29.6.2008 - Mesareň. "Nevýchodniarom" nie celkom jasné slovo by sa dalo preložiť ako Predajňa mäsa. Toto miesto dostalo pomenovanie podľa miestnej legendy. Asi poldruha kilometra nad lesníckou chatkou je na hrebeni niekoľkostoročný starý dub pod ktorým si vraj skupiny pytliakov po úspešnej poľovačke delili mäso z ulovenej zveri. A toto zvláštne pomenovanie zdedila aj táto chatka, nad ktorou stojí obrovský kameň, vyše troch metrov vysoký. Najlepši prístup je sem z Malých Ozoroviec. Z dediny ideme pešo najprv po panelovej ceste, ktorá vedie k bralu . Potom odbočujeme na poľnú cestu a asi po dva a pol kilometroch sa dostávame do lesa. Cestou nás predbehujú hubári na autách. Ale aj napriek priaznivému počasiu na huby sa väčšinou vracajú skoro naprázdno.


Počasie je nádherné, slniečko pripeká a sme radi, že ochvíľku budeme v tieni lesa.

Konečne v tieni.

Asi po dvoch kilometroch pomerne prudkého stúpania naďabíme na pekný previsnutý kameň.

Jeho dľžka je asi sedem metrov a dalo by sa pod ním v prípade neprianivého počasia bivakovať.



A toto je lesnícka chatka, ktorú zdobí obrovský kameň.

Uvažovali sme s Milanom, že to musela byť "fuška" pre Stvoriteľa ten kameň sem dopraviť.

A tu je ten kameň z rôznych pohľadov.







Pri ceste na hrebeň je táto studnička.

Po veľmi prudkom dlhom stúpaní sme na hrebeni. Toto je ten spomínaný starý dub z legendy.

Ako vajíčka naukladané skaly tesne pod hrebeňom.

Takýchto skál je tu ešte hodne, ale začína sa pomračovať a tak sa radšej poberáme dole tou istou cestou.



Už sme zase dole na krásne rozkvitnutej lúke nad Malými Ozorovcami.

Sú úžasne sladučké a aromatické.


Pohľad na Sečovce.

A ešte Panoráma Južného Zemplína pred búrkou, z tohto miesta