Akcia "Zábrana".

V sobotu 10.08.2013 sme sa vydali na trasu k štôlni Horný Karol, aby sme zabezpečili vnútornú šachtu – nebezpečnú pre prípadných návštevníkov a zatúlané zvieratá. Nachádza sa pri pravom okraji steny asi 25 m od vchodu a neznalí terénu by ľahko mohli skončiť na jej dne v niekoľkometrovej hĺbke, iste nie bez vážnych následkov.
Počasie bolo ideálne – slnečno, mierny vánok, na oblohe zopár modrastých mráčikov. Pravidelný spoj o 8.00 hod. do Zlatej Bane, prezlečenie do pracovného oblečenia a príjemná cesta k štôlni boli spojené s „vymýšľaním technológie“ zábrany. Cestou sa k Šomjanovi pridalo Zbojníča, aby úderná čata bola kompletná. Výhľad na lesy a Barov s vysielačom tešil dušu, maliny a černice v super čerstvom stave ulahodili telu. 
Za obeť „vyšším cieľom“ padla mladá osika – škoda, no poslúžila na dobrú vec a zároveň tam uvoľnila miesto ostatným dvom.  Už očistené brvno smerovalo ťahaním ku Hornému Karolovi.
Hneď nás privítalo „šumenie“ pred vchodom do šachty. Rýchle, malé, zvedavé, roztomilé = netopiere. Až skoro pred nosom sa mi zastavili a robili obrátky. Pri vnútornej šachte (v šachte Horný Karol) to bola hotová akrobatická prehliadka. Z jej útrob sa vynorili a v tme bolo počuť len šum krídel. Pri zasvietení sa zvedavo približovali k lampe a obzerali si nás, prišelcov. Chceli nás vyplašiť, či konečne mali niekoho, komu mohli predviesť toto vzdušné divadlo? Nechali sme sa nimi dobrovoľne a radi opantať, a bola to neskutočná vnútorná radosť sledovať ich. Po dlhých minútach ich necháme, aby oddychovali, lebo: práca volá – ...vezmeme si hoblík, pílku:  v našom prípade to bola len pílka, ale zahrali sme sa dostatočne. Nasledovala rekognoskácia terénu vnútri štôlne a konečné riešenie otázky – čo a ako urobíme, aby to bolo účelné - účinné - tak po gazdovsky.
Niekoľko tenších konárikov sme si zabezpečili na výplet. Po zmeraní osadzovaného vnútorného priestoru sme vonku predpripravili nosné brvná, ktoré sme umiestnili asi 2 metre pred vnútornou zvislou šachtou. Tie sme zapreli oproti sebe do stien a z tenších konárov vyplietli vzniknuté väčšie oká, aby zábrana bola stabilnejšia, a zároveň aby neprepustila tak ľahko zatúlané stvorenia. Hrubšie aj tenšie konáre sme spojili omotaním spojov igelitovou šnúrou – pred poslednými výpletmi z druhej strany bariéry bolo nutné vyjsť včas, inak cesta nemožná, len zborením šachtového novotvaru. Konečný výsledok vyzeral dostatočne pevný a snáď predíde neželanému nešťastiu aspoň na tomto mieste. Boli sme spokojní s našom prácou aj zážitkami. Čo dodať?! Dúfame, že zábrana vydrží a nestane sa terčom ničenia pre niekoho, alebo pre niečo nepodstatné. Zábrana bola robená ako snaha pomôcť, nie zakazovať vstup.
Ďalšie smerovanie v sobotné popoludnie viedlo popri pamätníku E.D.G. a pár stoniek buriny sme aj tu vytrhali, nech je priestor nami aspoň takto naďalej spravovaný.
 Zbojníča mizne v lesoch Slanských vrchov. Šomjan putuje ďalej s turistkou (náhodné stretnutie) do Zámutova, kde sa diali „novoty“.



Zbojníča a Ivan Šomjan



Tento stromček poslúžil ako materiál na zábranu

Vstup do Horného Karola

Nálet netopiera

Netopier štartuje

Nebezpečná hlbočina

Netopier sa  predvádza

Netopier krúži

Zvedavé netopiere - veľký i malý

Kostra zábrany

Kostra zábrany z väčšej diaľky

Kostra zábrany zboku

18  Ivan pri hotovej zábrane

19 Čistenie okolo pomníka Emmy Diany


Pozri predchádzajúcu akciu ...........