo a vľavo od cesty boli zabetónované v niekoľkých radoch koľajnice o výške 130 cm a cesta sa uzatvárala odsúvateľnou koľajnicou. Preto je zostatok betónu na jednej strane cesty na Čatorni dlhší. Predpokladám, že smerom na slovenské územie vľavo od zábrany, boli ešte nejaké zátarasy z ostnatého drôtu, prípadne protitankových ježkov braniacich obísť zábrany cez les.


Už je to v pohode, stále skoro rovina. Nachádzame tu aj nejaké kozáky.

Z vrchu Tolvaj cez túto brázdu sme sa teda "šmýkali" dole kopcom.

Obidvaja máme už toho tak akurát. Je jasné, že dnes sa do Michalian nedôjde. Odbočujeme k najbližšej obci Brezine, vzdialenej odtiaľto cca 2 hod.

Asi po hodine cesty od Čatorne sme pri značke Pod Babou horou.
Čatorňa - 1:10 hod.
Brezina - 50 min.

Pohľad naspäť. Z toho vysokého kopca vľavo, sme zliezli....

....ak by sme chceli pokračovať až do Michalian, čakali by nás ešte tieto dva kopce nad Byštou - Lipovec a Baba. Pri pohľade na nich sme sa utvrdili, že naše rozhodnutie nepokračovať bolo správne.

Brezina - futuristický vzhľad kostolnej veže.

Brezina -  potok.

Brezina- krčma. Pivo sa nám už čapuje.



Poznámka: Aj napriek tomu, že sme dnes nedorazili až do predpokladaného cieľa, máme obidvaja dobré pocity z tejto túry. Nádherné počasie, nádherné výhľady a pekné skaly. Takže niekedy nabudúce určite budeme pokračovať. 


Dĺžka  celej trasy  cca 14 km.              

Celá trasa a viac fotiek   Na Google mape tu...  

Čatorňa  na turistickej mape tu......    GPX súbor na stiahnutie tu.... (kliknite pravým tlačítkom a dajte uložiť cieľ odkazu)



<

Pokračovanie Južnou hranicou 3