27.11.2015 Dnes nás lákala možnosť prejsť sa po prvom snehu. S priateľom Marianom sme sa trochu "pomotkali" nad Bordou, cez Lazy, hrebeňom Veterníka vyhliadkou pod Holubou horou. Na hrebeni bola teplota málo pod nulou, ale fúkal tam nepríjemný studený vietor. Najviac nás však fascinovala oblačnosť, polozamračená obloha sa každú chvíľu menila. Nebyť studeného nepríjemného vetra by sme tam dokázali na "vyhliadkovej" lavičke sedieť aj hodiny a kochať sa v tej kráse.


                       Dĺžka celej trasy cca 15 km.





Začíname pri hájenkách pred bývalými kúpeľami Borda.

Snehu pribúda.

Pod Pecami.
"Zmrazené" bodliačiky.

Na hrebeni Lazov.


V diaľke je "osvetlená" Makovica.

Farba oblohy sa neustále mení.

Pohľad JV smerom. Nad 900 výškových metrov je všetko zahalené oblačnosťou. Vpravo je Bogota v mrakoch.



Panoráma.
Kliknutím na obrazok sa vám panoráma zobrazí v plnej veľkosti.

Inoväť na stromoch.


Hrebeňom.


Spálená stráň.


Prešiel tadiaľto aj vlk samotár.

Sedlo pod Mošníkom. Tu odbočíme vľavo po modrej.


Studnička Zavalená.

Chátrajúca poľovnícka chata. To sa nenájde nikto kto by ju zachránil?


Pokračujeme po modrej smerom na hrebeň Veterníka.
Medzi chatou a týmto miestom je chodník dosť nepriechodný kvoli popadaným stromom.

Na hrebeni Veterníka, ktorý sa prudko zvažuje južným smerom je množstvo skalných útvarov. Toto je iba jeden z nich.

Zriasená inoväť.

Potôčik vytekajúci zo studničky Zavalená naberá v týchto miestach na sile. 

Ťažba dreva stále pokračuje.

Rozbitou cestou stúpame smerom hore

Vitrova dzira. Najhlbšia priepasť v Slanských vrchoch. Vraj je to aj najhlbšia pseudokrasová jaskyňa na Slovensku, s hlbkou -55 metrov.
Pri mínusových vonkajších teplotách zvykne na začiatku zimy z diery vychádzať viditeľná teplá para. Teraz to síce nevidno (teplota je už nad nulou), ale to že teplý vzduch odtiaľto prúdi je poznať podľa roztopeného snehu v tesnom okolí diery.

Zaujímavý tvar skaly.

Pod Holubou horou.

Vyhliadka pod Holubou horou. Dnes ten výhľad nie je nič moc. Pohľad na Dargovský priesmyk

Po chodníčkoch lesnej zveri, šmýkame sa dole veľmi prudkým kopcom.

Nádhená vztýčená skal, pripomínajúca "hocičo"

Už sme na lesnej asfaktovej ceste Borda- Herlianske sedlo.

Budova bývalého hotela na Borde.

Skoro už bez snehu.


Poznámka: Toto asi bolo iba "prechodné" zimné potešenie. Ako to už v posledných rokoch býva, zdá sa, že aj teraz sneh skoro zmizne, lebo meteorológovia hlásia v nasledujúcich dňoch oteplenie.