13.7.2011  Hoúco, horúco, tak by sa dal charakterizovať dnešný deň, počas ktorého by sme chceli prejsť aspoň časť južnej hranice Slanských vrchov, ktorá je zároveň aj štátnou hranicou Slovenska a Maďarska.



Ráno o 7:45 vystupujeme z autobusu v pohraničnej obci Trstené pri Hornáde.

Ideme asi 400 metrov od konečnej autobusovej zastávky po starej ceste k maďarským hraniciam. Toto je asi starší hraničný kameň z logom cyklocesty. (Ďalej sa s týmto logom už nestretneme) Odtiaľto odbočujeme doľava na poľnú cestu, ktorá presne lemuje št. hranicu z našej strany.

Pekne dozretá pšenica už čaká na kombajn. Z tohto miesta je nádherný panoramatický výhľad smerom na západ. Škoda, že vzduch nie je priezračnejší, diaľková dohľadnosť je zlá.

Panoramatický pohľad z tohto miesta. Vľavo je dymiace US Steel a vpravo mesto Košice. (Kliknutím na tento obrázok sa zväčší, potom použite vodorovný posuvník)

Prešli sme asi  2,5km po poľnej ceste. Už aby sme boli v tieni lesa. Začína poriadny "hic". Dnes má byť okolo 35 stupňov celsia.

V chládku síce už sme, ale pred nami je nekonečne dlhé, poriadne prudké prevýšenie, na dĺžke 1 km asi 300 výškových metrov. (Hranicu lemuje aj táto svetlozelená maďarská turistická značka. Škoda, že nie všade kopíruje presne hranicu. Ide sa po nej príjemne,lebo cesta je vyčistená a dokonca vykosená tráva na niektorých miestach). My však ideme stále po hranici okolo hraničných kameňov.

Aspoň, že nám cestu spestrujú celkom pekne kamene.


Takéto hraničné kamene nás budú sprevádzať až na Veľký Milič.


Ďalšie skaly.

Konečne sme na prvom vrchole. Po tejto skoro rovinke "odskočíme" asi 200 metrov za hranice na vrchol Szurok-hegy 644 m.n.m.

Szurok-hegy

Je tu pozostatok nejakej kamennej stavby.


Klesáme. Je veľmi dusno, zásoby vody sa nám rýchlo míňajú. S Petrom začíname nahlas hľadať "vinníka", ktorý vymyslel túto túru

Hlava veľjaštera?



Scenéria celej trasy je na 80 percent podobná tejto.

Chvíľka páľavy.

Tu hranica prechádza cez medzinárodnú cestu spájajúcu slovenskú obec Skároš s maďarskou obcou Hollóháza.

Na maďarskej strane je množstvo informačných cestných tabúľ....

....dve veľké turistické informačné tabule, stôl a lavičky s vrecom na odpadky. Vľavo je malý "pomníček" s nápisom "SKÁROŠ HOLLÓHÁZA - Otvárame sa svetu 8.jún2006" a to isté v maďarskom jazyku. Smerom na Slovensko nevidíme v dohľade žiadnu tabuľu.(Ibaže by bola ďalej za zákrutou čo by nebolo logické)

Uff, tu nás čaká ďalšie veľmi prudké stúpanie.

Szurok-hegy. Tam sme boli asi pred hodinou a pol.

Konečne prvý výhľad smerom na Skároš.


Južná vetva potoka Marovka. ( Na niektorej mape je toto označené ako potok Marovka inde zase severnejšie rameno potoka Marovka stekajúceho dole okolo obce Skároš.) Pozri na turistickej mape tu....
Máme nutkanie doplniť z neho zásobu vody.

Prvý "prírodný" hraničný kameň.

Na tomto bode sa iba "dotkne" hranice zelená turistická značka. Prichádza sem z obce Skároš pokračuje cez Malú Marovku do Slanskej Huty. A tu je aj severná vetva potoka Marovka. Pozri na turistickej mape tu.... .
Svetlozelená maďarská značka pokračuje ďalej s nami.


Na tomto mieste sa pripája k našej trase žltá značka z Malej Marovky na Veľký Milič a Malý Milič.
Pozri na turistickej mape tu....

Prírodná rezervácia na maďarskej strane.

Scenéria je stále rovnaká, zase do kopca.

 Skarošská vyhliadka, skaly.

Jedna z najkrajších vyhliadok v Slanských vrchoch. Smerom na juh je výhľad na maďarské kopce. Západným smerom pri dobrej viditeľnosti je vraj z tohto miesta vidieť Košice, Tatry, Slovenský kras.
Pozri na turistickej mape tu....

Znova stúpanie.

Ďalší z výhľadov smerom na severozápad.

Niekde sa brodíme vo vysokej tráve. Kliešte majú z nás radosť.

Nepoznáme účel obloženia stĺpikov na ktorých je napísané OP, betónovými platňami.

Konečne Veľký Milič sedlo, na Veľký Milič je to už iba 250 metrov.


Vrcholová "momentka" na Veľkom Miliči. Pijeme posledný dúšok vody a naďalej príšerne vysmädnutí sa tešíme na orosený pohár piva v Slanskej Hute.

Ideme naspäť cez sedlo.

Utekáme rýchlo dole.

Prvý pohľad smerom na severovýchod. Hradný kopec Slanec. Sme vonku z relatívneho chládku v lese, slnko zase páli. UŽ sme schopní myslieť iba na dve slová - krčma, pivo 

Chata pod Malým Miličom. A teraz cestou necestou priamo dole do Slanskej Huty.

Vidíme už budovu bývalej colnej stráže nad Slanskou Hutou. Momentálne ju prerábajú na nájomné byty. Naša prvá otázka k robotníkom, ktorí tam pracujú samozrejme bola "kde je najbližšia krčma?". "Krčma v Slanskej Hute je už zrušená" bola ich odpoveď. Uff, a to nám autobus pôjde až o hodinu a pol. Našťastie sa nad nami zľutoval náš priateľ Števo, ktorý pre nás prišiel autom.
Za ten čas sme sedeli na podstienke v chládku u jednej pani, ktorá nám dala vodu. Pracoval u nej jeden murár a keď počul, že sa zaujímame o históriu obce začal rozprávať: V 18 storočí to bola iba kolónia želiarov, ktorý boli robotníkmi v miestnej sklárskej huti ( z toho názov dediny).  Povyše sklárne bola vodná nádrž. Voda z nej poháňala drviaci mlýn a dúchadlá pri sklárskej peci. Kremeň na výrobu úžitkového skla sa ťažil v neďalekej lokalite. Ako palivo na tavbu sa používalo drevené uhlie.


Poznámka: Z nášho predsavzatia prejsť južnú hranicu Slanských vrchov máme splnenú iba polovicu. Nabudúce nás čaká druhý úsek Veľký Milič- Michaľany. Má niekto chuť sa k nám pripojiť? 


Dĺžka  celej trasy  cca 20 km.          

Celá trasa a viac fotiek   Na Google mape tu...  

Veľký Milič  na turistickej mape tu......    GPX súbor na stiahnutie tu.... (kliknite pravým tlačítkom a dajte uložiť cieľ odkazu)




Pokračovanie Južnou hranicou 2